Tak ako o cukrovke platí, že sa na ňu príde vo väčšine prípadov náhodou, podobne sa zisťujú aj iné metabolické ochorenia. No toho, čo majú spoločné, je viac. Pri chorobách srdca a ciev, pri hroziacom infarkte myokardu, ale takisto pri mozgovej príhode jednou z hlavných príčin býva porucha metabolizmu tukov v organizme alebo, ako sa laicky hovorieva, narušené hospodárstvo s tukmi. Pozrime sa naň trošku bližšie.
Zvýšená hladina tukov (lipidov) v krvi je veľmi zákerným nepriateľom, pretože väčšina ľudí o tom, že majú túto poruchu, vôbec nevie. Hyperlipidémia, ako sa zvýšenej hladine tukov (lipidov) v krvi hovorí, zvyčajne nemá nijaké príznaky. Ale predstavuje zvýšené riziko ochorení vencovitých tepien, ktoré zhrubnú alebo skôrnatejú. Ochorenie vencovitých tepien môže viesť k ischemickej chorobe srdca označovanej len skratkou ICHS, k angine pektoris alebo k srdcovému infarktu. Dôsledkom postihnutia mozgových tepien môže byť porážka. Lipidy sú látky živočíšneho a rastlinného pôvodu, ktoré sú rozpustné v organických rozpúšťadlách a v podstate nerozpustné vo vode. Je veľa rozdielnych typov tukových častíc (lipoproteínov). Krvné skúšky môžu určiť hodnoty najbežnejšie meraných lipoproteínov. Pri bežných krvných skúškach zameraných na tuky sa meria hladina celkového cholesterolu, tzv. LDL a HDL cholesterol, a triglyceridy. Tuky delíme na endogénne, ktoré sa tvoria v tele samy, a exogénne sa doň dostávajú potravou. K jednoduchým tukom (lipidom) patria triglyceridy, cholesterol, mastné kyseliny, fosfolipidy, lipoproteíny a ďalšie. Naše telo ich potrebuje, pretože sú najväčším využiteľným zásobovateľom a zdrojom energie (majú viac než dvojnásobný energetický obsah ako cukry a bielkoviny). Ďalej sú hlavnými funkčnými a štrukturálnymi zložkami bunkových membrán. Lipidy majú izolačné vlastnosti v podobe podkožného tuku, chránia vnútorné orgány pred mechanickým poškodením a stratou tepla, tvoria elektrickú izoláciu, myelínové obaly na neurónoch nervových buniek. Okrem toho sa podieľajú na tvorbe hormónov, prostaglandínov, žlčových kyselín, na transporte vitamínov A, D, E a K v lipoproteínových časticiach.
Pri poruchách v hospodárení tela s tukmi hovoríme o:
hypercholesterolémii (vysoké koncentrácie cholesterolu v krvi),
zmiešanej hyperlipidémii (vysoké koncentrácie cholesterolu a triglyceridov),
hypertriglyceridémii (vysoké koncentrácie triglyceridov v krvi).
Cholesterol
Cholesterol je komplexný druh tuku obsiahnutý v živočíšnych potravinách. Telo si tento dôležitý stavebný prvok bunkových stien a izolátor nervových buniek vie vyrobiť pečeni. Cholesterol súčasne patrí k základným zložkám hormónov riadiacich procesy látkovej výmeny (metabolizmu) a ovplyvňujú imunitný systém. Cholesterol je potrebný pre produkciu žlčových kyselín. Pečeň syntetizuje denne 1,5 g cholesterolu, prostredníctvom potravy prijímame asi 150 - 300 mg. Aby cholesterol mohol plniť všetko, čo telo pre správne fungovanie potrebuje, musí sa krvou dostať do všetkých buniek a orgánov. Prijateľná hodnota hladina cholesterolu je zvyčajne menej než 5 mmol/l. Rozhodnutie o liečbe sa však väčšinou zakladá na základe výšky hladiny tzv. LDL a/alebo HDL cholesterolu a nie celkovej hladiny cholesterolu. Poznáme „dobrý“ HDL cholesterol, ktorý má vyššiu hustotu ako „zlý“ LDL cholesterol, ktorému medicína prisudzuje vyšší význam. Zlý je, ako ho je veľa, pretože potom v konečnom dôsledku poškodzuje cievy, zužuje ich a napokon ich uzatvára. Naopak dobrý cholesterol v krvi odstraňuje nadbytočný zlý cholesterol a tak zabraňuje tvorbe usadenín, čo však platí len v určitých obsahových limitoch týchto tukov v krvi.
Triglyceridy
Sú to estery glycerolu a mastných kyselín, ktoré tvoria až 95 percent lipidov v krvnej plazme a v zásobných tkanivách. Považujú sa za neutrálne tuky dôležité pre rôzne funkcie organizmu, ale prekročenie ich zdravých hodnôt je škodlivé. Krv sa stáva lepkavá a hustá, jej prietok sa spomaľuje, čo pomáha tvorbe krvných usadenín, a tie spôsobujú infarkt myokardu či mozgovú mŕtvicu. Ak má človek vysokú hladinu cholesterolu, toto riziko je ešte vyššie.
Mastné kyseliny
V bežnej slovenskej kuchyni prevažuje veľa tukov, preto zdravotníci bijú na poplach a vyzývajú na znižovanie prijímaných tukov, teda aj na zmenu stravovacích návykov. Ak chceme znížiť hladinu cholesterolu, musíme tuky zredukovať. Chemicky sa delia na nasýtené mastné kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v údeninách, mlieku a v syroch a zvyšujú škodlivý LDL cholesterol. Iné sú nenasýtené mastné kyseliny z rastlinných olejov (olivový, kukuričný), rýb, sóje. Tie znižujú škodlivý LDL cholesterol a zvyšujú dobrý HDL cholesterol.
Životospráva a genetika
Príčiny vysokých koncentrácií lipidov v krvnom sére musíme hľadať vo vonkajšom prostredí (nezdravá strava a nedostatok pohybu), ale aj v genetických faktoroch (tzv. primárne familiárne príčiny) a na základe ochorenia iných orgánov – diabetes mellitus, znížená funkcia štítnej žľazy, vysoká hladina homocysteínu, obličkové zlyhanie atď. (tzv. sekundárne príčiny). Tieto koncentrácie môžu zvyšovať takisto niektoré lieky, ako diuretiká, betablokátory, gestagény či kortikoidy. Hladinu tukov možno skoro vždy upraviť kombináciou diéty, znížením hmotnosti, cvičením, prípadne liečbou. Platí to ja v prípadoch, keď sa preukáže genetická príčina poruchy. Na liečbu nie je neskoro ani vtedy, keď sa už ochorenie tepien prejavilo. Zníženie hladiny tukov u ľudí s týmto ochorením môže znamenať záchranu života. Je dobré do stravy zaradiť vlákninu, staviť na cesnak a na petržlen. A sme pri užitočnosti slovíčka „hyper“. Pri ktoromkoľvek type hyperlipidémie je pomocou fyzická hyperaktivita. Cvičte, plávajte, bicyklujte sa a budete zdravší.
Hodnoty triglyceridov:
normálna hladina – menej než 1,7 mmol/l
hraničná hodnota – 1,7 – 2,3 mmol/l
vysoká hladina – 2,3 – 5,7 mmol/l
veľmi vysoká hladina – vyššia ako 5, 7 mmol/l
Hladina triglyceridov by sa mala merať po 12 až 14 hodinách bez jedla.