Starnutie je zákonitý fyziologický proces, ktorému podliehajú všetky živé organizmy, teda aj človek. Vekové zmeny, ktoré sa prejavujú v ľudskej psychike a na ľudskom tele, zaujímali ľudstvo od najstarších čias. Pochopiteľne, že aj staroba sa stala predmetom úvah filozofov, prírodovedcov a lekárov. Ich názory boli často protichodné, pretože skúsenosti s prežívaním staroby sú vždy individuálne.
Platón chválil starobu, pretože vedie človeka k lepšej životnej harmónii, k opatrnosti a k prehĺbeniu múd - rosti. Starší človek dokáže lepšie hodnotiť kvality života, lepšie ho dokáže prežívať a má zrelý úsudok. Sokrates sa zasa obával predĺženia života, pretože mal strach, že bude musieť zaplatiť daň starobe, oslepne, ohluchne, nebude schopný sa učiť a bude rýchlo zabúdať. Cicero upozorňoval na to, že starý človek musí prehĺbiť svoju sebakontrolu, aby neskreslene vnímal vnemy, ktoré ho čakajú.
Viac sa dočítate v marcovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.