Kardiostimulátor – elektronický liek

Môže sa stať, že niekedy budete musieť podstúpiť alebo ste už podstúpili implantáciu kardiostimulátora. Napriek tomu, že nikoho nenadchýna predstava operácie, stretávame tisíce ľudí, ktorí vedú normálny, plnohodnotný, väčšinou neobmedzený život vďaka pozoruhodnému maličkému elektronickému zariadeniu – kardiostimulátoru. Pravdepodobne máte množstvo otázok, na ktoré chcete poznať odpoveď. Hlavným cieľom tohto článku je ukázať vám, že kardiostimulátory skutočne fungujú! Po implantácii kardiostimulátora sa väčšine pacientov zlepší kvalita života a má pocit zdravia.

Aktivita srdca

Srdce bije viac ako 100 000-krát za deň, vysiela 6-tisíc litrov krvi cez 20 000 km žíl a ciev, ktoré tvoria krvný obeh. Bije 24 hodín denne celý život a zásobuje telo kyslíkom a živinami. Rytmus srdca je riadený sinoatriálnym uzlom (SA uzol), ktorý je prirodzeným kardiostimulátorom. Nachádza sa v pravej predsieni. SA uzol je riadený z mozgu a iných centier, ktoré riadia srdcový výkon, aby boli uspokojené potreby tela (obr. 1). SA uzol vysiela drobné elektrické signály do predsiení, ktoré sa zmršťujú a tým pumpujú krv do komôr pod nimi. Elektrické signály potom prechádzajú cez atrioventrikulárny uzol, nazývaný AV uzol, do komôr. Komory sa v dôsledku týchto impulzov zmrštia a vypudia krv do tela a do pľúc. Koordinovaná činnosť predsiení a komôr sa nazýva srdcový cyklus. Porucha rytmu srdca alebo pulzovej frekvencie sa nazýva arytmia. Ak srdce bije rýchlejšie ako treba, nazývame tento stav tachykardia. Naopak, nízka pulzová frekvencia sa nazýva bradykardia. Vyskytujú sa aj kombinácie oboch porúch, najmä pri predsieňovej fibrilácii. Tento stav nazývame syndróm tachykardia – tachykardia. Arytmie vznikajú pri poruchách tvorby alebo prevodu vzruchov ako dôsledok rôznych, v dospelosti najčastejšie degeneratívnych ochorení. Ak srdce bije príliš pomaly (bradykardia), do organizmu sa dostáva málo okysličenej krvi. Tento stav často sprevádza únava, závraty a pocit nedostatku vzduchu. Organizmus nie je schopný podávať plný výkon. Príčiny bradykardie môžu byť rôzne. Vždy však súvisia s ochorení buď SA uzla, prevodového systému srdca, alebo oboch súčasne. V prvom prípade hovoríme o tzv. sick sinus syndróme (syndróm chorého SA uzla), v druhom prípade hovoríme o AV blokádach. Tachykardia je stav, pri ktorom bije srdce neprimerane rýchlo. Čas medzi kontrakciami je veľmi krátky. Následkom toho sa srdce nestihne celkom naplniť a do obehu sa dostáva menšie množstvo okysličenej krvi, ako je potreba organizmu. Najčastejšou príčinou tachykardie u starších ľudí je fibrilácia predsiení, u mladších tachykardia z návratného vzruchu (reentry).

„Záložné systémy“

V prípade, že v dôsledku akútneho alebo chronického ochorenia srdca sa príliš spomalí alebo vyhasne funkcia prirodzeného kardiostimulátora, jeho funkciu čiastočne preberajú nižšie uložené náhradné centrá. Tie však dokážu vytvárať vzruchy s pomalšou frekvenciou ako SA uzol. Nedokážu však reagovať na metabolické požiadavky organizmu zvyšovaním frekvencie. Vo veľmi pokročilých prípadoch je srdcová frekvencia riadená priamo bunkami srdcového svalu. V tomto prípade frekvencia nezriedka klesá na cca 20 – 25/min. V krajnom prípade nastáva vyhasnutie akejkoľvek aktivity srdca s fatálnym koncom.

