Ako žiť s epilepsiou

Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ide teda o telesné ochorenie, nie duševné. Pod pojmom epilepsia sa ukrýva niekoľko rôznych typov ochorenia, ktorých spoločným znakom je spontánny vznik záchvatov. Líšia sa však – príčinou, prejavmi, priebehom, a preto sa aj odlišne liečia. Epilepsiou trpí asi 1 % obyvateľstva, teda jeden človek zo sto ľudí. Záchvat sa však môže počas života objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú – podľa odhadov postihne záchvat aspoň raz v živote 5 – 10 % ľudí. Príčinou môže byť úraz, nedostatok spánku, extrémne psychické vyčerpanie a podobne. U ľudí, ktorí trpia epilepsiou, sa však záchvaty objavujú zdanlivo bez príčiny – spôsobuje ich samotné ochorenie mozgu.

Prejavy epilepsie

 Základným prejavom epilepsie je spontánny vznik záchvatov, ktoré však môžu mať aj „nenápadnú“ formu a laik si ich ani nemusí všimnúť. Každá porucha vedomia a bdelosti, kŕčovitý stav či prechodné zvláštne správanie môže byť príznakom epilepsie. Ani lekár obyčajne nedokáže hneď spoľahlivo určiť, či ide o epilepsiu, alebo inú príčinu. Epilepsia môže byť stanovená len na základe nezvratných dôkazov, že ide o opakované záchvaty, ktorých príčina je v mozgu. Preto môže určenie ochorenia niekedy trvať dni, týždne, inokedy dokonca mesiace či roky. Nejasný stav bezvedomia môže mať množstvo iných príčin, napr. môže byť dôsledkom paniky, migrény, srdcového záchvatu, febrilných kŕčov pri horúčkach v detstve a pod. Epileptické záchvaty úzko súvisia so štruktúrou ľudského mozgu a funkciou niektorých jeho častí. Zjednodušene môžeme povedať, že príznaky pred záchvatom alebo počas záchvatu závisia od toho, v ktorej časti mozgu vznikne.

Parciálne záchvaty – ložiskové, fokálne

Postihujú len určitú časť mozgu, a preto sa väčšinou prejavujú len poruchami funkcie tejto mozgovej oblasti – ložiska. Príznaky sa prejavujú podľa toho, ktorú časť mozgu abnormálna elektrická aktivita podráždi. Poznáme dva typy parciálnych záchvatov – jednoduché a komplexné. Medzi príznaky jednoduchého parciálneho záchvatu patria napríklad samovoľné zášklby niektorej časti tela, napr. tváre, končatiny alebo jednej polovice tela, prechodné pocity brnenia, záblesky pred očami, vnímanie rôznych pachov, zvláštna chuť v ústach, môžu sa objaviť pocity neskutočna, spomienkové vnemy, ilúzia už prežitého a podobne. Komplexný parciálny záchvat sa prejavuje napríklad poruchami vedomia rôzneho stupňa – človek síce neupadá do bezvedomia, no záchvat si nepamätá, správa sa automaticky a „zvláštne“, nereaguje na okolie ani na oslovenie. Niekedy sa objavuje vyvracanie očí, otáčanie hlavy, prípadne aj trupu do jednej strany, pomľaskávanie, žuvanie naprázdno, prechádzanie po miestnosti s bezmyšlienkovitým prezeraním vecí a podobne.

Generalizované (kompletné) záchvaty

Pri generalizovaných záchvatoch postihuje abnormálna elektrická aktivita celý mozog, preto sa príznaky záchvatu prejavujú na oboch častiach tela. Podľa priebehu poznáme niekoľko typov generalizovaných záchvatov, no spoločnou črtou je strata vedomia a to, že človek si záchvat nepamätá. Okrem toho sa objavuje napríklad kŕčovité napätie celého tela, ktoré postupne striedajú kŕče všetkých končatín, pád na zem, pena okolo úst z dôvodu zvýšeného slinenia, pacient sebou niekedy hádže, má šklbavé kŕče, môže si pohrýzť jazyk, pomočiť sa, neudrží stolicu. Pred záchvatom sa niekedy objavuje tzv. aura, ktorá vzniká bezprostredne pred záchvatom a trvá len niekoľko sekúnd. Prejavuje sa pocitmi brnenia, vnímaním pachov, pocitom „neskutočna“, zášklbmi končatín.

