Organizmu prospieva každý pohyb vo vode, ale zo všetkého najlepšie je plávanie. Ide o jeden z mála športov, ktorý je vhodný takmer pre každého. Plávanie je najprirodzenejším pohybom človeka, pretože vo vode môžeme robiť všetky pohyby bez statickej záťaže. Voda pozitívne vplýva na celé telo. Je vhodná na jeho správne držanie, zlepšuje fyzickú i psychickú kondíciu, formuje problémové partie, odbúrava nadbytočné tuky, zlepšuje imunitu a obranyschopnosť. Pri plávaní pracujú všetky drobné svaly, priaznivo sa ovplyvňuje krvný obeh, prekysličí sa mozog a naštartuje tvorba endorfínu – hormónu šťastia, preto je plávanie vhodné aj pre všetky vekové kategórie.
Plávanie je omnoho efektívnejšie ako beh, pretože pri ňom vyvíjame oveľa viac energie na prekonávanie odporu vody. Pohybový systém pri plávaní je vzájomne prepojený, harmonický a vplýva nielen na pohybové ústrojenstvo, ale aj na orgány v brušnej dutine a cievny systém, čim sa zlepšuje prekrvenie jednotlivých častí tela. Navyše dýchanie pri plávaní výrazne rozvíja celý hrudník. Je len málo aktivít, ktoré zabezpečia taký komplexný rozvoj celého tela, ako plávanie. Voda pri plávaní vytvára pre organizmus špeciálne podmienky, pretože jej odpor je až 700-krát väčší než odpor vzduchu. Čím väčšiu silu plavec vo vode vyvinie, tým väčším odporom mu voda odoláva. Ďalšou výhodou plávania je, že telo sa neprehrieva tak ako na vzduchu, pretože prúd chladnejšej vody odoberá teplo z pokožky oveľa účinnejšie. Plávanie je ideálne aj pre ľudí s nadváhou. Za hodinu plávania sa človek bez zaťaženia kĺbov, šliach a väzov môže zbaviť 1300 až 2500 kilojoulov. Pri plávaní hrá dôležitú úlohu aj to, do akej vody plavec vstupuje. Voda s teplotou 25 až 27 °C je pre športové plávanie optimálna. Chladnejšie a teplejšie vody sú otázkou zvyku, pričom hranica výkonu v chladnej vode klesá. Začínať treba s vodou, ktorá je pocitovo príjemná, a to nielen v prírodných vodách, ale aj v bazénoch. Z teplej vody sa však telo skôr unaví. Pri plávaní je dôležité, akým štýlom plávame. Základnými štýlmi plávania sú prsia, kraul, znak a motýlik. Pri každom z nich je hnacou silou iná časť svalov. Prsia sú skvelé na rozvoj svalstva nôh a rúk. Tento plavecký štýl sa odporúča ľuďom, ktorí sú oslabení chorobou, alebo tým, ktorí boli dlhší čas pripútaní na lôžku. Prsia nie sú vhodné, ak máte problémy s kolennými kĺbmi. Ak plávate znak, teda ak plávate na chrbte, posilňujete chrbtové svalstvo, uvoľňujete prsné, krčné a ramenné svaly. Ideálny je pre ľudí po infarkte alebo po zlomenine končatiny. Tento plavecký štýl sa považuje za najbezpečnejší a môže ho plávať každý. Motýlik je štýl určený pre náročných, vyžaduje si dobrý odborný tréning. Nie je vhodný pri ochoreniach chrbtice, no posilňuje svalstvo ramien a brucha. Je vhodný pre zdravých ľudí, ktorí si chcú zlepšiť kondíciu. Najúčinnejším pohybom vo vode je kraul, pri ktorom sa dolné i horné končatiny harmonicky pohybujú, pričom hlava a chrbtica sú v správnej fyziologickej línii. Aj keď plávanie pozitívne vplýva na celé telo, jednotlivé štýly plávania treba meniť. Inak pláva človek, ktorý nemá žiadne zdravotné problémy, inak človek s poruchami chrbtice, preto treba zvážiť štýl plávania. Najlepšie je poradiť sa s lekárom. Pri plávaní je dôležité aj správne dýchanie. Rekreační športovci si často osvoja nesprávne zvyklosti, pri plávaní nepovažujú prácu nôh za dôležitú, preferujú záťaž rúk, zle dýchajú, čo ich unavuje. Ak plavec s dychom nestačí, mal by zvoľniť tempo a neprepínať sily a schopnosti. Nesprávne dýchanie vyvoláva poruchy jednotlivých svalových skupín. Pri nesprávnom dýchaní dochádza k stiahnutiu jednotlivých svalových skupín, ktoré sa môžu preťažiť a iné oslabiť, čo môže viesť k svalovej disharmónii. Vodné médium je najideálnejším prostredím aj pri ochoreniach pohybového aparátu dolných i horných končatín, chrbtice, po operáciách, úrazoch. Plávanie je prirodzená a postupná záťaž aj pri poruchách svalového systému, lebo odpor vody sa využíva s postupnou záťažou. Vo vode je pohyb menej bolestivý, preto cvičenie vo vode a plávanie je osobitne vhodné pri bolestivých stavoch pacienta. Do vody, či už ide o vodu v bazéne, alebo o vodnú plochu v prírode, netreba vstupovať skôr, ako uplynú dve hodiny po výdatnom jedle. Rovnako nikdy neskáčte do vody bez postupného ochladenia, ba neskáčte ani do neznámej hĺbky vody, keď nepoznáte terén pod vodnou hladinou. Na dne môže vo vodnej nádrží ležať nejaký kmeň stromu, ba môže tam byť aj plytčina a môže dôjsť k úrazom a poruchám chrbtice. Vždy treba najprv preskúmať terén a až potom skákať. Netreba skákať ani do neznámej, znečistenej a farebne zmenenej vody. Môže byť zdrojom alergií a bakteriálnych infekcií. V prírodných nádržiach treba dávať pozor aj na sinice, ktoré sa v nadmernom teple zvyknú premnožiť. Sú nebezpečné pre všetkých, no hlavne pre deti a starších ľudí. Aj plávanie v mori má svoje výhody a prednosti. Morská voda obsahuje takú koncentráciu minerálnych solí, ktorá prospieva organizmu. Keď vyjdete z vody, na pokožke zostane morská soľ, čo pôsobí na uvoľnenie svalov, rozšírenie ciev, zníženie krvného tlaku a celkové zlepšenie stavu pokožky.
Čo by sme mali vedieť o plávaní:
* Plávanie pozitívne vplýva na celý organizmus.
* Pri plávaní telo nemusí niesť vlastnú váhu, kosti sú odľahčené, plávanie pôsobí pri bolestiach chrbta a kĺbov, posilňuje svaly na celom tele.
* Plávanie precvičuje srdce, dýchanie, zlepšuje látkovú výmenu, posilňuje imunitný systém, je ideálne pre ľudí s nadváhou.
* Neplávajte, ak ste príliš unavení, prehriati alebo prechladení.
* Neskáčte do neznámej, plytkej a neprirodzene sfarbenej vody, neskáčte vtedy hlavou napred, presvedčte sa, či vo vode nie sú spodné prúdy a nebezpečné predmety.
* Neplávajte hneď po jedle, až v čase trávenia.
* Alkohol a voda k sebe nepatria. Alkohol ovplyvňuje súdnosť, spomaľuje pohyby, zhoršuje zrak.