Od marca t. r. máme na Slovensku vládou schválený Národný program prevencie ochorení srdca a ciev. Ako správca Slovenskej nadácie srdca, hlavný odborník pre oblasť kardiológie pri MZ SR a zároveň hlavný koordinátor tohto programu máte mnohé úlohy v tejto oblasti. Priblížte nám konkrétne kľúčové aktivity, ktoré teraz realizujete?
Národný program prevencie ochorení srdca a ciev (NPPOSC), ako už z názvu vyplýva, je program zameraný na zlepšenie prevencie ochorení srdca a ciev. Väčšina veľkých štúdií preukázala, že preventívne opatrenia sú najúčinnejšie najmä vtedy, ak je človek dobre informovaný o tom, aké sú možné riziká vzniku ochorení srdca a ciev, pretože „na nešťastie“ najzávažnejšie rizikové faktory týchto ochorení sú vo väčšine prípadov absolútne bezpríznakové, nebolia, a preto ich ľudia často ignorujú, nevenujú im pozornosť. Kľúčovou úlohou programu je snaha podstatne zlepšiť informovanosť obyvateľstva o tom, aký by mal byť správny životný štýl a čo robiť, ak už aj dané riziká máme. V súčasnosti finalizujeme publikáciu pre verejnosť Zdravý životný štýl: Cesta k prevencii ochorení srdca a ciev, ktorá je súčasťou vzdelávacích workshopov, ktoré budú od septembra do decembra tohto roku prebiehať vo viacerých mestách Slovenska v rámci projektu Vzdelaný pacient. Keďže program je plánovaný na 3 roky, v tomto roku prebehne pilotne prvých 50 workshopov po približne 30 účastníkov, a pokiaľ sa aj na Slovensku preukážu pozitívne hodnotenia týchto workshopov (podobne ako napríklad v Slovinsku), v nasledujúcich rokoch prebehnú v podstatne väčšom počte (200 – 400). Máme takisto ambíciu, aby táto publikácia slúžila ako študijný materiál pre stredné školy, kde by sme radi presvedčili Ministerstvo školstva SR, aby zaradilo medzi voliteľné predmety napríklad predmet zdravý životný štýl. Každý rok plánujeme realizovať masívnu celonárodnú kampaň na tému prevencie ochorení srdca a ciev, ktorá fakticky prebieha už od roku 2007 ako kampaň známa pod názvom MOST. Navyše, ak program bude prebiehať aj ďalšie dva roky, plánujeme realizovať ešte jednu kampaň zameranú na poznanie príznakov akútneho infarktu, mozgovej porážky, resp. ochorenie ciev dolných končatín. Súčasťou NPPOSC je aj priebežné nezávislé každoročné vyhodnocovanie poznania obyvateľstva o najdôležitejších rizikových faktoroch, príznakoch infarktu, o možnostiach prevencie, aby sme dostali istú spätnú väzbu, či naše úsilie v oblasti vzdelávania obyvateľstva skutočne prináša aj reálne výsledky. Súčasťou programu je aj register osôb s vysokým krvným tlakom a vysokým kardiovaskulárnym rizikom, ktorý nám v súčasnosti trochu stojí na diskusii so všeobecnými praktickými lekármi, prostredníctvom ktorých sme tento register plánovali realizovať. Spúšťaný bude aj webový vzdelávací portál zameraný na edukáciu obyvateľstva o prevencii ochorení cievneho systému. Za významný posun považujem aj uznesenie vlády, ktorým zaviazala verejnoprávne médiá (STV a SRo), aby poskytli dostatočný priestor na edukáciu obyvateľstva, ďalej projekt Zdravé potraviny, Ovocný program do škôl a ďalšie.
Ako pomáha celoslovenská edukačná kampaň MOST (Mesiac o srdcových témach) v boji s kardiovaskulárnymi ochoreniami?