Diagnóza

Charakteristické príznaky, ako sú najmä inak nevysvetliteľné odpadávanie, závraty, pokles výkonnosti, vždy upozornia lekára na možné poruchy srdcového rytmu. Základnou vyšetrovacou metódou zostáva EKG (elektrokardiogram). EKG je grafické znázornenie srdcového rytmického elektrického vedenia. Vyhodnotenie EKG pomáha lekárovi identifikovať poruchy srdcového elektrického vodivého systému. Často je však potrebné použiť 24-hodinové snímanie EKG a iné metodiky. V prípade potvrdenia súvislosti medzi ťažkosťami pacienta a EKG nálezom je jedinou účinnou liečbou implantácia trvalého kardiostimulátora.

Prečo potrebuje človek kardiostimulátor?

Väčšina indikácii na implantáciu kardiostimulátora vyplýva zo symptómov, ktoré vznikajú pri pomalej frekvencii srdca.

Môžu sa prejaviť tak, že srdce:

· bije príliš pomaly – po celý čas,

· bije príliš pomaly – len výnimočne,

· bije raz príliš pomaly, inokedy zas príliš rýchlo.

Ako kardiostimulátor pomáha? Srdce má vlastný prirodzený stimulačný systém, ktorý tvorí a vedie elektrické impulzy potrebné na normálnu funkciu srdca. Umelý kardiostimulátor monitoruje srdcovú frekvenciu a rytmus a vyrába elektrické impulzy vtedy, keď toho nie je schopné vlastné srdce. Takto kardiostimulátor pomáha vytvoriť primeranú srdcovú frekvenciu a rytmus, ktorý okamžite upravuje obehové pomery v tele takmer do normálu. Mnoho pacientov po implantácii zistilo, že s kardiostimulátorom sú schopní nerušene vykonávať činnosti, ktoré boli predtým nútení prerušiť.

Čo je kardiostimulátor?

Kardiostimulátor je malý elektronický prístroj, ktorý svojou funkciou nahrádza poškodenú tvorbu a vedenie vzruchov. Kardiostimulačný systém sa skladá z dvoch častí, zo samotného kardiostimulátora a stimulačnej elektródy. Podľa typu ochorenia sa implantujú jedna, dve a zriedkavo aj tri stimulačné elektródy. Kardiostimulátor pozostáva z batérie a z elektrického obvodu, ktorý podľa potreby vyrába elektrické impulzy. Kardiostimulátor v súčasnosti je veľmi malý, často je široký menej ako štyri centimetre a hrubý asi šesť milimetrov. Váži okolo 25 gramov. Väčšinu objemu kardiostimulátora tvorí lítiová batéria, ktorá umožní nepretržitú prevádzku asi 8 rokov (obr. 2). Kardiostimulátor sa implantuje v hornej časti hrudníka (na ľubovoľnej strane tela) do podkožia. Elektródy sú tenké, špeciálne izolované, jemné vodiče. Zavádzajú sa cez niektorú veľkú žilu do srdca. Elektródy sa zavádzajú do dutiny pravej predsiene, pravej komory alebo súčasne do oboch (obr .3). Tieto systémy nazývame jednodutinové alebo dvojdutinové. Špeciálne kardiostimulačné systémy na liečbu srdcového zlyhania resynchronizačnou stimuláciou vyžadujú zavedenie ešte tretej špeciálnej elektródy na povrch ľavej komory cez vencovité žily srdca. Po spojení s kardiostimulátorom prenášajú elektrické impulzy z kardiostimulátora a snímajú vlastnú aktivitu srdca. Všetky údaje, od jedného pulzu k nasledujúcemu sú nepretržite elektronicky spracovávané. Výsledkom je presné riadenie srdcovej akcie.

