Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k postupnej demencii. Ako prvý ochorenie opísal Alois Alzheimer. V súčasnosti nie je známa príčina vzniku choroby, ale z neuropatologických nálezov sa vie, ako prebieha. Zmeny postupne spôsobia rozpad nervových vláken a nervových buniek. Alzheimerovou chorobou sa mení aj látková činnosť mozgu.
Demenciou trpí 1/4 ľudí starších ako 85 rokov, pričom Alzheimerova choroba sa na tomto čísle podieľa 50 – 60 percentami. Vo veku nad 65 rokov ňou trpí každý 20. človek. Ochorenie môže vo výnimočných prípadoch, väčšinou pri dedičnom výskyte, ojedinele postihnúť aj mladšie osoby. (Wikipédia)
Keď sestrička priviedla na našu nemocničnú izbu novú pacientku, požiadala nás, aby sme na ňu dávali pozor. Povedala to pokojne pred tou milou útlou starou paňou, ktorá vyzerala veľmi dobre, usmievala sa a bola rečná. Všimli sme si ju už deň predtým, prechádzala sa ustavične po chodbe. Každému sa prihovorila, bola príjemná.
Zvláštne prejavy
O chvíľu sme sa od nej dozvedeli, že má práve deväťdesiat rokov, je bývalá učiteľka, býva sama so psíkom vo svojom dome oproti Lafranconi v Bratislave a doviezli ju v nedeľu, lebo vraj padla v kostole. Ale v priebehu rozhovoru sa nás pýtala viackrát na to isté, na chladné marcové počasie mala len dosť biedne oblečenie so sebou, iba rolák a sveter. Jej jedinou túžbou bolo ísť domov k psíkovi, lebo jej vraj nič nie je. Pred obedom prišla po ňu ošetrovateľka a odviedla ju na vyšetrenie. Medzitým roznášali obed a sestrička nás upozornila, že starenka už dvakrát odišla v pyžame, raz ju zachytili až na vrátnici. Preto ju preložili na našu izbu, lebo tá bola ďaleko od vstupu na oddelenie a až za sesterskou izbou. Keď ju doviedli z vyšetrenia, mala pripojený prístroj na 24-hodinové EKG, známy Holter. Dostala k nemu papier a pero, aby naň zapisovala svoju činnosť. Všetko jej sestrička vysvetlila a my ostatné sme počúvali. No už po chvíli naša spolupacientka papier poskladala a odložila, nevedela, na čo ho má. Potom sa zodvihla a odchádzala. Keď sme sa jej pýtali, kam ide, odvetila, že predsa domov. Vraj nemá prečo ostávať s nami. Ale medzitým pár ráz zopakovala, kto je, a nevie, prečo prišla. Zastavili sme ju, aby si len ľahla. Veľmi ťažko sa dala nahovoriť.
Zmarené vyšetrenie
O chvíľu sme zbadali, že si strháva jednotlivé malé elektródy Holtera z hrude. A pobúrene vravela, že nevie, čo a prečo jej to dali. Ako kričala, má to už týždeň a nikto jej o tom nič nepovedal. Opäť sme ju prehovárali a upokojovali, upozornili sme sestričku, keď sme si všimli, že vodiče z prístroja jej visia z pyžamy. Prišiel službukonajúci lekár, znova pripojil elektródy a pripomenul, že ich musí mať do ďalšieho dňa, keď jej Holter znova vezmú. Aj on požiadal, aby sme na ňu dali pozor. Všetko sa zopakovalo niekoľkokrát, aj o 2. hodine v noci, zavčasu zrána. Až pri vizite lekári rezignovali. Vyšetrenie prístrojom sa nedalo riadne urobiť, Holter bol niekoľkokrát odpojený, papier prázdny a starká sa prekvapujúco agresívne domáhala odchodu domov. Všetko jej prisľúbili a sestry začali telefonicky hľadať jej dcéru. Ošetrovateľka prezradila, že pani má Alzheimera. A mne bolo zrazu všetko jasné. Len som nechápala, ako ju jej deti môžu nechávať samotnú doma. Či si neuvedomujú, že štádium choroby je už pre ich mamu veľmi nebezpečné. Veď, ako sa potom potvrdilo, naozaj sa do kostola vybrala sama v celkom nedostatočnom oblečení, cestovala električkou...
Zatiaľ nie je liek
Podľa odhadu na Alzheimerovu chorobu trpelo v roku 2008 až 37 miliónov ľudí a počet prípadov sa pomerne prudko zvyšuje. Je to aj zvyšovaním priemernej dĺžky života. Odborníci odhadujú, že ak sa nenájde a nezavedie účinná liečba, do roku 2050 narastie počet chorých vo svete až štvornásobne, minimálne na 100 miliónov prípadov. Zatiaľ sa darí len spomaliť priebeh ochorenia. Štatistiky západných krajín ho zaraďujú na štvrté miesto najčastejších príčin úmrtia.
Nádej v krvnom teste
Pri určovaní diagnózy Alzheimerovej choroby možno pomôže krvný test. Zistili to vedci zo Strediska zdravotníckej vedy pri Texaskej univerzite v Lubbocku. Je to dôležité zistenie, lebo lekári zatiaľ neboli schopní rozpoznať prvotné zmeny, ktoré choroba signalizuje. Diagnostikovaná býva až pri viditeľných prejavoch. Potvrdiť chorobu do tejto chvíle vedela preukázateľne až pitva mozgu po smrti pacienta. Podľa jedného z členov výskumného tímu Sida O'Bryanta test nie je nijako zložitý. Môže ho robiť akákoľvek klinika. Dokonca aj zdravotné sestry, ktoré sa starajú o domácich pacientov. Pri teste sa v krvi sústredí pozornosť na viac ako sto bielkovín. Informácie o bielkovine sa potom skombinujú s informáciami o pacientoch vrátane toho, či môžu niesť gén známy ako apoE4, ktorý ukazuje na riziko výskytu Alzheimerovej choroby. Nasleduje počítačová analýza, ktorá s viac ako 90 percentami ukáže skóre rizika. Teraz budú vedci zisťovať, či test môže odhaliť, u koho táto choroba prepukne v nasledujúcich rokoch.
Podľa aktualne.sk
RIZIKOVÉ FAKTORY
vek, pohlavie, genetické predpoklady, fajčenie, alkohol, poranenie hlavy, depresie, chronické zápaly, znížená imunita, metabolické poruchy, hormonálne poruchy, nízka hladina antioxidantov v krvi, nedostatok živín.
Štádiá choroby
Ľahká demencia: problematické dorozumievanie, rozhodovanie a bezradnosť, zabúdanie, zakladanie vecí, podozrievanie, vzťahovačnosť, popieranie problémov a poruchy pamäti, dezorientácia v čase, blúdenie na známych miestach, strata iniciatívy, depresie, úzkosti a agresivita, strata záujmov, zmena osobnosti
Stredná demencia: poruchy súdnosti, nekritickosť, prehlbovanie zmien osobnosti, neschopnosť vykonávať bežné aktivity, ako je varenie a nakupovanie, potreba pomoci pri osobnej hygiene a obliekaní, ťažká komunikácia, túlanie, blúdenie, poruchy správania, halucinácie, zmätenosť
Ťažká demencia: poruchy príjmu potravy, nerozpoznanie blízkych osôb, nechápanie okolitého diania, strata súvislej reči, veľká zmätenosť, ťažká chôdza, poruchy močenia a stolice, úplná strata sebestačnosti, upútanie na invalidný vozík, telesné i duševné chátranie, chudnutie, smrť.