Diagnostika

Podobné príznaky ako epilepsia môže spôsobovať mnoho iných ochorení – interné, srdcové, neurologické, psychiatrické, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním a pod. Preto je niekedy nevyhnutné pred stanovením diagnózy vykonať rôzne odborné vyšetrenia. Vždy treba určiť, či sú záchvaty spôsobené iným ochorením (napr. nádor mozgu, mŕtvica, úraz, vrodené ochorenie, zápal...), alebo ide o epilepsiu. Pokiaľ sa odhalí iná vyvolávajúca príčina, liečba smeruje k jej potlačeniu či vyliečeniu. Diagnostika epilepsie patrí do rúk odborníka neurológa – epileptológa. Určiť ochorenie je možné až na základe viacerých špecializovaných vyšetrení, najmä EEG mozgu (vyšetrenie elektrickej aktivity mozgu). Riziko epilepsie je vyššie u ľudí, ktorých príbuzní trpia epilepsiou. V strednom veku môže epilepsia vzniknúť ako dôsledok alkoholizmu. Pokiaľ existuje na epilepsiu dedičná predispozícia, jej vznik môže vyprovokovať nedostatok spánku, pohľad do blikajúceho svetla, požitie väčšieho množstva alkoholu a podobne, no inak sa vznik epilepsie nedá nijako predvídať.

EEG – elektroencefalografické vyšetrenie

Je to základné a veľmi dôležité vyšetrenie v neurológii, osobitne pri podozrení na epilepsiu. Je nebolestivé a neprináša žiadne zdravotné riziká. EEG sníma elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektród nalepených na hlave alebo zvláštnej čiapky.

Krvné a interné vyšetrenie

 Odber krvi – ideálne bezprostredne alebo aspoň čo najskôr po záchvate – môže odhaliť nesprávne zloženie krvi, nerovnováhu minerálnych látok, abnormálnu hladinu krvného cukru, poruchy funkcie pečene a obličiek, prípadne anémiu (málokrvnosť) či zápal.

Magnetická rezonancia – MRI

Kým EEG zachytáva funkciu – elektrickú aktivitu mozgu, ktorú nevidieť, magnetická rezonancia presne zobrazí mozgové tkanivo a dokáže odhaliť aj drobnejšie alebo zvláštne postihnutia mozgu, ktoré nie je schopné zachytiť napr. CT.

Počítačová tomografia – CT

Je alternatívou k MRI. Ukáže štruktúru mozgového tkaniva a odhalí abnormality v jeho stavbe, ktoré potom môžu spôsobovať vznik abnormálnych elektrických výbojov.

Liečba

Cieľom liečby epilepsie je dosiahnuť úplné vymiznutie záchvatov alebo aspoň zníženie ich počtu na minimum, a to pri minime nežiaducich účinkov liečby. O úplne kompenzovanej epilepsii (teda úplne pod kontrolou) hovoríme vtedy, ak sa počas dvoch rokov neobjaví ani jeden záchvat. Kompenzovaný pacient je taký, ktorý nemal záchvat viac ako 1 rok a o čiastočne kompenzovanom ochorení hovoríme vtedy, ak má pacient menej ako 1 záchvat mesačne. Dekompenzovaná (teda nedostatočne liečená) je epilepsia vtedy, ak má pacient viac ako 12 záchvatov ročne, čo človeka značne obmedzuje v bežnom živote a aktivitách.

Režimové odporúčania

* Každý epileptik by mal v záujme úspešnosti liečby dodržiavať niekoľko zásad životosprávy, a to napríklad tieto:

* Vyhýbať sa alkoholickým nápojom aj iným drogám.

* Mať pravidelný spánkový režim – chodiť spať a ráno vstávať v rovnakom čase, vyhýbať sa spánku počas dňa, a to aj počas víkendu.

* Užívať všetky predpísané lieky a pravidelne chodiť na lekárske kontroly.

* Vyhýbať sa rizikovým a adrenalínovým športom, ako je potápanie, horolezectvo a pod.

* Vyhýbať sa podnetom, ktoré môžu vyprovokovať vznik záchvatu – stres, blikajúce svetlá, zvukové podnety...

* Človek s epilepsiou nesmie pracovať na zmeny, nesmie obsluhovať rotačné stroje ani pracovať vo výškach. Kým sa dosiahne kompenzácia ochorenia, nesmie riadiť motorové vozidlá a, samozrejme, ani iné dopravné prostriedky.

