Novinky z medicíny a farmakológie

Chlad poškodzuje srdce, varujú kanadskí kardiológovia. Ľadová zima ohrozuje predovšetkým tých, ktorí už majú problémy so srdcom. Týka sa to najmä pacientov s prekonaným infarktom, so zúženými koronárnymi cievami a s poruchami srdcového rytmu. Riziko vzniku infarktu srdca rastie o 2 percentá súčasne s každým poklesom teploty o 1 stupeň. Chlad totiž vyvoláva extrémnu telesnú reakciu: cievy sa sťahujú, zvyšuje sa v nich tlak, ktorý srdce potrebuje na pretláčanie krvného obehu. Ak je už poškodené, môže dôjsť k zá - ch vatu anginy pectoris, novému infarktu, ba až k úmrtiu pacienta. Kanadskí lekári odporúčajú nevystavovať organizmus vysokému chladu a chrániť telo viacerými vrstvami oblečenia, termobielizňou a termoobuvou, športovať vo vnútri.

Rozličné rakovinové bunky vedú k metastázam.

Po príčine návratu onkologického ochorenia pátrali vedci z americkej kliniky Mayo. Zistili, že dôvodom v prípade pôvodne účinnej chemoterapie môže byť fakt, podľa ktorého určité nádory niekedy odovzdajú do krvi dva a viac druhov chorých buniek. Lekári skúmali 95 génov, ktoré pochádzali z buniek v krvi pacientov s rakovinou pľúc. Zistili existenciu rôznych druhov buniek tumorov v krvi, ktoré sa dokážu pretvoriť až na päť rozličných typov buniek s celkom rozdielnymi vlastnosťami. Niektoré z nich dokážu aktivovať gény a usadiť sa na celkom odlišných miestach tela. Iné sú zase dobromyseľné a nevedia prežiť inde.

Vysoký tlak vzduchu môže rýchlo zaťažiť

organizmus dojčiat a malých detí, upozorňujú nemeckí pediatri. Hory sú často dovolenkovým cieľom mladých rodín, ale práve ony môžu spôsobiť problémy drobizgu. Už od nadmorskej výšky 1000 – 1500 m sa detský organizmus ťažko alebo vôbec nevie prispôsobiť zníženej teplote a zmenenému tlaku vzduchu. Dôsledkom sú bolesti hlavy, závraty, nauzea, čo malé deti nevedia vyjadriť. No ani väčšie deti nemožno brať na akúkoľvek horskú túru. Prudké stúpanie alebo úzky chodník preťažujú detské svalstvo. Preto sú dôležité pravidelné prestávky, dostatočný prísun tekutín a ochrana pred UV žiarením.

Hormón melatonín prispieva k lepšiemu spánku,

je to hormón únavy. Náš organizmus ho produkuje vo zvýšenej miere v tme, preto je naša pozornosť večer v zásade nižšia a sme prirodzene unavenejší. Na tvorbu melatonínu telo potrebuje hormón serotonín, ktorý sa tvorí zo stravy. Preto nie je jedno, čo konzumujeme v neskorších popoludňajších a večerných hodinách. Je dôležité, aby potrava obsahovala dostatok tryptofanu – aminokyselín, potrebných na tvorbu serotonínu, ktorý podnieti tvorbu melatonínu. Preto mnohé uspávacie lieky sú obohatené o tryptofan a melatonín. Ak sa chce človek vyhnúť liekom, vedci z Texaskej univerzity odporúčajú konzumovať vlašské orechy a mlieko z nočného pôdoja, ktoré obsahuje oveľa vyššie množstvo melatonínu ako bežné mlieko. Vynikajúcim zdrojom tryptofanu je i sója, ktorej 100 gramov ho obsahuje až 450 miligramov. Rovnako veľa ho je v ementálskom syre a v 2 vajíčkach.

 

Autor
Patrí do vydania