Ak ste sa ešte vo svojom okolí nestretli s artrózou a ani ste o nej nepočuli, patríte k niekoľkým šťastným ľuďom. Treba hneď na začiatok povedať, že takých je málo. V generácii päťdesiatnikov totiž na toto ochorenie trpí až 80 percent obyvateľstva, prvé artrotické zmeny sa však u mnohých objavujú už vo veku okolo 20 rokov a výskyt tejto choroby narastá s vekom. Preto sa s ňou stretávame vo viac ako 90 percentách sedemdesiatročných a starších ľudí.
Tak ako pri väčšine civilizačných chorôb aj v tomto prípade sa vplyvom spôsobu života v ostatných rokoch znižuje veková hranica postihnutých a zvyšuje sa aj vážnosť, teda stupeň choroby. Príčinou sú nie len nesprávne stravovacie návyky, ale čoraz častejšie každodenné dlhé a nesprávne vysedávanie pri počítači. Svoju rolu pri vzniku choroby zohráva takisto genetika, prípadne endokrinologické príčiny či prekonané úrazy alebo zápaly. V týchto prípadoch však hovoríme o sekundárnej artróze.
História a charakteristika
Označenie „artróza“ medicína pozná vďaka F. von Millera od roku 1913, hoci ochorenie samotné je podľa archeologických nálezov napríklad aj v starom Egypte a inde známe už veľa tisícročí. Artróza je najčastejšie ochorenie kosťovo-kĺbového aparátu. Jeho podstatou sú degeneratívne zmeny kĺbov. Charakterizujú ho bolesti kĺbov a postupujúce obmedzenie pohyblivosti, čo postihnutému spôsobuje ťažkosti pri chôdzi alebo pri inom pohybe v závislosti od miesta postihnutia. Keď je reč o artróze, ide o osteoartrózu. Lekári hovoria o artróze, ktorá postihuje všetky kĺby, alebo o artróze krčných stavcov, ramenného kĺba, lakťového kĺba či artróze prstových kĺbov, pričom medicína rozoznáva Heberdenovu artrózu koncových kĺbov prstov, Bouchardovu artrózu stredných kĺbov prstov, rizartrózu sedlovitého kĺba palca ruky, prípadne erozívnu artrózu. Gonartróza znamená, že choroba zasiahla kolenné kĺby, pri koxartróze ide o bedrové kĺby a spondylartróza je označenie pre degeneratívne zmeny chrbtice a bedrových stavcov. Heberdenova a Bouchardova artróza sa prejavujú zhrubnutím kĺbov, ktorému predchádza tvorba želatínových cýst a následne sa prsty deformujú, no ich pohyblivosť sa zachováva. To však neplatí pri artróze palcov. Rizartróza výrazne obmedzuje funkciu ruky. Zriedkavým postihnutím malých kĺbov rúk je erozívna artróza, ktorú charakterizujú zápalové prejavy a najmä bolestivý opuch. Artróza kolenného kĺbu je najčastejšou formou ochorenia. Býva spojená s nadváhou, väčšinou sa vyskytuje obojstranne. Typické pre bolesti kolena je ich zhoršenie pri chôdzi dole schodmi a po nerovnom teréne. Gonartróza býva často spojená s generalizovanou formou a prognóza ochorenia je horšia ako pri artróze bedrového kĺbu. Artróza bedrového kĺbu je najzávažnejšia forma ochorenia. Bolesť najčastejšie vyžaruje na prednú stranu stehna a do kolena.
Podstata a prejavy
Ide o chronické ochorenie kĺbov, pri ktorom časom dochádza k rozsiahlym deštruktívnym zmenám kĺbovej chrupavky. Každý kĺb tvorí kĺbová hlavica a kĺbová jamka, ktoré sú pokryté zrkadlovo hladkým pružným povlakom – kĺbovou chrupavkou. Jej úlohou je tlmiť nárazy. Je natoľko pružná, že dokáže zachytiť a stlmiť aj extrémne nárazy, napr. pri skokoch. Zdravý kĺb možno prirovnať k dobre naolejovanému guľovému ložisku. Chrupavku tvorí kolagén, proteoglykány a chrupavkové bunky. Vyživuje ju tzv. synoviálna tekutina, ktorá prispieva k zníženiu trenia v kĺbe pri pohybe. Artróza znamená poškodenie chrupavky. Prvým príznakom je strata hladkosti jej povrchu, chrupavka zdrsnie, objavujú sa na nej trhliny a v pokročilom štádiu dochádza k deštrukcii chrupavky a k uvoľneniu drobných častíc z nej do kĺbu. Stáva sa to následkom nesprávneho postavenia kĺbu, nadmernej záťaže napríklad u obéznych pacientov, vplyvom násilia, úrazu alebo zápalu. Pacient začína trpieť bolesťami pri pohybe, neskôr aj v pokoji. Na okrajových častiach kosti dochádza k tvorbe kostných výrastkov, ktoré spôsobujú ďalšie obmedzenie rozsahu pohybu. V prípade rozvinutej artrózy zostávajú z chrupavky len malé ostrovčeky, ktoré úplne stratia pružnosť. Stálym dráždením sa stav artrotického kĺbu zhoršuje a môže sa pridružiť i reaktívny zápal, ktorý sa prejaví opuchom, zvýšenou bolesťou a teplým kĺbom. Vtedy lekár začne cielenú protizápalovú a protibolesťovú liečbu. Klinickým následkom bývajú bolesti pri pohybe, obmedzenie pohyblivosti v postihnutom kĺbe a lokálne zápalové reakcie – vyvolané štádium artrózy. Ochorenie môže prebiehať dlhodobo skryto, bez bolesti a často sa zistí len náhodne pri röntgenologickom vyšetrení pre inú príčinu. Prvým príznakom býva tzv. štartovacia bolesť, ktorá sa objaví napr. po dlhšom sedení a vymizne po krátkom rozchodení. Neskôr sa bolesti objavia po dlhšej chôdzi alebo väčšej záťaži.
Liečba
Pretože príčiny vzniku artrózy nie sú celkom jasné a známe, neexistuje zatiaľ presne cielená liečba, ktorá by viedla k úplnému uzdraveniu postihnutého kĺbu. Ide najmä o spomalenie procesu, zlepšenie celkového stavu kĺbovej výživy a fyzioterapiu. V pokročilom štádiu možno pristúpiť k operačnému riešeniu artroskopicky alebo dokonca k výmene kĺbu za umelý. Liečba artrózy prebieha komplexne. Pozostáva z analgetík proti bolesti (tie sa občas menia), v prípade zápalu či svalového spazmu pacient dostáva protizápalové lieky a svalové relaxanty. Okrem toho by postihnutý mal užívať lieky, ktoré vyživujú kĺb, teda obsahujú glukosamín sulfát, chondroitín sulfát, diacerheín, hyalurónovú kyselinu a kolagén. Obéznym pacientom sa odporučí redukcia váhy, aby kĺby neboli príliš zaťažované. Tomu pomáhajú i rôzne ortézy, palice, barle a iné. Veľmi užitočná je cielená rehabilitácia, každodenné cvičenie príslušných svalov, masáže, elektroliečba, magnetoterapia a použitie lasera. K novším metódam patrí kryoterapia, zmrazovanie suchým ľadom.