 

Čo robiť pri generalizovanom záchvate

„Veľký“ záchvat obyčajne spontánne ustáva do troch minút. Vyzerá veľmi hrozivo, no sám osebe nie je životu nebezpečný. Pokiaľ vieme, že pacient trpí epilepsiou a záchvaty mal už v minulosti, nie je nevyhnutné privolať lekára. Zdravotnícku pomoc kontaktujte vždy, ak ide o prvý záchvat – vtedy totiž nie je možné povedať, čo je jeho príčinou, rovnako ak neodznie ani po 5 minútach alebo ak po odznení jedného záchvatu nastupuje ďalší, alebo ak sa u epileptika objaví záchvat s inými prejavmi ako obyčajne – môže to značiť zmenu charakteru ochorenia.

 

Čo robiť, ak sa stanete svedkom epileptického záchvatu:

* Zachovajte pokoj a rozvahu.

* Položte pacienta na bok, aby mu nezapadol jazyk a aby nevdýchol sliny.

* Ak je však polohovanie pacienta počas kŕčov príliš ťažké, nepoužívajte pri jeho ukladaní do optimálnej polohy násilie.

* Pod pacienta položte niečo mäkké a uvoľnite mu oblečenie – najmä okolo krku.

* Odstráňte z dosahu všetky predmety, o ktoré by sa mohol zraniť. Pozor na radiátor, schody, ostré predmety, oheň, a pod.

* Pacientom nehýbte, ak to nie je bezpodmienečne nutné, nesnažte sa ho obmedzovať v pohybe, nedávajte mu nič do úst, ani sa nesnažte prichytiť mu jazyk.

* Nesnažte sa dávať pacientovi nič na pitie ani na jedenie, kým sa nepreberie z bezvedomia.

* Ak pacientovi v polohe na chrbte zapadne jazyk (napr. ak ho nedokážete obrátiť na bok), zakloňte mu hlavu a snažte sa predsunúť dolnú čeľusť.

 

Čo sa nesmie pri generalizovanom záchvate:

* Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť pacientovi jazyk – nerobte to! Je to nevhodné a rizikové pre pacienta aj pre vás.

* Pacienta sa nesnažte „prebrať“ akýmkoľvek spôsobom (potľapkávaním, trasením, vodou, pokusmi o rozdýchanie ani nijako inak).

* Nikdy násilne nebráňte kŕčom, končatiny stiahnuté kŕčom sa nesnažte narovnávať či naťahovať.

* Čeľuste „zaseknuté“ v kŕči nikdy násilne neotvárajte, a to ani vtedy, ak si pacient hryzie do jazyka a pritom krváca.

 Ak sa záchvat opakuje, resp. naň nadväzuje ďalší, je absolútne nevyhnutné zabezpečiť odbornú lekársku starostlivosť, preto okamžite volajte rýchlu zdravotnú pomoc! Väčšina pacientov s epilepsiou môže žiť plnohodnotne a venovať sa väčšine svojich koníčkov. Základom je:

* Prístup pacienta k ochoreniu – mal by si uvedomiť, že epilepsia je súčasťou jeho života a napriek tomu môže prežiť spokojný život.

* Spolupráca s lekárom – rešpektovať režimové opatrenia, dodržiavať kontroly u lekára, lieky užívať presne podľa odporúčania – v správnych dávkach a pravidelne.

* Dbať na pravidelný spánok, vyhýbať sa extrémnej záťaži a faktorom či situáciám, ktoré môžu vyprovokovať záchvat (stres, svetelné podnety a pod.).

* Život s ochorením uľahčí solidárny prístup rodiny a najbližšieho okolia, všetci by mali byť zasvätení do ochorenia a všetkého, čo prináša. V prípade potreby by mali pacientovi poskytnúť pomoc, no inak by sa k nemu mali správať ako ku každému zdravému človeku.

 

- Na Slovensku žije asi 60 000 epileptikov, každoročne pribudne približne 2500 – 3000 nových pacientov.

- Epilepsia postihuje mužov 1- až 2,5-krát častejšie ako ženy.

- Deti trpia epilepsiou 4-krát častejšie ako dospelí. Asi u 60 % detských pacientov však epilepsia počas dospievania spontánne vymizne a môžeme ich považovať za vyliečených.

- Výskyt epilepsie v dospelosti sa zvyšuje najmä po 60. roku veku.

- Epilepsia je ochorenie, kým epileptický záchvat je príznak. Ten môžu spôsobiť aj iné príčiny ako epilepsia.

- Epilepsia môže postihnúť kohokoľvek z nás bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, intelekt či sociálnu situáciu.

- Existuje mnoho druhov epilepsie s rôznymi typmi záchvatov – od malých, ktoré trvajú niekoľko sekúnd a okolie si ich ani nemusí všimnúť, až po veľké, keď človek upadá do bezvedomia a zachvátia ho kŕče.

 

Patrí do vydania