Osteoporóza sa považuje za závažné ochorenie pohybového aparátu. Odborníci ju dokonca začínajú vnímať ako epidémiu 3. tisícročia. Nečudo, pacientov každým rokom pribúda a prognózy na nasledujúce roky sú naozaj hrozivé. Osteoporóza nie je len nejaká tá zlomenina či ,,mäkké kosti“, ktoré neskôr bolia. Ide o vážne ochorenie, ktoré môže človeka doslova ,,prilepiť“ na invalidný vozík či dokonca doviesť k smrti. Kosti sú oporou celého tela a treba sa o ne teda aj primerane starať.
Slovo osteoporóza tvoria vlastne dve grécke slová: osteo – kosť, poros – otvor. Je to chronické progresívne metabolické ochorenie kostného tkaniva, ktoré sa prejavuje ubúdaním kostnej hmoty a poruchou mikroštruktúry kostí s následným zvýšením ich lámavosti. Často sa jej hovorí aj rednutie kostí. Možno povedať, že osteoporóza vedie k abnormálne poréznym kostiam, ktoré z dôvodu úbytku minerálnej zložky a kostnej hmoty strácajú svoju pevnosť a pružnosť. Podľa príčiny a spôsobu vzniku sa osteoporóza rozdeľuje na primárnu a sekundárnu. Primárna osteoporóza vzniká ako súčasť starnutia a sekundárna sa vyskytuje ako dôsledok iného ochorenia.
Osteoblasty a osteoklasty – alebo ako vzniká osteoporóza
Kosť je najtvrdšie podporné tkanivo. Tvorí podstatnú časť kostry stavovcov, teda aj človeka. Všetky kosti dokopy vytvárajú štruktúru a tvar tela. Okrem toho, že ochraňujú vnútorné orgány, spolu so svalmi zabezpečujú aj pohyb. Za normálnych okolností je základná kostná hmota silne mineralizovaná, čím kostné tkanivo získava svoju pevnosť. Kolagén jej zas dodáva pružnosť a tak môže perfektne fungovať a nezlomiť sa – napríklad ako zoschnutá halúzka. Na vysvetlenie, ako a prečo vlastne dochádza k oslabeniu kostí, treba vysvetliť, že každú kosť tvoria dva druhy buniek – osteoblasty a osteoklasty, ktoré spolupracujú. V kosti najskôr vznikajú obrovské osteoklasty, ktoré sa zúčastňujú na odbúravaní staršieho tkaniva. Keď si splnia svoju úlohu, nastupujú osteoblasty, ktoré sa zas, naopak, zúčastňujú na tvorbe bielkovinového základu novej kostnej hmoty a po vytvorení medzibunkovej hmoty sa menia na osteocyty. Tie sa zas zúčastňujú na uvoľňovaní minerálnej zložky z kostného tkaniva, čím sa následne podieľajú aj na regulácii hladiny vápnika v krvi. V priebehu života sa ľudská kosť v dôsledku tejto vynikajúcej spolupráce oboch typov buniek obmieňa – stará kostná hmota sa odbúrava a nahrádza ju nová. Ale len dovtedy, kým nenastane v tejto súhre ničenia a obnovy skrat alebo presnejšie porucha. Celý kostný metabolizmus je totiž pod vplyvom rôznych rizikových faktorov, či už genetických predpokladov, životného štýlu, rôznych chorôb a liekov a v neposlednom rade aj veku, ktoré mávajú túto poruchu na svedomí.
Potichu ničí kosti a kostičky
Osteoporóza je ochorenie, ktoré môže postihnúť takmer každú kosť a ktoré prichádza úplne potichučky, bez toho, aby sme si to všimli, preto sa jej aj hovorí tiché ochorenie alebo tichý zlodej kostí. Zákernosť tohto ochorenia spočíva v tom, že človek často ani nevie, že je už vlastne pacient. Osteoporóza postupne nahlodáva kosti, až sa napokon jedného dňa nejaká zlomí. Práve zlomenina býva vo väčšine prípadov prvým príznakom ochorenia. Medzi najčastejšie patria zlomeniny zápästia, krčka stehennej kosti a stavcov chrbtice. Nevylučujú sa však ani príznaky ako bolesti chrbtice, napríklad pri dlhšom státí alebo pri zmene polohy z ľahu do sedu, zníženie telesnej výšky a zhrbenie hrudnej časti chrbtice.
Ako ju včas rozpoznať
Nuž, bežať k lekárovi pri každej bolesti chrbtice nemusíme. Nie každá takáto bolesť nevyhnutne znamená osteoporózu. Ak sa predsa len rozhodneme, aspoň zistíme, na čom skutočne sme. Rozpoznať toto ochorenie v ranom štádiu možno vzhľadom na to, že prichádza zákerne ticho, len spoluprácou s nami. Diagnostika prebieha v troch základných krokoch. Prvé je klinické vyšetrenie, keď lekár v rozhovorom s pacientom zhodnotí rizikové faktory a vyšetrí chrbticu, horné a dolné končatiny a až potom prídu na rad prístroje a doplnkové laboratórne biochemické vyšetrenia na posúdenie aktivity ochorenia. Dôležitým a aj najčastejším prístrojovým vyšetrením, ktoré dokáže identifikovať osteoporózu už v ranom štádiu, je kostná denzitometria. Navyše dokáže odhaliť aj osteopéniu, čiže preriednutie kostí, ktoré však ešte nie je osteoporóza. S minimálnou dávkou rtg. žiarenia sa v priebehu dvadsiatich minút stanoví kostná hustota (denzita) a ukážu sa zlomeniny stavcov v hrudnej a bedrovej chrbtici.