Operačný zákrok

Implantácia kardiostimulátora je malý zákrok, ktorý vykonávame na operačnej sále alebo v katetrizačnom laboratóriu pod RTG kontrolu. Zákrok trvá asi jednu hodinu a vykonáva sa lokálnom znecitlivení. Operačná technika, lokalizácia stimulačných elektród je individuálna podľa skúsenosti jednotlivého operatéra. Počas zavádzania stimulačných elektród sa vždy vykonávajú merania elektrických parametrov zavedených elektród. Len v prípade plne vyhovujúcich parametrov je možné skončiť operáciu. Po operácii zostávajú pacienti na sledovanie na monitorovanom lôžku spravidla 24 hodín. Podľa typu fixácie požitých elektród je možná mobilizácia už aj po niekoľkých hodinách. Obdobie rekonvalescencie po prepustení trvá spravidla 6 týždňov. V tomto období sa hojí operačná rana a stimulačné elektródy vrastajú do srdca. V priebehu prvých týždňov po operácii je potrebné vyvarovať sa prudkým pohybom, najmä naťahovaniu a dvíhaniu ramena na strane implantovaného kardiostimulátora. Po asi šiestich týždňoch nasleduje vždy prvá kontrola funkcie kardiostimulátora. Spravidla po tejto kontrole môže nositeľ kardiostimulátora vykonávať všetky obvyklé činnosti, prípadne nastúpiť späť do zamestnania.

Následná ambulantná starostlivosť

Kardiostimulátory sú plne automatizované zariadenia. Napriek tomu sú veľmi dôležité ich pravidelné kontroly, aby sa dostatočne skoro zistili aj drobné poruchy, ktoré nie je možné vylúčiť. Súčasne je možné kardiostimulátor telemetrickým programovaním prispôsobiť individuálnym potrebám a zohľadniť súčasnú medikamentóznu liečbu. Typická ambulantná kontrola u lekára obyčajne zahŕňa krátke vyšetrenie, EKG a podrobné vyhodnotenie funkcie kardiostimulátora špeciálnym programátorom.

Životnosť kardiostimulátora?

Životnosť kardiostimulátora je priemerne osem rokov. Závisí od kapacity batérie aj od kvality zavedenia stimulačných elektród a z toho vyplývajúcej spotreby energie potrebnej na stimuláciu srdca. Racionálne programovanie takisto predlžuje životnosť kardiostimulátora. Životnosť kardiostimulátora môže byť preto dlhšia alebo kratšia a nedá sa vopred predpovedať. Batérie v kardiostimulátore sa vybíjajú postupne, majú dostatočnú rezervu tak, aby sa predišlo náhlemu zastaveniu funkcie. Stav batérie sa meria pri každej kontrole. V prípade poklesu kapacity batérie pod normálnu hodnotu sa objedná pacient na výmenu kardiostimulátora. Od prvého poklesu kapacity batérie je však zabezpečená normálna funkcia kardiostimulátora minimálne na pol roka, nezriedka i viac. Batéria v kardiostimulátore sa nemôže vymeniť, pretože je hermeticky zalisovaná spolu s elektronickými obvodmi. Preto sa vymieňa celý kardiostimulátor. Stimulačné elektródy zostávajú pôvodné. Ich životnosť je 15 – 20 rokov. V prípade, že stimulačná elektróda je akokoľvek poškodená alebo nemá vyhovujúce elektrické parametre, je potrebné ju takisto vymeniť.

Elektrické spotrebiče a kardiostimulátor

Kardiostimulátor je vybavený elektrickými obvodmi s filtrami na zníženie interferencie so zdrojmi rušivých elektrických signálov. Pacient s kardiostimulátorom môže bez obáv používať bežné domáce elektrospotrebiče. V prípade neobvyklých pocitov je potrebné vzdialiť sa od spotrebiča, prípadne ho vypnúť. Ak boli príznaky spôsobené interferenciou so spotrebičom, mali by ihneď vymiznúť.

