S Veľkou nocou sa tradične spájajú obyčaje súvisiace s príchodom jari. Významnú úlohu v nich hrá voda, oheň, zeleň a vajíčka. S vodou sa spája predstava čistoty a krásy, ktorá vrcholí počas Veľkonočného pondelka polievaním. Zeleň je súčasťou týchto sviatkov v podobe vŕbových vetvičiek i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok má preniesť sila prírody na človeka, ich dotyk omladzuje. Očistná úloha sa pripisuje aj ohňu, na ktorom sa pripravujú veľkonočné jedlá. Ako symbol nového života sa na Veľkonočnú nedeľu farbia kraslice.
Veľká noc je sviatkom prebúdzania prírody zo zimného spánku, ale i sviatkom hojnosti, keď sa stoly prehýbajú pod zemiakovým šalátom, údenou šunkou, vajíčkami, koláčmi.
Radosti sviatkov sa obyčajne končia tanečnou zábavou. Na rozmanitosti regionálnych tradícií záleží, či sa korbáčuje, polieva, či sa recitujú koledy a nakoniec spieva. Na strednom a západnom Slovensku je väčšinou zvykom korbáčovanie a na východe polievanie.
