Ivana bola zdravá, pohyblivá, športovala ako jej kamarátky. Kĺby jej fungovali spoľahlivo ako dobre naolejované ložisko. Žiaľ, po úraze na lyžovačke sa všetko začalo meniť. Extrémny náraz pri komplikovanej trieštivej zlomenine kolenného kĺbu narušil a deštruoval chrupavku kolena, čím sa zhoršila nielen jeho hybnosť, zvýšila bolestivosť, po čase pri nerovností stehennej kosti a nesprávnom zaťažení sa prihlásili aj problémy s bedrovým kĺbom. Diagnóza znela – artróza – degeneratívne ochorenie chrupavky a následne i ostatných priľahlých tkanív kĺbu.
S rovnakou diagnózou sa trápil aj šesťdesiatnik Igor. Že trpí artrózou bedrového kĺbu netušil. Bol iba unavený, neskôr sa objavili bolesti kĺbu, svalová stuhnutosť, bolesti pri dlhšej chôdzi i väčšej záťaži. V súčasnosti v ťažkom štádiu artrózy čaká na konečné riešenie – implantáciu bedrového kĺbu. Artróza sama osebe neohrozuje život pacienta, ale bolesť a strata pohyblivosti ho veľmi obmedzujú. „Poznáme artrózu primárnu a sekundárnu. Pri primárnej artróze sa spustí degeneratívny proces bez zjavnej vonkajšej príčiny. Časom dôjde k vysychaniu chrupky, k strate jej elasticity. Takáto chrupka je omnoho menej mechanicky odolná a nezvláda ani bežnú záťaž. Spustí sa postupný degeneratívny proces. Príčinou ochorenia môže byť aj jednostranné preťaženie niektorého kĺbu, ale často i nadváha. Nevieme však povedať, prečo niektorí ľudia majú primárnu artrózu v päťdesiatke a niektorí ľudia majú kĺby bez artrózy v osemdesiatke,“ hovorí MUDr. Miroslav Demitrovič, PhD., vedúci lekár Ortopedickej kliniky ružinovskej nemocnice v Bratislave, a dodáva, že pri sekundárnej artróze vedie k poškodeniu kĺbu zjavná prvotná patologická príčina. Najčastejšie sú to úrazy, vrodené chyby vývoja bedrových kĺbov alebo zápaly. Pri úrazoch kĺbov, najčastejšie kolena, dochádza k poškodeniu štruktúr kolena, poškodeniu meniskov alebo väzov. „Každá vnútrokĺbová zlomenina, keď lomná línia prebieha cez váhonosné časti kosti, vedie neskôr k artrotickým zmenám v kĺbe. Aj keď sa takáto zlomenina presne zreponuje, vzniká tu jemná nerovnosť, ktorá chronicky poškodzuje priľahlú chrupku kĺbu. Pri poškodení väzov dochádza k instabilite kĺbu, ktorá vedie k neprirodzeným pohybom v kĺbe a to takisto poškodzuje chrupavku. Pri vrodených chybách kĺbov, najčastejšie bedrových, dochádza k nesprávnemu vývoju a stavbe kĺbu a následnému nerovnomernému zaťaženiu kĺbu. Z toho potom rezultuje nesprávne postavenie kĺbu a jeho skoré opotrebovanie. Zápaly kĺbov môžu byť aj reumatické, bakteriálne či metabolické. Pri nich sa chrupka poškodzuje skôr chemicky a nie mechanicky, ako pri úrazoch,“ vysvetľuje ortopéd.
