Začiatkom 20. storočia ruský vedec a nositeľ Nobelovej ceny Mečnikov vyslovil hypotézu, že dlhovekosť obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov je dôsledkom konzumácie jogurtu a kyslomliečnych produktov a v nich obsiahnutých mliečnych baktérií.
Dnes mliečnym baktériám hovoríme probiotiká. Podľa FAO/WHO sú to živé organizmy, ktoré pri pridaní do potravy a potravinových doplnkov v primeranom množstve môžu mať zdraviu prospešný účinok na hostiteľa. „Probiotické kultúry sú živé mikroorganizmy, ktoré osídľujú náš tráviaci trakt. Nepôsobia nepriaznivo, naopak, sú pre naše zdravie mimoriadne prospešné, priaznivo ovplyvňujú život človeka, sú nevyhnutné pre jeho zdravie a životnú rovnováhu. V tráviacom trakte (v hrubom čreve) dospelého zdravého človeka sa nachádzajú až dva kilogramy tých to baktérií,“ hovorí doc. MUDr. Peter Pružinec, CSc., primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie FN v Bratislave.
Viac sa dočítate v aprílovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.