Celonárodná kampaň MOST (Mesiac O Srdcových Témach) prebieha od roku 2007 s cieľom podporiť povedomie obyvateľstva v oblasti poznania najzávažnejších rizikových faktorov ochorení srdca a ciev. Táto kampaň, ktorú organizuje Slovenská nadácia srdca a Slovenská kardiologická spoločnosť, vznikla z iniciatívy Európskej kardiologickej spoločnosti, ktorá v tom čase spustila celoeurópsky kardiovaskulárny preventívny projekt EUROHEART PROJECT. Možno dnes povedať, že sa nám podarilo významne zlepšiť povedomie obyvateľstva, dnes podstatne viac ľudí vie, že vysoký krvný tlak je tichý zabijak, že ho treba kontrolovať, a ak je vysoký, aj liečiť, podobne je to s vysokým cholesterolom, fajčením, obezitou, fyzickou aktivitou. Kým v roku 2007 za najzávažnejšie ochorenia, ktoré ohrozujú život človeka, až v 92 % Slováci považovali onkologické ochorenia a kardiovaskulárne iba v 60 %, dnes považuje až 92 % obyvateľstva sa zabijaka číslo jedna kardiovaskulárne a v 91 % onkologické ochorenia. Nejde tu, samozrejme, o žiadnu súťaž, skôr naopak, pretože mnohé rizikové faktory, ktoré vyvolávajú zhubné nádory, často spôsobujú aj ochorenia srdca a ciev. Výsledky celonárodnej kampane MOST sme prezentovali na viacerých Európskych vedeckých podujatiach. Podľa nezávislých prieskumov agentúry FOCUS sa nám v priebehu 3 rokov podarilo zvýšiť informovanosť obyvateľstva o viac ako 16 %, pričom najlepšie výsledky sme dosiahli u tých opýtaných, ktorí súčasne potvrdili, že našu kampaň v médiách zachytili. Mimoriadne veľkej obľube sa tešia naše vlakové výjazdy, tzv. „vlaky zdravia“, kde napríklad na trase Bratislava, Košice a späť sme vyšetrili viac ako 500 respondentov. Na každej stanici staničný rozhlas ohlásil, že vlak zdravia prichádza, záujem bol skutočne veľmi veľký. V roku 2008 sme organizovali aj „autá zdravia“, ktorými sme prostredníctvom našich 3 posádok navštívili viac ako 40 miest Slovenska. Výpočet aktivít je skutočne veľmi dlhý, kompletné informácie o týchto aktivitách možno nájsť na oficiálnej stránke Slovenskej nadácie srdca www.tvojesrdce.sk
Aký vývoj za posledné obdobie zaznamenala kardiológia? Aké sú najväčšie pozitíva, ktoré sa v kardiológii u nás podarilo dosiahnuť?
Kardiológia je skutočne mimoriadne dynamickým odborom. Za posledné desaťročie urobila vo viacerých oblastiach obrovské pokroky. Dovolím si komentovať tieto pokroky veľmi stručne, lebo ich je skutočne veľmi veľa a všetky sa nedajú v krátkom priestore vymenovať. Za prelomové treba považovať predovšetkým zmeny v oblasti tzv. intervenčnej kardiológie, teda v oblasti, pri ktorej sa do srdca a jeho ciev zavádzajú rôzne katétre, stenty a podobne, ktoré nám dovoľujú veľmi účinne riešiť také problémy, ktoré sa v minulosti mohli riešiť iba operačne. Na prvom mieste treba spomenúť modernú liečbu akútneho srdcového tzv. STEMI infarktu (s typickou zmenou segmentu ST na ekg), kde sme prešli k teórii čo najskoršieho otvorenia uzavretej koronárnej tepny. Dôležité však je, aby sa pacient dostal k lekárovi ešte v tzv. časovom okne, teda v čase, keď ešte rozsah infarktu nie je veľký a otvorením danej tepny sme schopní zabrániť odumretiu veľkej časti srdcového svalu. Preto sa tieto intervenčné výkony realizujú iba v dobre vybavených kardiocentrách (Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra – 24-hodinová prevádzka, Martin a Prešov zatiaľ iba počas pracovného času). V minulosti dostávali títo pacienti vo väčšine prípadov tzv. trombolytickú liečbu, teda lieky na rozpustenie krvnej zrazeniny. Aj v súčasnosti túto liečbu používame v istých presne definovaných situáciách, a dokonca túto látku je možné podať už aj priamo v sanitke rýchlej lekárskej pomoci. Vďaka týmto moderným prístupom došlo aj na Slovensku k poklesu úmrtí na akútny srdcový infarkt o viac ako 30 %. Veľkým úspechom kardiológie je bezpochyby aj zavedenie neoperačného prístupu korekcie závažného zúženia aortálnej chlopne (aortálna stenóza), ktorá sa najčastejšie vyskytuje vo vyššom veku (70 rokov a viac). Tento prístup sa využíva predovšetkým u takých osôb, kde je operačné riziko veľmi vysoké a neriešenie ochorenia je pre pacienta veľmi rizikové. Intervenčné metodiky sa dnes rutinne využívajú a takmer kompletne nahradzujú chirurgické riešenia viacerých vrodených srdcových chýb, ale aj závažných poškodení veľkých či menších srdcových ciev (hrudná a brušná aorta, tepny na dolných končatinách, tepny vyživujúce mozog a podobne). Pacient ide po výkone o 1 – 2 dni domov, teda takmer okamžite sa vracia do plného života, kým po operácii jeho zotavovanie je podstatne dlhšie. Nemožno, samozrejme, zabudnúť na mnohé moderné inovatívne lieky na liečbu vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny lipidov, na riedenie krvi, srdcové arytmie a podobne. Zavedenie niektorých z nich možno považovať za prelomové. Vo všeobecnosti možno s uspokojením konštatovať, že nielen lieky, ale aj väčšina moderných medicínskych prístupov je dnes na Slovensku k dispozícii.