Riziko artrózy narastá s vekom (u 20-ročných 40 %, u 70-ročných viac ako 70 % – rovnako u oboch pohlaví). „Je to tak. Čím dlhšie svoje kĺby človek používa, tým sú dlhší čas a viac opotrebované, preto každý človek si musí svoje kĺby chrániť. Chrupka má na rozdiel od iných tkanív pohybového aparátu minimálnu, takmer nulovú regeneračnú schopnosť. Súvisí to s tým, že nemá krvné zásobenie, ale je vyživovaná difúziou z kĺbovej tekutiny. Preto ak sa raz poškodí, nevie sa zahojiť ako iné tkanivá.“ Podľa doktora Demitroviča najviac sú preťažované váhonosné kĺby (kolená, bedrové kĺby, chrbtica najmä v krížovej oblasti), preto tu vzniká artróza najskôr a tu ju pacient aj najčastejšie pociťuje. „Treba si udržiavať nízku hmotnosť, nepreťažovať jednostranne kĺby a chrbticu, nosiť vhodnú obuv a primerane športovať. Zo športov treba uprednostniť bicyklovanie, plávanie a rýchlu chôdzu.“ Počiatočná artróza sa prejavuje únavou, štartovacími bolesťami kĺbu, stuhnutím svalov... „Počiatočné príznaky môžu imitovať svalovicu, slabosť priľahlého svalstva, rannú stuhnutosť s postupným obmedzením pohyblivosti jednotlivých postihnutých kĺbov. Ak sú už pokojové a nočné bolesti, je to pokročilé štádium artrózy. V skorých štádiách artrózy dochádza k obmedzeniu hybnosti v krajných polohách. Môže vznikať opuch alebo náplň kĺbu, kde kĺbová výstelka napuchne, začne produkovať viac kĺbovej tekutiny, ktorá však stráca pôvodné zloženie, a tým aj vlastnosti. Kĺb môže byť na pohmat bolestivý a teplejší s obmedzenou hybnosťou. V pokročilom štádiu dochádza ku kontraktúram, atrofii priľahlého svalstva a často k skráteniu končatiny,“ vysvetľuje ortopéd. Artróza nepostihuje všetky kĺby naraz a s rovnakou intenzitou. Najviac postihnutými sú logicky viac namáhané a zaťažované, teda váhonosné – bedrové a kolenné kĺby a drobné medzistavcové kĺby v krížovej oblasti chrbtice. „Pri chrbtici je dôležité cvičenie tzv. posturálnych svalov. Chrbticu tvoria na seba poukladané stavce, ale drží ich tzv. svalový korzet, to znamená, že je obalená chrbtovými a brušnými svalmi, ktoré musia byť v rovnováhe a v dobrej kondícii. Málokedy bolí chrbtica toho, kto je štíhly a má dobre vypracované brušné a chrbtové svalstvo.“ Podľa ortopéda ďalšia bolestivá lokalita je krčná chrbtica najmä preto, že je často v strnulom dlhodobo nehybnom postavení najmä u ľudí pracujúcich pri počítači a v administratíve. Takíto ľudia by mali pri práci robiť prestávky a v nich poriadne rozcvičiť a rozhýbať krčnú chrbticu pohybom hlavy do všetkých strán. Na trhu existuje veľa preparátov, ktoré by mali chrupku obnovovať, regenerovať a do istej miery chrániť pred poškodením. „V lekárňach dostať farmaceutické prípravky, ktoré sú registrovanými liekmi. Ostatné prípravky sú vlastne potravinové doplnky, ktoré nemajú za sebou klinické štúdie, nie je definované a garantované množstvo účinnej látky a nepodliehajú takým prísnym pravidlám pri výrobe ako farmaceutické prípravky. Nevylučujem, že užívanie týchto prípravkov môže pomôcť, ak však má človek artrózu váhonosných kĺbov a má nadváhu, prvým krokom musí byť redukcia hmotnosti (pomáha i plávanie, udržiavanie maximálnej hybnosti kĺbu cvičením, masáže, vodoliečba, fyzikálna terapia, športové aktivity). Konečnou terapiou artrózy je často až umelá náhrady artrózou postihnutého kĺbu. „Implantácia totálnej endoprotézy je vlastne posledným riešením ochorenia. Operačný zákrok predstavuje náročný výkon a vždy ho treba zvážiť a zodpovedne naplánovať. Ak človek dokáže s artrózou kolena alebo bedrového kĺbu bežne fungovať, chodí do práce, je samostatný a mobilný, nemá pokojové bolesti, zákrok sa snažíme odložiť. Ak však bolesť pacienta limituje v jeho bežných denných aktivitách, má pokojové a nočné bolesti, potrebuje neustále užívať analgetiká, vtedy treba operovať. Všetky artrózy kolena a koxy musí sledovať a viesť ortopéd, ktorý pacienta pošle na kliniku, kde ho zaradia do poradia na totálnu endoprotézu. Vďaka veľkému počtu implantácií, ktoré každoročne vykonávame na našej klinike, máme s týmto druhom operácií veľké skúsenosti a výborné výsledky. Operačné postupy sú dobre vypracované, riziká maximálne eliminované, takže sa takejto operácie netreba báť. V súčasnosti implantujeme kvalitné náhrady kĺbov od popredných svetových výrobcov. Dobre implantovaný umelý kĺb by mal vydržať viac ako 15 – 20 rokov,“ konštatuje doktor Demitrovič.
Dobré rady:
– Aj artrotický kĺb potrebuje pohyb, kĺb však treba zaťažovať, ale nie preťažovať. Nadmerné šetrenie kĺbu vedie k obmedzeniu pohyblivosti a jeho stuhnutiu.
– Zvoľte si pomalšie tempo, cvičte po hranicu bolesti v ľahu a sede, necvičte v kľaku, drepe a v dlhom stoji.
– Bolesť je signál, že cvičenie bolo náročné a trvalo dlho.