Október - 2011

Niektorí muži by možno v spravodlivom rozhorčení trochu zlomyseľne poznamenali, že prostata je ženského rodu, preto im vie tak strpčiť život. Do istého veku ani nevedia, že ju majú, príde však obdobie, keď sa táto predstojná žľaza uložená tesne pod močovým mechúrom začne hlásiť čoraz naliehavejšie. Páni, ak chcete svoju prostatu ,,umlčať“, treba sa o ňu postarať včas!

Reč turistických sprievodcov niekedy býva veľmi strohá: Karlovy Vary, jedno z najznámejších kúpeľných miest na svete, založil český kráľ a rímsky cisár Karol IV. Vraj sa to stalo po tom, čo kráľ na loveckej výprave prenasledoval jeleňa, ktorý sa pred lovcami spasil skokom zo skaly do kaňonu rieky Teplá. Keď lovecká družina prenikla do údolia, panovník tu objavil teplé minerálne pramene, vyvierajúce z hlbín zeme. Legenda? Možno, ale s istotou vieme, že Karol IV. sa k tunajším liečivým prameňom opakovane a rád vracal a roku 1370 udelil „svojim“ Karlovým Varom meštianske privilégiá. Vydajte sa teraz po jeho stopách a relaxujte ako kráľ!

Kosť nie je kameň, ale živý organizmus! V tele máme bunky, ktoré sa zúčastňujú na jej stavbe, ale aj bunky, ktoré ju odbúravajú. V detstve a v puberte prevládajú tie stavebné, v dospelosti, keď je plne rozvinutá hormonálna aktivita, sú obe skupiny v rovnováhe, ale po poklese hormonálnej aktivity v predmenopauznom období, a najmä v menopauze, postupne začínajú prevládať bunky, ktoré odbúravajú kosť, tá redne a slabne. No a práve tu sa musí do hry zapojiť aj zdravý rozum a človek pre svoje zdravie musí niečo robiť. Nič mimoriadne, skôr to, čo spomíname pri každej civilizačnej chorobe. Veľa pohybu!

Nepochybne ste sa už aj vy stretli s prípadom zlomeniny stehenného krčka, ktorý mal fatálny koniec. Váš príbuzný či známy v jeho dôsledku zostal pripútaný na lôžko a po niekoľkých týždňoch či mesiacoch trápenia zomrel. Ešte v druhej polovici uplynulého storočia to bol pomerne bežný prípad najmä medzi staršou generáciou. V tom čase sa ešte o osteoporóze ako skutočnej príčine takýchto, ale aj iných zlomenín vedelo a hovorilo len málo. Pritom v priemyselne vyspelých európskych krajinách trpí na osteoporózu približne 5 – 6 percent obyvateľstva.

Pre väčšinu žien s postmenopauzálnou osteoporózou sú obavy zo zlomenín, ich komplikácií a následnej straty nezávislosti príčinou obmedzenia každodenných aktivít. Pri dodržiavaní nastavenej liečby spolu s vhodnou stravou a pohybovými aktivitami však nie je dôvod sa obmedzovať.

Aurélia sa v zdravotných záležitostiach pokladala za dobre orientovanú a sčítanú osobu. Vlastne vďaka rodičom a okruhu ich priateľov, častých hostí v domácnosti, sa o praktickú medicínu zaujímala od skorého detstva. Keď sa pri návštevných posedeniach debatovalo, malá Relka sa zašila do kúta s knihou, ale v skutočnosti natŕčala uši. Nie vždy dobre rozumela, latinské názvy si musela domyslieť na základe zvyšných informácií. No to bol základ jej laického záujmu o choroby a lekársku vedu. Po mnohých rokoch však rozmýšľa, či to nebolo na jej vlastnú škodu.

Nepríjemné pády sú častým a závažným zdravotným problémom. Keďže pád je výsledkom súhry viacerých okolností a rizikových faktorov, nevyhne sa im takmer žiadny jedinec - či už v detstve, alebo v staršom veku.