Sú na Slovensku k dispozícii všetky špičkové prístroje a technika v tejto oblasti? Zlepšila sa dostupnosť liečby pre čo najširšiu skupinu pacientov, resp. stále pretrvávajú poradovníky?
Dostupnosť liečby pre širokú skupinu pacientov sa každým rokom zvyšuje. To je dobrá správa. Je to spôsobené rozvojom nových špičkovo vybavených kardiocentier, ktorých máme dnes na Slovensku 6 + jedno detské kardiocentrum. Navyše postupne čoraz viac ľudí dostáva kvalitnejšiu liečbu, pretože mnohé originálne lieky začali vyrábať aj generické firmy, takže sú lacnejšie, a teda všeobecne dostupnejšie. Čo sa týka poradovníkov, táto otázka nie je iba problémom Slovenska. Mnohé vyspelé štáty, ako je napríklad Veľká Británia, Rakúsko, Nemecko, ale aj Kanada i Austrália majú poradovníky. Otázka stojí, samozrejme, tak, či je obdobie čakania primerané, alebo je príliš dlhé. Na Slovensku sa v oblasti invazívnych, resp. intervenčných výkonov pohybujú čakacie lehoty na plánované výkony v priemere od 6 týždňov do 3 mesiacov (výnimočne aj dlhšie), pričom hlavnou limitáciou nie je nedostatočný počet kapacít, ale limity zdravotných poisťovní. Poradovníky sú o niečo dlhšie v Bratislave ako v Banskej Bystrici alebo v Košiciach. Tu treba povedať, že na liečbu akútneho srdcového infarktu typu STEMI sa invazívna liečba, ktorá je dnes zlatým štandardom liečby, realizuje bez akéhokoľvek čakania.
Ako vidíte rýchlejšie riešenie problémov v tejto oblasti a čo by ste odporučili ako hlavný odborník pre oblasť kardiológie pri MZ SR novej vláde na Slovensku, resp. rezortu zdravotníctva?
Slovenské zdravotníctvo je v zložitej situácii. Chýba nám stále pomerne veľa lekárov, špecialistov. Stále je veľké množstvo slovenských kardiológov najmä v Čechách, ale aj v iných krajinách. Napriek tomu, že napríklad v Čechách nemajú lekári výrazne lepšie platové podmienky, nevracajú sa naspäť, pretože tam majú vytvorené podstatne lepšie pracovné podmienky. Toto konštatovanie sa, samozrejme, netýka kardiocentier, ktoré sú v súčasnosti pomerne dobre vybavené ako personálne, tak aj technicky. V ambulanciách všeobecných kardiológov však pretrvávajú chronicky dlhé čakacie lehoty, dlho sa čaká na diagnostické vyšetrovacie metódy, ako je echokardiografia, Holter, ergometria a podobne. Tieto problémy sú spôsobené jednak pretrvávajúcim nedostatkom kardiológov, ale aj trvale nízkymi limitmi zdravotných poisťovní. Čo sa týka samotnej zdravotnej starostlivosti, dlhodobo absentujú reálne ukazovatele kvality liečby. Urobili sme si prieskum na vlastnom pracovisku, kde sme zistili neuveriteľne veľké rozdiely napríklad v kontrole tlaku krvi medzi jednotlivými kardiológmi. Som presvedčený, že kým nebude lekár pozitívne motivovaný ku kvalite, proces zlepšovania v ambulantnej starostlivosti bude veľmi pomalý. Ak by som mal možnosť niečo odporučiť, veľmi by som sa prihováral za schválenie seriózneho zákona na ochranu nefajčiarov, ktorý by uvítala drvivá väčšina slovenskej populácie. Stále nerozumiem, prečo žiaden parlament na Slovensku doteraz nebol schopný takýto zákon podobne, ako je to v Taliansku, Írsku, vo Veľkej Británii, na Islande, v USA atď., schváliť. Zavedenie takéhoto zákona do praxe by okamžite viedlo v priebehu nasledujúceho roka k poklesu výskytu akútneho infarktu minimálne o 15 %, okrem mnohých iných zdravotných benefitov (prevencia rakoviny pľúc a podobne).
