Čo je atopický ekzém – MUDr. Jana Chudíková

Atopický ekzém je chronické zápalové ochorenie kože vyvolané abnormálnou imunitnou odpoveďou organizmu na rôzne látky z vonkajšieho prostredia. Táto odpoveď vedie k rozvoju ekzému charakterizovaného suchou a zapálenou kožou, ktorá intenzívne svrbí. Takto zmenená koža je potom náchylnejšia na senzibilizovanie sa potravinovými alergénmi alebo látkami z vonkajšieho prostredia. Priebeh atopického ekzému je charakterizovaný periódami zhoršovania ekzému s obdobiami jeho výrazného zlepšenia až úplného vyhojenia.

Príčiny atopického ekzému

Vyvolávajúce príčiny atopického ekzému majú rôznu a, žiaľ, niekedy aj neznámu povahu. U dojčiat býva jeho vznik často spojený s potravinovou alergiou, u staršej mládeže a dospelých sa stretávame s alergiami na pele, prach, roztoče a iné inhalačné alergény. Doteraz nie je presne známe, prečo u niektorých osôb vzniká atopický ekzém ako reakcia na alergény vonkajšieho prostredia, kým u iných ako prejav alergie, napr. na potraviny. Predpokladá sa však, že uvedený stav je spôsobený kombináciou genetických zmien, zmien v štruktúre kože, faktorov vonkajšieho prostredia a imunologických faktorov.

Genetické faktory a atopický ekzém

Atopický ekzém obsahuje silnú genetickú zložku. Ekzém vzniká až u 60 % pacientov s postihnutím jedného rodiča a u 80 % pacientov s postihnutím oboch rodičov. Z genetických štúdií je známe, že dispozícia na atopický ekzém sa dedí častejšie po matke.

Štrukturálne zmeny kože a atopický ekzém

U jedincov s atopickým ekzémom sú pozorované abnormality v štruktúre koži. U atopikov sa zistila významná porucha bariérovej funkcie kože.

Čo to vlastne znamená?

Bunky pokožky, tzv. korneocyty, v koži pacientov s atopickým ekzémom sú menšie než korneocyty u zdravých jedincov, čo znamená, že na povrchu kože sa netvorí tesná vrstva buniek, ale vrstva s medzerami medzi susednými korneocytmi. Súčasne sa zistilo znížené množstvo kožných lipidov v povrchových vrstvách kože u atopikov, čo má za následok zníženú schopnosť kože zadržiavať vodu a zároveň jej rýchlejšie odparovanie do vonkajšieho prostredia. Výsledkom týchto zmien je porucha hydratácie kože a znížená schopnosť jej reparácie (obnovy), čo sa klinicky prejaví suchou a ošupujúcou sa kožou. Takto poškodená koža nedokáže dostatočne odolávať pôsobeniu rôznych látok z vonku, po čase jej ochranná bariéra zlyháva a koža sa tak stáva priepustnou pre látky vonkajšieho prostredia, ktoré ju tak ľahšie senzibilizujú.

Imunologické faktory a atopický ekzém

U osôb s atopickým ekzémom sa stretávame s hypersenzitivitou, t. j. s prehnanou imunitnou odpoveďou organizmu na bežné látky vonkajšieho prostredia. Výsledkom tejto abnormálnej reakcie je zvýšená tvorba protilátok IgE proti konkrétnemu alergénu alebo skupine alergénov. IgE protilátky sú ďalej spúšťačom biochemických pochodov v organizme, ktorých výsledkom je vznik zápalu na koži, astmy alebo alergickej nádchy. Zvýšené hladiny IgE boli zistené až u 80 % atopikov, ale u 20 % pacientov ich zvýšené hodnoty neboli pozorované. To naznačuje, že IgE nie je jediným mediátorom atopického ekzému.

