Diagnostika vážneho ochorenia, najmä onkologického, mení pohľad na život i seba samého. Vplyvom choroby a v dôsledku jej sociálneho významu pacient prehodnocuje svoj doterajší život, snaží sa nájsť odpovede, ktoré niekedy neprichádzajú. Zhoršuje sa sebahodnotenie, znižuje sebaúcta. Človek vie, že sa menia jeho kompetencie a pod vplyvom záťaže sa môžu meniť aj osobnostné vlastnosti, prípadne sa niektoré negatívne vlastnosti môžu zvýrazniť. Napríklad pacient po zistení ochorenia a uvedomenia si dôsledkov môže na okolie reagovať impulzívnejšie ako pred ochorením. Takéto reakcie fungujú v závislosti od telesného stavu, ale je možné ich ovplyvňovať.
Úloha psychológa pri sprevádzaní pacienta
Súčasťou tímu v procese liečby onkologického pacienta by mal byť aj psychológ, pretože prežívanie a emočné stavy majú veľký vplyv na priebeh celého ochorenia. Oznámením diagnózy je psychický stav zasiahnutý rovnako ako telesný stav. Psychická stránka určuje našu motiváciu na uzdravenie, aby sme vydržali aj nepríjemné vyšetrenia. Pacient počas choroby hľadá silu v sebe samom, v okolí a táto životná skúška ho núti prehodnotiť doterajší spôsob života, životný štýl, fungovanie vo vzťahoch.
Situačné faktory v súvislosti s onkologickým ochorením
- Vek chorého – mladí ľudia postihnutí chorobou reagujú negatívnejšie a ťažšie sa vyrovnávajú s ochorením, podobne aj príbuzní chorého.
- Pohlavie – psychológa viac spontánne vyhľadávajú ženy.
- Existencia manželstva.
- Zmena v pracovnej oblasti.
To, ako sa dokážeme vyrovnať s onkologickým ochorením, určujú rôzne faktory, ku ktorým patria tieto:
- osobnosť pacienta,
- životný štýl pacienta,
- vyrovnávanie sa s ťažkými životnými situáciami v minulosti,
- náboženské vyznanie,
- prognóza pacienta,
- subjektívne pociťovanie bolesti zo strany pacienta,
- nežiaduce účinky liečby,
- opora v rodine,
- vzťah lekár – pacient,
- informácie o možnostiach liečby.
K psychológovi prichádzajú pacienti najmä v oblasti partnerských a manželských problémov. Diagnostikovanie onkologického ochorenia spôsobuje aj nemalé manželské problémy, pretože postihuje všetkých členov rodiny. Rola matky – otca, manželky – manžela je oslabená, nie je možné, aby pacienti fungovali ako predtým a táto nemalá zmena môže spôsobiť napätie v rodine. Dôležité je, aby sa celá rodina k ochoreniu postavila zodpovedne a povinnosti v domácnosti sa rozdelili medzi jednotlivých členov rodiny. Jedna z mojich pacientok opisuje situáciu takto: „Môj manžel bol pred mojím ochorením zvyknutý na poriadok v domácnosti a zrazu ma videl ležať v posteli, čo ho zjavne znervózňovalo. Na jednej strane rozumel, že si choroba vyžaduje oddychovať, no na druhej strane ho hnevalo, že to v domácnosti nefunguje.“ Úlohou psychológa je pracovať na hodnote pacienta, usmerňovať ho, akým smerom sa uberať a zvyšovať jeho sebahodnotu – eliminovať pocity menejcennosti a vnímať viac potreby seba, pretože si to choroba vyžaduje. Zasiahnuté bývajú matky malých detí, ktoré sú frustrované z toho, že o ich deti sa stará niekto iný a ony nevládzu. Dôležitá je aj úloha manžela. Manželke by mal pripomínať, aká je pre nich dôležitá. Zdôrazňujem, nestačí si to myslieť, ale treba to aj hovoriť. Muži bývajú v prejavovaní citov rezervovanejší, a preto je potrebné ich to učiť, najlepšie už od detstva. Otvorená komunikácia manželov zbližuje a dáva im priestor na ventiláciu negatívnych emócií. Netrápte sa, ak sa budete častejšie hádať, hádky slúžia na ventiláciu napätia, ale iba konštruktívne! Veľmi dôležitú úlohu tu zohráva aj neverbálna komunikácia – pohladenie, dotyky, objatia, ktoré pacienta vyživujú a dávajú mu vnútornú silu. V niektorých rodinách práve choroba otvorí dvere k blízkosti jednotlivých členov. Naopak, neodporúčajú sa rady typu: To zvládneš, musíš jesť, nesmieš sa poddať – hlavne u pacientov s negatívnou prognózou. Takisto je dôležité rešpektovať pacientovu smutnú náladu, je to normálna reakcia na chorobu. Zo skúseností by sa dalo konštatovať, že stabilné a dobre fungujúce manželstvá choroba posilnila a pri narušených disharmonických manželstvách situáciu v rodine zhoršila. Obaja partneri by mali postupne spracovať skutočnosť, že ich život sa počas liečby výrazne zmení. Postupom času sa naučíte zvládať liečbu a všetky dôsledky, ktoré do života prinesie. Buďte pripravení, že partner – pacient môže byť nervózny k okoliu, môže mať pocity viny a nespravodlivosti. Ale časom budú postupne negatívne emócie odznievať a vy zistíte, že sa chorobe prispôsobujete a získavate nad ňou kontrolu. Budete na seba hrdí, ako bojujete. Začnete vnímať krásy bežných vecí, tešiť sa z maličkostí a vaše hodnoty budú prehodnotené, čo vám môže dávať do života pokoru a skromnosť v tejto konzumnej spoločnosti.