Aký je súčasný stav populácie na Slovensku v súvislosti s ochoreniami súvisiacimi s krvným obehom a srdcom?
Podľa údajov SZO/EURO z roku 2005 sa Slovensko v miere štandardizovanej úmrtnosti na ochorenia srdca a ciev zaraďuje v rámci 34 krajín Európy a 4 zoskupení do poslednej tretiny. Za nami sú, žiaľ, len krajiny, ako je Rumunsko, Bulharsko a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. V porovnaní s našimi susednými krajinami a priemerom krajín EÚ (15) malo v roku 2005 Slovensko 1,5-krát vyššiu úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca ako Česká republika, 2,5-krát vyššiu ako Rakúsko, s Maďarskom sme boli na rovnakej úrovni. Príčiny tejto nelichotivej situácie na Slovensku spočívajú predovšetkým vo vysokej miere najzávažnejších rizikových faktorov v našej populácii (9 z 10 občanov Slovenska má minimálne jeden rizikový faktor), ktoré sú navyše mimoriadne zle kontrolované (liečené). Dnes vieme, že viac ako polovica populácie s vysokým krvným tlakom neužíva vôbec žiadne lieky. Vysoký tlak nebolí, ľudia ho často veľmi podceňujú. To isté sa týka vysokej hladiny lipidov, cukrovky, obezity i fajčenia. Ani jedno nebolí. Ako som už spomenul, dosiahli sme významné úspechy v liečbe akútneho srdcového infarktu, to je výborná správa, zlou správou však je, že počet nových infarktov a mozgových porážok neklesá, čo je spôsobené trvale vysokým výskytom zle kontrolovaných rizikových faktorov na úrovni celej populácie.
Aké sú najzávažnejšie kardiovaskulárne rizikové faktory?
Najsilnejšie trio kardiovaskulárnych rizík predstavuje vysoký krvný tlak, fajčenie a vysoká hladina lipidov v krvi. Možno povedať, že 9 klasických rizikových faktorov vie vysvetliť až 90 % vzniku všetkých akútnych srdcových infarktov (obezita, chronický nadmerný stres, fyzická inaktivita, cukrovka, nesprávne stravovanie). Poznáme však ďalších asi 200 rizikových faktorov, na viaceré z nich však nie sú jednotné názory.
Srdcový infarkt sa ešte donedávna považoval za typicky mužskú diagnózu. Čo sa stalo, keď rapídne začala pribúdať táto diagnóza aj u nežného pohlavia? Sú symptómy blížiaceho sa infarktu rovnaké ako u mužov?
Treba priznať, že naše ženy majú skutočne častejší výskyt srdcových infarktov ako v minulosti, a možno povedať, že aj trochu skôr, ako to bývalo v minulosti. Dokonca podľa údajov NCZI z roku 2008 až 62 % slovenských žien zomiera na ochorenia srdca a ciev. Príčin je viac. Väčšina sa dá vysvetliť veľmi jednoducho. Naše ženy viac fajčia, sú obéznejšie, menej sa pohybujú a sú viac stresované ako v minulosti. Takže majú veľmi nepriaznivé zastúpenie rizikových faktorov ochorení srdca a ciev. Niektoré štúdie naznačujú, že ženy vo všeobecne sú liečené menej agresívne ako muži, že ženy sú menej často podrobované napríklad operáciám srdca (bypasom) alebo katetrizácii srdca. Zaujímavý zistením je fakt, že hoci ženy dostanú srdcový infarkt podstatne zriedkavejšie ako muži, ak ho už dostanú, väčšinou zomierajú skôr ako muži. Predpokladá sa, že je to spôsobené tým, že ženy majú vo všeobecnosti menšie srdcové cievy ako muži. Napriek tomu však stále platí, že naše nežnejšie pohlavie je vo všeobecnosti podstatne viac odolné ako mužské a ženy zomierajú podstatne neskôr ako muži.
Ako by ste charakterizovali pár vetami adepta na infarkt? Môže si v danom momente pomôcť človek aj sám?
