Jedným z najzávažnejších a najčastejších zápalových reumatických ochorení je reumatoidná artritída (RA). Ochorenie sa môže začínať v každom veku. O reumatoidnej artritíde vyššieho veku hovoríme vtedy, ak sa choroba začína vo veku nad 60 rokov. Vekový faktor je veľmi dôležitý, pretože ochorenie reprezentuje 10 – 33 % všetkých prípadov s reumatoidnou artritídou (RA). RA vo vyššom veku je charakteristická tým, že má niektoré osobitosti v klinickom obraze, preto si dovolíme túto problematiku uviesť v našom článku a zamerať sa aj na otázku cieľovej terapie (biologickej liečby) pri RA vo vyššom veku.
Spektrum klinických prejavov pri RA vyššieho veku je charakteristické v tom, že pomer muži : ženy je 1 : 1, pričom pri klasickej RA stredného veku je pomer muži : ženy 1 : 2. Kým pri klasickej RA je začiatok postupný, pri RA vyššieho veku je častejší akútny nástup spojený aj s orgánovými prejavmi. Pri RA stredného veku ochorenie je polyartikulárne (postihnutie viacerých kĺbov), pri vyššom veku je oligoartikulárne (teda postihnutých zápalom je menej kĺbov). Pri RA vo vyššom veku bývajú často postihnuté ramená a bedrové kĺby, to znamená veľké kĺby. Lokalizácia postihnutia pri klasickej RA sú skôr malé kĺby rúk a nôh. Problém je v tom, že RA vyššieho veku má často ťažký priebeh aj jej prognóza je závažná. Cieľom liečby pri RA je potlačenie zápalových prejavov choroby, zmiernenie opuchov, bolestí kĺbov, zastavenie rádiografickej progresie, zlepšenie kvality života, odstránenie únavy, depresie u chorých. V liečbe reumatoidnej artritídy sa uplatňujú v prvom rade nesteroidné antireumatiká. Následne sú pacientovi aplikované bazálne lieky alebo tzv. „lieky modifikujúce chorobu“, napríklad metotrexát, sulfasalazín, soli zlata, antimalariká, leflunomid a ďalšie. Posledných desať rokov môžeme závažné, tzv. rezistentné formy reumatoidnej artritídy, liečiť cielenou liečbou proti zápalovým faktorom, ktoré sa odborne nazývajú prozápalové cytokíny. Je ich niekoľko, ale najdôležitejší je faktor spôsobujúci odumretie nádorov (tumor nekrotizujúci faktor alfa/TNFalfa). TNF alfa je rozhodujúcim činiteľom, ktorý vedie bunky imunitného systému k tvorbe ďalších zápalových faktorov, ktoré sa podieľajú nielen na zápalovom procese štruktúr kĺbu, ale aj na orgánových prejavoch, mimokĺbových prejavoch pri RA. Zásluhou slovenského vedca profesora Dr. Jána Vilčeka (pôsobí v New Yorku v USA) došlo k objaveniu biologickej liečby pomocou protilátky, ktorá zabrzdí tvorbu TNF alfa a týmto spôsobom sa zastaví zápalový proces pri RA. Dnes už na takomto princípe pracuje rad biologických liekov, ktoré vedú k zneškodneniu účinku TNFalfa. Otázkou je, či je možné biologické lieky podávať aj pri RA vyššieho veku. Podľa prác špičkových reumatológov je to možné a výsledky sú vynikajúce. U starších ľudí je však potrebná opatrnosť u pacientov s vysokým krvným tlakom, ischemickou chorobou srdca, nádorovou chorobou alebo infekciami. Pred začatím uvedenej liečby je nevyhnutné vylúčiť aj skrytú formu tuberkulózy. Keď sa tieto kritériá rešpektujú, je podávanie biologickej liečby bezpečné, nejaví sa ako rizikové a dosahujú sa dobré výsledky, podobne ako pri RA stredného veku. Liečba reumatoidnej artritídy inhibítormi TNF alfa vedie jednoznačne k potlačeniu zápalovej aktivity, zastaveniu rádiologickej progresie a k podstatnému zlepšeniu kvality života aj pacientov s RA vo vyššom veku.