Klinický obraz atopického ekzému

Klinické prejavy atopického ekzému sú rozmanité, menia sa v závislosti od veku pacienta. V akútnej faze ochorenia nachádzame červené plochy, niekedy s drobnými červenými vyrážkami alebo až pľuzgierikmi na povrchu. Intenzívne svrbenie ložísk vedie k ich rozškriabaniu a v prípade zavlečenia bakteriálnej infekcie do ekzému následne k ich mokvaniu. Chronické kožné zmeny sú výsledkom tkanivovej prestavby vyvolanej chronickým zápalom. Nachádzame tu plošne zhrubnutú suchú kožu s tuhými fialovočervenými vyrážkami. V detskom veku nachádzame prejavy ekzému najčastejšie v lakťových a podkolenných zhyboch, na zápästiach a v okolí členkov. Spúšťacím faktorom bývajú infekcie. U adolescentov a dospelých sa stretávame so zápalovými prejavmi v oblasti hlavy, krku, dekoltu a na rukách. Vyvolávajúcim faktorom bývajú hormonálne zmeny, stres a infekcie. Napriek tomuto deleniu atopický ekzém môže postihnúť prakticky ktorékoľvek miesto na tele. Priebeh ochorenia je chronický so striedaním období zhoršenia ekzému s fázami jeho zlepšenia. Predikovať jeho priebeh je ťažké. Pri väčšine atopikov dochádza k sezónnemu zlepšeniu ekzému v lete. Nedá sa predpovedať, ako dlho bude ekzém „prenasledovať“ počas života konkrétneho jedinca. Zlepšenie až jeho úplné vymiznutie po puberte je veľmi časté a po 50. roku života sa atopický ekzém vidí len veľmi zriedkavo.

Komplikácie atopického ekzému

Okrem samotných zápalových prejavov ekzému môžu kvalitu života atopického pacienta ovplyvniť aj rôzne komplikácie.

Medzi bežné patria tieto komplikácie:

Infekcie – Pacienti s atopickým ekzémom sú náchylnejší na kožné infekcie bakteriálneho, vírusového alebo mykotického pôvodu. Kožu atopika často kolonizujú baktérie Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok), ktoré spôsobujú mokvanie ekzémových ložísk s tvorbou žltkastých chrást. Z vírusových ochorení sa najčastejšie stretávame s herpesom na perách, vírusovými bradavicami alebo moluskami. Z mykotických infekcií sa často potvrdí prítomnosť kvasiniek rodu Candida.

Svrbenie kože – Ložiská atopického ekzému intenzívne svrbia. Svrbenie môže byť nepravidelné počas dňa, ale na večer a v noci sa všeobecne zhoršuje vzhľadom na vyššiu teplotu. Svrbenie núti pacienta škrabať si postihnuté oblasti kože, čo ďalej prehlbuje poškodenie kože, znižuje jej kožnú bariérovú funkciu a umožňuje tak ľahší prienik alergénov a dráždivých látok. Škrabaním sa súčasne uvoľňujú zápalové látky a to vedie k ďalšiemu prehĺbeniu zápalu. Keďže pocit svrbenia a bolesti sa prenášaný rovnakými nervami, pacienti s intenzívnym svrbením sa škriabu, vzniknutá bolesť im prináša úľavu od svrbenia a je to znesiteľnejšie.

Poruchy spánku – V dôsledku intenzívneho svrbenia kožných lézií trpí väčšina atopických pacientov poruchami spánku.

Liečba atopického ekzému

Liečba atopického ekzému je individuálna a vyžaduje si komplexný prístup. Z etiológie atopického ekzému vyplýva, že tento typ ekzému sa nedá úplne vyliečiť, a preto u osôb bez aktuálnych ťažkostí je nevyhnutné počítať kedykoľvek s recidívou. Pri výbere vhodnej liečby sa riadime aktuálnym stavom pacienta, intenzitou a rozsahom kožných zmien vrátane intenzity svrbenia a anamnestickými údajmi o doterajšom priebehu ochorenia.

Liečba atopického ekzému patrí predovšetkým do rúk dermatológa.