Je to veľmi jednoduché. Adept na srdcový infarkt má na 95 % jeden a väčšinou viac ako jeden rizikový faktor. Ak má to známe trio – vysoký tlak, fajčenie a vysoký cholesterol a má bolesti na hrudníku, pravdepodobnosť, že má srdcový infarkt, je veľmi vysoká. Ak má fajčiar takéto ťažkosti, odporúčam vyhľadať čo najskôr lekára. V rámci prvej pomoci je dobré užiť aspirín, ak je doma (klasický acylpyrín alebo anopyrín). Skúsiť zistiť, či bolesť nesúvisí napríklad so zmenou polohy tela, teda či nejde o problém s chrbticou. Ischemická bolesť je trvalá, neustupuje, často v mieste nosenia kravaty, niekedy sa horšie dýcha, pulz sa zrýchľuje, človek dostáva strach, niekedy strach zo smrti. V tomto sú často muži neuveriteľní „borci“. Nebudú volať lekára, veď oni vydržia. To je najväčšia chyba. Ak by totiž skutočne išlo o srdcový infarkt a vy sa dostanete v dobrom čase do rúk odborníka, vaše šance nielen na prežitie, ale aj na dobrú budúcnosť sa výrazne zvyšujú. Ak prídete neskoro, môže sa stať, že sa už nedá pomôcť, lebo veľká časť srdcového svalu odumrela, a ak máte šťastie, žijete, alebo to srdce nevydrží a môže dôjsť k jeho smrteľnému zlyhaniu, alebo k závažnej často smrteľnej arytmii. Je dobre vedieť, že príznaky, aj keď nenápadné, vznikajú často podstatne skôr, ako dôjde k infarktu. Z nich sú najčastejšie príznaky postupné zhoršovanie fyzickej kondície, človek menej vládze, zadýchava sa, prípadne začne mať bolesti na hrudníku, najprv iba pri námahe, neskôr už aj v pokoji. U fajčiarov sa môžu objaviť bolesti až kŕče nôh pri chôdzi, postupne človek prejde menej bez bolestí a neskôr sa môžu objaviť už aj pri malej námahe. Ak máte takéto príznaky, určite treba vyhľadať čo najskôr lekára, ale čo je najdôležitejšie, ak fajčíte – treba okamžite prestať fajčenie, nechať si odmerať krvný tlak, hladinu cholesterolu a cukru. Z menej vážnych príznakov môže byť častá bolesť hlavy, poruchy spánku, u mužov porucha erekcie.
Vieme, že všetko neriešia len peniaze. Na základe svojich skúsenosti, čo by ste odporučili potenciálnym pacientom, aby sa nedostali do kartoték niektorého z kardiocentier na Slovensku? Čo všetko môžu urobiť pre seba, aby nefigurovali v zázname srdcovocievnych ochorení? V čom spočíva primárna a v čom sekundárna starostlivosť?
Zdravý životný štýl je dnes častou frázou, ale koľko Slovákov sa ho drží ? 10 %? Viac? Neviem, ale myslím si, že to nebude vysoké číslo. Vieme skutočne, čo je zdravý životný štýl? Vieme, čo by sme mali a nemali jesť? Vieme, ako riešiť naše každodenné stresy, ako cvičiť? Aký máme mať krvný tlak, cholesterol, cukor, obvod pása a podobne? Podrobné informácie o zdravom životnom štýle prinášame v publikácii venovanej laikom Zdravý životný štýl. Cesta k prevencii ochorení srdca a ciev. Publikácia je súčasťou Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev, nebude na predaj, bude súčasťou našich vzdelávacích aktivít po celom Slovensku, do ktorých sa môžete zapojiť aj vy, a bude voľne dostupná aj na www.tvojesrdce.sk. K prevencii veľmi jednoducho. Treba žiť striedmo, všetkého si užívať, ale s mierou, strava by mala byť pestrá a vyvážená, denne by sme sa mali čo najviac pohybovať, lebo pohyb – to je život. Najlepší liek na svete.
A na záver jedna osobná otázka. Prečo sa práve srdce stalo pre vás „srdcovou záležitosťou“?
Áno, srdce je mojou srdcovkou. Je to už dávno, keď mi nebohý pán profesor Cagáň ukázal ešte ako študentovi, že kardiológia je mimoriadne zaujímavý medicínsky odbor, ktorý prináša každý rok nové, veľmi zaujímavé poznatky, a ak ich viete vo svojej praxi využiť, máte veľkú výhodu, lebo priaznivé výsledky sa takmer vždy dostavia. Bol som svedkom vývoja neuveriteľne dynamickej metodiky v kardiológii, echokardiografie, ktorá nám dnes dramaticky zlepšuje možnosti správnej diagnostiky a následnej liečby. Urobíte vyšetrenie a v prípade skutočne závažného zistenia môžete takmer hneď rozhodnúť o najsprávnejšej liečbe, či už chirurgickej, alebo medikamentovej.
Redakcia LIEK Vám ďakuje za odpovede pre našich čitateľov.