Pani Viera (70 r.) mala všetky príznaky Parkinsonovej choroby, ale vôbec to netušila. To, že občas spadla a stratila čuch, ju veľmi netrápilo, pripisovala to svojmu veku. Keď sa k tomu pridala spomalenosť a šuch - tavá chôdza a telo jej zvieral akýsi krč, to už jej poriadne prekážalo, pretože bola akčný typ a doteraz všetko zvládala. Keď jej však svaly na ruke pri písaní stuhli akoby v kŕči a jej úhľadný rukopis sa zmenil na drobné nečitateľné znaky, cítila sa zúfalo bezmocná. Strata rovnováhy, nečakané pády a zlomeniny boli varovným signálom, že sa s ňou niečo deje, preto navštívila neurológa.
Parkinsonova choroba je chronické, pomaly sa rozvíjajúce ochorenie mozgu, ktoré v roku 1817 opísal londýnsky lekár James Parkinson. O aké ochorenie ide? „Parkinsonova choroba sa zaraďuje medzi neurogeneratívne ochorenia. Podkladom Parkinsonovej choroby je nedostatok látky zvanej dopamín. Ten sa tvorí v rôznych častiach nervovej sústavy. Pri Parkinsonovej chorobe chýba predovšetkým v strednom mozgu, v jadre zvanom substantia nigra (čierne jadro). Dôvodom nedostatku dopamínu je odumieranie buniek, ktoré majú za úlohu túto látku vytvárať. Tento zhluk nervových buniek je veľmi dôležitý, pretože zrýchľuje a vylaďuje pohyby, chôdzu a myslenie. Keď sa počet týchto nervových buniek kriticky zníži (odhaduje sa, že v čase prvých ťažkostí je funkčných už len asi 20 percent buniek subtancia nigra), objavia sa prvé problémy – bolesti ramien a chrbta, pocity tiaže v končatinách, strata výkonnosti, pacient má monotónny hlas, zhorší sa mu písmo a môže sa objaviť depresie. Až neskôr sa objavujú typické príznaky choroby, a to tras, stuhnutosť, spomalenie pohybov, poruchy postoja a chôdze i psychické problémy.
Viac sa dočítate v októbrovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.