Rizikové skupiny
... primárnej osteoporózy
Je známe, že osteoporóza postihuje viac ženské ako mužské pokolenie. Vychádza to zo skutočnosti, že ženy majú menej kostnej hmoty, tendenciu žiť dlhšie a prijímať nižšie množstvá vápnika ako muži, čo ich stavia do akejsi nevýhody (v tejto súvislosti). Najnáchylnejšie na vpád tejto choroby sú kosti žien po menopauze a kosti starších ľudí, samozrejme oboch pohlaví. Menopauza nie je ochorenie, ale s ňou spojené hormonálne zmeny môžu viesť k osteoporóze. Znížená produkcia pohlavného hormónu – estrogénu – totiž spôsobí nerovnováhu v odbúravaní a tvorbe kostnej hmoty (zvýši sa odbúravanie a zníži sa tvorba). Ak je táto nerovnováha príliš výrazná, hovoríme o postmenopauzálnej osteoporóze, ktorá ničí kosti zvyčajne prvých 5 až 8 rokov po menopauze. Nepriateľom našich kostí je najmä pokročilý vek. S pribúdajúcimi rokmi dochádza k prirodzenému poklesu výkonnosti osteoblastov, a ak sa k tomu pridruží aj deficit vápnika a vitamínu D, problém nazývaný osteoporóza je na svete. Ženy a muži sú po dovŕšení 70. roku života vystavení pomerne veľkému riziku občas aj dosť nebezpečných zlomenín, ktoré má na svedomí okrem bežnej nepozornosti aj tzv. senilná osteoporóza.
... sekundárnej osteoporózy
Príčiny osteoporózy nemusia byť nevyhnutne príznačné len pre proces starnutia. Môže byť spôsobená napríklad ochorením štítnej žľazy, chronickým ochorením vnútorných orgánov, cukrovkou, poruchami vstrebávania vápnika, podvýživou (anorexia, bulímia), astmou, reumatickými a nádorovými ochoreniami a pod. alebo aj dlhodobou liečbou, ktorá negatívne ovplyvňuje kostný metabolizmus.
Prevencia
Staré dobré konštatovanie, že skôr ako choroby liečiť, treba im predchádzať, platí, samozrejme, aj v tomto prípade. Genetiku síce neoklameme, ale správnym spôsobom aspoň pomôžeme našim kostiam férovo s ňou bojovať. Osteoporóze sa totiž dá viac-menej predísť, ak to vezmeme zo správneho konca. Prevencia je v tomto prípade dôležitá aj z toho hľadiska, že ak už choroba podlomí naše kosti, dá sa síce liečiť, ale nie vyliečiť. Správne jesť, zdravo žiť a pravidelne cvičiť, to je návod, ako s osteoporózou aspoň do určitej miery „vybabrať“.
... správnou výživou
Od správnej výživy sa odvíja aj celkové zdravie človeka, a teda aj zdravé kosti. V múdrych knihách sa dočítame, že najviac kostnej hmoty sa vytvára zhruba do 30. roku života, keď vlastne dosahuje aj svoje maximum. Teda každá z nás má 30 rokov na to, aby si nahonobila dostatočné množstvo zásob minerálov potrebných na tvorbu kostnej hmoty. Z toho jednoznačne vyplýva, že začať treba už v detskom veku. Nič však nie je celkom stratené ani v strednom veku. Spomeňte si na toto: Lepšie neskôr, ako nikdy. Rýchlo si skontrolujme, či konzumujeme dostatočné množstvo potravín bohatých na vápnik (pre silné kosti), horčík (pre dobré vstrebávanie vápnika kostným tkanivom), vitamín C (pre tvorbu kolagénu), vitamín D (pre vstrebávanie vápnika z potravy v čreve) a vitamín K (pre mineralizáciu kostí). Naopak sa treba vyhnúť potravinám so zvýšeným obsahom fosfátov, ktoré zamedzujú vstrebávanie vápnika do organizmu.
... zdravým životným štýlom
Keďže osteoporóza je veľká kamarátka s cigaretkou a alkoholom, sú to logicky naši úhlavní nepriatelia. Fajčenie škodí nielen srdcu a pľúcam, ale aj kostiam a kostičkám. Nikotín znižuje schopnosť vstrebávania vápnika z potravy do organizmu a u žien znižuje aj ochranný účinok estrogénu na kosti a spôsobuje skoršiu menopauzu. Vyhnime sa aj alkoholu, teda aspoň jeho pravidelnej konzumácii. Tým, že ničí pečeň, ktorá je dôležitá pre správnu obnovu kostí, ničí aj kosti.
... pohybom a cvičením
Aby bola „preventívna trojica“ úplná, do svojho denného režimu zaraďme aj pohybové aktivity. Primeraná záťaž kostného tkaniva patrí podľa odborníkov k najlepším prirodzeným prostriedkom udržania pevnosti kosti. Pohybom sa zvyšuje hustota kostí a zároveň sa spevňujú svaly, čím sa prirodzene znižuje riziko zlomenín. Ak je však pre nás šport cudzím pojmom, nezúfajme si. Postačí aj pravidelných (najmenej) 30 minút chôdze denne, či vymeniť výťah za schody. Aj tieto bežné aktivity sa spolu s turistikou, tancom, jogou, tenisom či aerobikom radia medzi záťažové cvičenia, ktoré odborníci spolu so silovými cvičeniami (posilňovanie s činkami) považujú za skvelý útok proti osteoporóze.