Úloha psychológa pri sprevádzaní pacienta
– Empatický prístup k pacientovi, reflektovanie jeho negatívnych emócií.
– Priestor na otvorenú komunikáciu.
– Vytvoriť pocit bezpečia pre pacienta, aby rozprával, čo ho hnevá.
– Opora pre pacienta.
– Poradenstvo zamerané na postihnuté oblasti pacientovho života (manželstvo, osobnosť, pracovná sféra, vzťahy v rodine).
– Práca s negatívnymi emóciami a myšlienkami – strach z budúcnosti, zo smrti.
– Psychológ vykonáva relaxácie, ktoré navodzujú u pacienta pocit uvoľnenia.
– Vykonáva krízovú intervenciu pre blízkych členov rodiny.
– Usmerňuje príbuzných, ako komunikovať s blízkymi, čoho sa vyvarovať.
– Motivuje pacienta k vyzdraveniu, upevňuje a posilňuje vzťahy v rodine.
Kedy je vhodné navštíviť psychológa
Najvhodnejšie je navštíviť psychológa na začiatku ochorenia, aby bola pacientovi poskytnutá psychosociálna podpora, pretože toto obdobie pacienti opisujú ako najťažšie. Vhodné je navštíviť psychológa, ak pacienta sprevádzajú negatívne myšlienky, ktoré mu zabraňujú v liečbe a v aktivitách, ktoré by mohol vykonávať. Onkologické ochorenie môže byť spúšťačom aj rôznych psychických porúch. Najčastejšie bývajú diagnostikované depresie, panické poruchy, klaustrofóbie. Je dôležité rozoznať smutnú náladu od depresie.
Za hlavné symptómy depresie sa považujú:
- smutná, skľúčená nálada, ktorá ovplyvňuje aktivity v priebehu dňa, týždňa, mesiaca – kritérium je dlhodobejšie trvajúca smutná nálada,
- poruchy spánku,
- nespavosť,
- pocity menejcennosti,
- únava, vyčerpanie,
- myšlienky na smrť, samovraždu,
- celková apatia a znížený záujem o okolie,
- plačlivosť.
Je dôležité spomenúť, že skoré začatie liečby zlepšuje prognózu. Najvhodnejšie je liečiť pacienta psychoterapeuticky aj farmakoterapeuticky. Z vhodných terapií na liečbu depresií sa považuje kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pracuje s negatívnymi myšlienkami pacienta, určuje dlhodobé a krátkodobé ciele. Vhodnou metódou psychologickej liečby je aj skupinová terapia. Pozitívne však je, že depresia je liečiteľná. V tomto procese liečby je dôležité, ako pacient komunikuje s ošetrujúcim lekárom, či je komunikácia zrozumiteľná pre pacienta a či lekár pristupuje k pacientovi citlivo a empaticky. Niekedy to môže byť signál, že vo vzťahu lekár – pacient chýba dôvera, ktorá je základnou potrebou pacienta. Je teda dôležité, aby sa prístup k pacientovi vnímal komplexne, a v prvom rade, aby si pacienti uvedomili, že je potrebné a dôležité navštíviť psychológa, psychiatra – že to nie je prejav slabosti, ale – naopak – zrelý a zodpovedný krok na ceste k uzdraveniu. Ak máte akékoľvek otázky, či potrebujete radu a pomoc, k dispozícii sú vám psychológovia Ligy proti rakovine v pondelok a piatok v Centre pomoci Ligy proti rakovine na Brestovej 6 v Bratislave-Ružinove, na t. č. 02/52 96 51 48 alebo prostredníctvom online poradne. Psychológa práve vo vašom regióne nájdete v príslušnej pobočke Ligy proti rakovine alebo na www.lpr.sk
Mgr. Andrea Križanová, Liga proti rakovine SR