Používanie mobilných telefónov

Mobilné a bezdrôtové telefóny sú silným zdrojom elektromagnetických signálov. Napriek tomu pri dodržaní určitých pravidiel je ich používanie pre pacientov s kardiostimulátorom bezpečné. Neodporúčame nosiť mobilný telefón v náprsnom vrecku v blízkosti kardiostimulátora. Odporučená vzdialenosť je viac než 15 cm. Počas telefonovania je potrebné držať mobilný telefón pri uchu na opačnej strane tela, než je implantovaný kardiostimulátor. Telefonovanie iným osobami neovplyvňuje funkciu kardiostimulátora.

Cestovanie

Pacienti s kardiostimulátorom môžu cestovať bez obmedzení, ale musia pamätať na niekoľko drobností. Vždy by mali mať zo sebou preukaz od kardiostimulátora. Jedným z dôvodov sú detektory na letiskách. Prechod cez detektor nepoškodí kardiostimulátor, ale kov v kardiostimulátore môže spustiť alarm. Ak sa alarm spustí, je potrebné ukázať bezpečnostnej službe preukaz od kardiostimulátora. Výhodnejšie je vopred upozorniť letiskový personál na kardiostimulátor. Podobné problémy môžu vzniknúť pri prechode detektormi v obchodných domoch, turniketmi v lyžiarskych strediskách a pod. Rizikové prístroje sú vždy označené viditeľným symbolom preškrtnutého kardiostimulátora. Tieto prístroje však majú len malú intenzitu elektromagnetického poľa. Plynulý prechod bez zbytočného zdržiavania sa v ich blízkosti je úplne bezpečný.

Medicínske procedúry

V prípade plánovaného medicínsky zákroku alebo vyšetrenia je potrebné vždy informovať indikujúceho, vyšetrujúceho lekára, zubára, chiropraktika alebo iného zdravotníckeho alebo kozmetického pracovníka o implantovanom kardiostimulátore. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MR) je pre súčasnú generáciu kardiostimulátorov kontraindikované. Do praxe prichádzajú už kardiostimulátory, ktorých funkcia nie je ovplyvňovaná použitím silného magnetického poľa pri MR vyšetrení (MR safe pacemaker).

Práca a záľuby

Pacienti sa po implantácii kardiostimulátora zvyčajne rýchlo zotavujú. Po zahojení operačnej rany je možné obnoviť zvyčajné aktivity. Limitujúcim faktorom nie je kardiostimulátor, ale ochorenie srdca, ktoré vyvolalo potrebu implantácie kardiostimulátora, prípadne celkový zdravotný stav. Implantovaný kardiostimulátor nie je dôvodom na obmedzenie fyzických aktivít, ako ani sexuálnych aktivít. Pacient sa môžete vrátiť do práce, venovať sa záľubám, ako je práca v záhrade, horská turistika, golf, poľovanie či rybársky šport. Kardiostimulátor nie je prekážkou pre normálny život, ale prostriedkom na návrat k obľúbeným aktivitám. Niektoré aktivity však môžu ovplyvniť prechodne činnosť kardiostimulátora. Frekvenčne prispôsobivý kardiostimulátor (rate responsive) môže neprimerane reagovať na určité nešpecifické vibrácie, ako je napríklad jazda na koni, a spôsobiť rýchlejšiu srdcovú frekvenciu. Poľovník alebo športový strelec by mal mať kardiostimulátor implantovaný na opačnej strane, než na ktorú si opiera zbraň. Preto je dobré, aby ste sa poradili s lekárom o svojich aktivitách ešte pred implantáciou kardiostimulátora.

Autor
MUDr. Vladimír Ťažký, PhD., kardiológ, Nemocnica s poliklinikou MEDISSIMO
Patrí do vydania