Príroda nás obdarila piatimi zmyslami, ktoré nám umožňujú orientovať sa v okolitom svete – obdivovať krásu, počúvať hudbu, cítiť príjemné dotyky, vychutnať lahôdky i vône. A predsa o zraku hovoríme, že je najdôležitejším zmyslovým orgánom, pretože očami vnímame viac ako 80 percent informácií o okolitom svete.
Zrak je dokonalý mechanizmus, len málokomu však dokonale funguje. Mali by sme sa preto o oči ustavične starať a nie iba vtedy, keď pocítime, že s nimi niečo nie je v poriadku. Napríklad keď nás trápi jeden z najčastejších očných problémov – slzný aparát a s tým súvisiace nadmerné slzenie. Čo všetko spúšťa slzenie očí a na čo nám je slzenie dobré? Všetko sa začína v slznej žľaze, ktorá množstvom vývodov začne vylučovať slzy. Uložená je pod horným spánkovým okrajom očnice. Vodnatý sekrét sa hromadí vo vnútornom kútiku oka a slznými kanálikmi vedie až do slzného vaku, ktorý sa končí v nosovej dutine. Tam sekrét odteká. Preto máme pri slzení a fňukaní plný nos. Slzy sú takisto ochranou, ktorá oko zbaví nežiaducich vplyvov. Ak je dráždenie chemické, ako napríklad pri krájaní cibule, slzy vytvárajú na oku ochranný film, aby dráždidlo nepoškodilo rohovku alebo spojovku. Po celej ploche oka sa slzy rozotrú vďaka pohybom očných viečok. Vecí, ktoré provokujú, slzenie je veľa. Nie je to iba cibuľa, ale aj vietor, slnko, dym, mechanická prekážka, čpavok a i. Človek za normálnych okolností vyprodukuje toľko slz, aby pri vyparovaní bola očná guľa dostatočne vlhká. Slzy, ktoré v tenkej vrstve pokrývajú rohovku a spojovku, tvoria hladký povrch, ktorý zlepšuje refrakciu rohovky, zaisťuje prísun kyslíka pre rohovkový epitel, zvlhčuje povrch, zabezpečuje jej bakteriostatické schopnosti. V spánku sa slzy nevylučujú a vekom ich produkcia klesá. Za deň človek žmurkne asi 14 000-krát a žmurkaním každých 5 – 10 sekúnd sa slzy pravidelne rozotierajú po povrchu spojovky a rohovky. Medzitým sa určitá časť slz odparí, ďalšia časť sa dostáva do nosa.
Slzenie môže vzniknúť nadmerným vylučovaním alebo sťaženým odtokom slz. Nadmerné slzenie zaviňujú aj zápaly spojovky, rohovky, dúhovky, cudzie teleso v rohovke alebo spojovke, vonkajšie dráždenie, napr. vetrom, chladom, prachom, plynom, silným svetlom, ale aj pri bolesti zubov či trojklaného nervu. Nadmerné slzenie vyvolávajú aj zápaly, úrazy (cudzie teliesko, popáleniny epitelu spojovky, poleptanie vápnom...), zníženie frekvencie žmurkania, kožné ochorenia, reumatické alebo interné ochorenia (diabetes, ochorenia štítnej žľazy...), hormonálne zmeny v období prechodu, nervové paralýzy, užívanie liekov (sedatív, antikoncepcie...), podvýživa či alkoholizmus. Zvýšené slzenie spôsobujú aj psychické výkyvy – žiaľ, bolesť, smiech... Slzenie neraz vzniká aj po chorobných zmenách slzotvorných ústrojov. Pri porušení odtoku slz ide najčastejšie o zúženie alebo o zlepenie nosovoslzného kanálu. Keď sa kanál zlepí, slzy nemôžu odtekať do nosa, hromadia sa v slznom vaku. Tam sa rozmnožia hnisavé mikróby a spôsobia zápal, ktorý je príčinou nádchy i zápalu prínosných dutín. Ak sa pacient sťažuje na nadmerné slzenie, lekár by mal v prvom rade vylúčiť mechanickú obštrukciu slzných ciest. To sa dá zistiť prepláchnutím alebo sondážou slzných ciest. Najmä u starších pacientov bývajú odvodné slzné cesty zúžené a rozširovanie slzných ciest či prepláchnutie im môže na čas zmierniť ťažkosti. V prípade uzáveru oblasti nosovoslzného kanálu a opakovaných zápalov slzného vaku sa väčšinou pristúpi k chirurgickému riešeniu.
Človek vytvorí denne približne 2 – 4 ml slznej tekutiny. Slzy nie sú len reakciou na dráždenie, pomáhajú udržiavať neustále vlhkú rohovku. Niektoré zložky slz pomáhajú oku bojovať proti bakteriálnym infekciám. Iným typom slz sú tie, ktoré sa nám rinú z očí pri negatívnom či pozitívnom emocionálnom zážitku. Neplačeme len pri smútku, ale i pri dojatí, radosti, keď si rozmažeme starostlivo nalíčenú tvár, keď krájame cibuľu. Vedci zistili, že slzy, ktoré sú reakciou na emocionálne výkyvy, majú iné zloženie než tie, ktoré oko používa na zvlhčenie a samočistenie. Obsahujú hormóny, ako napr. prolaktín, adrenokortikotropický hormón či enkefalín, čo vysvetľuje, že pri nariekaní sa z tela vyplavujú také látky, ktoré sa tvoria vtedy, keď sme v strese. Pomáhajú nám zvládať citové napätie. To vysvetľuje, prečo sa po plači cítime uvoľnenejšie. Aj keď nadmerné slzenie je jedným z najčastejších problémov, s ktorým pacienti prichádzajú do očnej ambulancie, často bývajú aj opačné problémy, keď sa trápia nedostatkom slz (syndróm suchého oka). Vyskytuje sa u pacientov s poruchou produkcie vodnej zložky. Táto porucha je typická u žien po prechode, u pacientov s reumatickými bolesťami. Existuje mnoho ľudí, ktorý počas života nenavštívia očného lekára. Žiaľ, problémy so zrakom stále rastú a nielen s nadmerným alebo nedostatočným slzením. Po štyridsiatke by mal každý z preventívneho hľadiska navštíviť oftalmológa, pretože s pribúdajúcim vekom na oči striehnu rôzne ochorenia, ktorým sa dá včasnou diagnózou a liečbou predísť.
Dobre vedieť:
– Očí sa nikdy nedotýkajte a netrite ich špinavými rukami, najmä keď ste držali v ruke kvety, cibuľu, korenie, chemikálie.
– Na plavárni noste ochranné okuliare.
– Zabezpečte v miestnosti dostatočnú vlhkosť vzduchu.
– Dodržujte pitný režim.
– Umiestnite monitor počítača tak, aby uhol pohľadu bol priaznivý pre polohu viečok a zvlhčovanie oka slzami.
– Pri práci s počítačom a pri sledovaní televízie si robte prestávky a žmurkajte.
– Nechoďte spať bez odstránenia kozmetických prípravkov z očí.
– Každý člen v domácnosti by mal mať svoj vlastný uterák na tvár.