Osteoporóza sa považuje za závažné ochorenie pohybového aparátu. Odborníci ju dokonca začínajú vnímať ako epidémiu 3. tisícročia. Nečudo, pacientov každým rokom pribúda a prognózy na nasledujúce roky sú naozaj hrozivé. Osteoporóza nie je len nejaká tá zlomenina či ,,mäkké kosti“, ktoré neskôr bolia. Ide o vážne ochorenie, ktoré môže človeka doslova ,,prilepiť“ na invalidný vozík či dokonca doviesť k smrti. Kosti sú oporou celého tela a treba sa o ne teda aj primerane starať.

Neurológia sa zaoberá diagnostikovaním (zistením) a terapiou (liečbou) ochorení centrálneho nervového systému (CNS), t. j. mozgu a miechy, periférneho nervového systému (PNS), sem zaraďujeme periférne nervy, či už motorické (sprostredkujú priečne pruhovaným svalom informácie z mozgu o realizácii pohybu), senzitívne (vedenie citlivosti z periférie do centier citlivosti v mozgu), autonómne (našou vôľou neovplyvniteľné funkcie, ako činnosť srdca, dýchanie, trávenie a pod.). Ochorenia týchto systémov nazývame neurologickými ochoreniami.

Každému sa to už určite stalo. Ľahli ste si, no spánok nie a nie prísť. Prevaľovali ste sa na posteli z boka na bok, hľadali tú „správnu“ polohu, ale rástol vo vás iba nedefinovateľný nepokoj. Ráno potom ste sa cítili ako dolámaní, prvý pohľad do zrkadla nebol vôbec vábny. Kruhy pod očami, bledá pokožka, strhaný výraz. Najmä dámy takéto ráno nikdy nepoteší. „Sny sú kráľovskou cestou k ľudskej duši,“ konštatoval známy psychoanalytik Sigmund Freud pred vyše sto rokmi. Stručne tak definoval základ pohody človeka. No samotná definícia na jej dosiahnutie nestačí.

Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ide teda o telesné ochorenie, nie duševné. Pod pojmom epilepsia sa ukrýva niekoľko rôznych typov ochorenia, ktorých spoločným znakom je spontánny vznik záchvatov. Líšia sa však – príčinou, prejavmi, priebehom, a preto sa aj odlišne liečia. Epilepsiou trpí asi 1 % obyvateľstva, teda jeden človek zo sto ľudí. Záchvat sa však môže počas života objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú – podľa odhadov postihne záchvat aspoň raz v živote 5 – 10 % ľudí. Príčinou môže byť úraz, nedostatok spánku, extrémne psychické vyčerpanie a podobne. U ľudí, ktorí trpia epilepsiou, sa však záchvaty objavujú zdanlivo bez príčiny – spôsobuje ich samotné ochorenie mozgu.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí na Parkinsonovu chorobu priemerne 1,2 – 1,8 % ľudskej populácie. Toto vážne neurologické ochorenie, ktoré môže postihnúť kohokoľvek, prejavuje sa trasom, stuhnutosťou svalov, spomalením pohybov, poruchou postoja a chôdze... Keďže prvé príznaky sú zo začiatku veľmi diskrétne, pacient ich často bagatelizuje, preto určenie diagnózy často prichádza až s niekoľkoročným oneskorením. Parkinsonova choroba sa nedá vyliečiť, dá sa však liečbou priebeh ochorenia zmierniť a udržiavať pod kontrolou. Žiaľ, mnoho ochorení nie je vôbec zachytených a ani pod kontrolou neurológov.

Európska lieková agentúra (EMA) schválila nový perorálne podávaný liek spoločnosti Boehringer Ingelheim na riedenie krvi, ktorý pomáha predchádzať cievnym mozgovým príhodám u ľudí s fibriláciou predsiení (FP) a znižuje riziko mozgovej príhody spôsobenej týmto ochorením. Liek môže pomôcť miliónom pacientom s FP po celej Európe. Schválenie tohto lieku sa považuje za najväčší pokrok v oblasti liekov na riedenie krvi za posledných viac ako 50 rokov.

V dnešnej dobe žijeme rýchlo, bohužiaľ ale nie príliš zdravo. Málo sa pohybujeme, zle sa stravujeme, fajčíme a pijeme priveľa alkoholu. Čo skúsiť žiť zdravšie? Optimálna výživa, fyzická aktivita a nefajčenie predlžuje život napríklad aj našim očiam.

Liek radí.