Režimové opatrenia – Zameriavajú sa na odstránenie všetkých možných provokačných faktorov vonkajšieho, ale aj vnútorného prostredia. U detí s atopickým ekzémom, ale aj u detí s vysokou pravdepodobnosťou rozvoja atopického ekzému odporúčame do prvého roka života hypoalergénnu diétu s vynechaním najčastejších potravinových alergénov (mlieko, citrusy, vajcia, orechy, kakao, ryby, korenie a iné). Podporujeme matky v dostatočne dlhom dojčení, aspoň počas 6 mesiacov, pričom aj samotné matky by v priebehu dojčenia nemali konzumovať rizikové potraviny. Potom začíname opatrne pridávať zeleninové príkrmy s varenou zeleninou a postupne varené biele mäso. Rovnakú potravinu odporúčame podávať 3 – 5 dní, pričom sledujeme prípadné nepriaznivé reakcie. Zeleninu a ovocie odporúčame u rizikových detí podávať zo začiatku tepelne upravované, lebo tepelnou úpravou strácajú svoju alergogénnu schopnosť. Čerstvé ovocie a zeleninu podávame neskôr, až po overení dobrej znášanlivosti tepelne upravených potravín, najlepšie po prvom roku života. Mliečne výrobky a vajcia u detí so sklonom k atopii zaradíme do jedálnička až po 2. roku života. U ekzematikov je rovnako potrebné vyhnúť sa konzumácii potravín s vysokým obsahom histamínu. Histamín je schopný vyvolať podobné zápalové reakcie ako klasické alergény alebo len zvyšuje svrbenie kože, a tým vedie k zhoršeniu ekzému. K takýmto zakázaným potravinám patrí med, kakao, čokoláda, orechy, sladkosti, zrejúce syry, ostré koreniny.

Lokálne kortikoidy – Majú nezastupiteľnú úlohu v liečbe atopického ekzému už po niekoľko desaťročí. Majú silný protizápalový účinok, ovplyvňujú imunitné pochody v koži, pomáhajú zvládnuť obdobie ekzému s najťažšími príznakmi a umožňujú prejsť na indiferentnú liečbu. Vzhľadom na možné vedľajšie účinky ich nemožno aplikovať dlhodobo.

Lokálne imunomodulancia – Predstavujú nové moderné externá v liečbe atopického ekzému. Zasahujú priamo do imunitných reakcií v koži. Majú silný protizápalový a protisvrbivý efekt. K dispozícii je takrolimus a pimecrolimus, prípravky vhodné aj na dlhodobú liečbu miernych a stredne ťažkých foriem atopického ekzému.

Celková liečba atopického ekzému

Celková liečba je indikovaná krátkodobo alebo dlhodobo. Krátkodobá liečba pomáha zvládnuť akútne vzplanutie ochorenia so silným svrbením kože. Dlhodobú liečbu zavádzame v spolupráci s imunológom pri ťažkých formách ekzému s dokázanou alergiou alebo imunodefektom. Medzi prípravky používané v systémovej terapii patria antihistaminiká, celkové kortikosteroidy a imunomodulačné alebo imunosupresívne látky ovplyvňujúce imunitné reakcie organizmu. V ťažkých prípadoch atopického ekzému alebo pri postihnutí väčšej plochy tela sa v rámci liečby môže využiť aj fototerapia s aplikáciou UVA alebo UVB žiarenia.

Záver

Predpokladom úspešnej liečby atopického ekzému je dostatočné oboznámenie sa s etiológiou ochorenia, provokačnými vplyvmi, predpokladaným priebehom ochorenia a liečebnými možnosťami. Ak pacient pochopí samotnú podstatu atopického ekzému, potom sa dermatológom podarí získať pacienta na dlhodobú spoluprácu a dosiahne, že ochotne zmení spôsob život a dopracuje sa k želateľnému liečebnému úspechu.

 

 www.dermacare.sk

 

Autor: 
MUDr. Chudíková Jana, Dermatovenerologická ambulancia, Robotnícka 9, Bratislava
Patrí do vydania: 
Júl - August / 2011