Sám život je najkreatívnejším režisérom a jeho prekvapenia sú mnohokrát nevyspytateľné. Keď však príde dlho očakávaná chvíľa, túžime, aby bolo všetko perfektné. Bolesť do harmonogramu jednoznačne nezapadá. No fígeľ je v tom, že málokedy udrie len tak znenazdajky. Väčšinou nás, v menšej intenzite, priebežne varuje. A dokonca niekoľkokrát. Až keď ju nevnímame, zatne do živého. Česť patrí výnimkám, ktoré žiadne signály tela nevarovali, a ochorenie prepuklo náhle.
Ľudské telo je pretkané cievami. Tak ako látku tvoria nitky rôznej hrúbky, dĺžky či farby, naše telo je premyslenou sústavou ciev. Až 100-tisíc kilometrov krvných ciev sa stará o to, aby orgány správne fungovali a nehromadili sa v nich odpadové látky. Zdravá cieva je pružná, elastická a krv ňou preteká bez vírenia. Vtedy je všetko v kardiovaskulárnom systéme v poriadku. Až s prvými usadeninami sa objavujú príznaky. Aj tie sú však rôznorodé, podľa miesta, ktoré upchávajúca sa cieva zásobuje. Majme na pamäti, že kardiovaskulárne ochorenia si u nás stále držia neutešené prvenstvo v úmrtnosti. Nezomierajú len pacienti vo vysokom veku, hranica sa čoraz desivejšie posúva do nižších vekových kategórií.
Viac sa dočítate v júnovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.