Ateroskleróza je degeneratívne ochorenie cievnej steny. Je to dlhodobý proces, pri ktorom dochádza k tuhnutiu cievnej steny a zužovaniu jej priesvitu. Tvoria sa tzv. aterosklerotické pláty pripomínajúce nánosy nečistôt v starých vodovodných rúrkach. Dôsledkom tohto zúženia je nedostatočné prekrvenie orgánu, ku ktorému daná cieva smeruje.
Ateroskleróza súvisí s hladinou cholesterolu v krvi. Vyššie riziko máte aj vtedy, ak trpíte cukrovkou, vysokým krvným tlakom, obezitou, ak fajčíte alebo ak máte v rodine príbuzných, ktorí prekonali srdcový infarkt či cievnu mozgovú príhodu. Vo väčšine civilizovaných krajín je ateroskleróza najčastejšou príčinou úmrtia. Spôsobuje väčšinu srdcových i mozgových príhod a pritom ešte pred sto rokmi bola vzácnou a neprebádanou chorobou. Príčinou aterosklerózy je ukladanie tukových látok, predovšetkým cholesterolu do steny našich ciev. V skorých štádiách choroby sa v cievach tvoria tzv. tukové prúžky. Tieto zmeny sú ešte plne vratné. Pri dlhodobo zvýšenej hladine cholesterolu dochádza však už k nevratnej prestavbe steny. Cievy nielen tvrdnú, ich stena hrubne, vznikajú na nej tuhé tukové nánosy, tzv. aterosklerotické pláty. Pláty zužujú priesvit a brania normálnemu prietoku krvi. Ateroskleróza sa rozvíja pomaly a nenápadne. Tuky sa ticho usádzajú do cievnej steny a zužujú priesvit ciev bez toho, aby sme na sebe pociťovali akúkoľvek zmenu. Ak zúženie dosiahne kritické hodnoty alebo dôjde k prasknutiu plátu, vzniknú príznaky, ktoré neprehliadnete.
Ako sa prejavuje ateroskleróza?
Prejavy aterosklerózy sú veľmi rozmanité a závisia od oblasti, v ktorej sa postihnutá cieva vyskytuje. Ak ide o postihnutie koronárnej tepny srdca, môže dôjsť k srdcovému infarktu. Pri infarkte sa znižuje dodávka kyslíka a živín svalovým bunkám srdca. Dochádza k srdcovej ischémii (nedokrveniu tkaniva). Následkom je postihnutie až odumretie svalových buniek a ich náhrada neplnohodnotným tkanivom alebo jazvou. Srdcový infarkt sa najčastejšie prejaví náhlou bolesťou na hrudi, niekedy vystreľujúcou do ľavého ramena, pocitom dýchavičnosti a úzkosti. Rozsah následkov vždy závisí od druhu postihnutej srdcovej tepny a od jej priemeru. Ak je nedokrvenie iba dočasné, vzniká prechodná ischémia, ktorá sa prejaví prechodnými bolesťami na hrudi a dýchavičnosťou ustupujúcou najčastejšie po chvíľkovom upokojení alebo po tabletke nitroglycerínu. Tento stav sa nazýva angína pectoris a je často predstupňom srdcového infarktu. Čím väčšia tepna, tým je postihnutá väčšia časť svalstva srdca a tým sú závažnejšie zdravotné dôsledky. Infarkt myokardu je jednou z najčastejších príčin úmrtnosti najmä mužov v strednom veku. Aterosklerotické postihnutie mozgových ciev vedie s pribúdajúcim vekom k zhoršenému prekrveniu mozgu. Naj citlivejšie a najskôr zareagujú pamäťové bunky, ktoré sú na najviac závislé od dostatočného príjmu živín a kyslíka. Mozgový infarkt (iktus, centrálna mozgová príhoda) je ďalšou kompliká - ciou aterosklerózy. Postihnutie je lokalizované do cievneho riečiska mozgu. Postihuje najmä starších ľudí. Rovnako ako v prípade infarktu myokardu (srdcového svalu) i tu dochádza k uzáveru tepny a následnému nedokrveniu mozgu. Na rozdiel od postupného uzatvárania ciev spôsobujúceho „sklerózu“ je tu príčinou uzáver náhly. Podľa oblasti, ktorá je postihnutá uzáverom, vznikajú príslušné neurologické príznaky. Najčastejšími príznakmi mozgového infarktu sú: strata vedomia, strata citlivosti niektorých častí tela, strata hybnosti končatín, poškodenie mimiky tváre a pod. Rozsah postihnutia je rôzny. Zmeny môžu byť i nevratné. Miernejším prejavom býva tzv. tranzitorná ischemická ataka (TIA), ktorá sa prejaví chvíľkovým bezvedomím a žiadnymi, prípadne rýchlo sa upravujúcimi zmenami hybnosti, reči alebo citu (do 1 hodiny).
Periférne artériové ochorenie dolných končatín (PAO DK)
Je najčastejšie spôsobené aterosklerózou, ktorá spôsobuje postupné zužovanie tepien zásobujúcich dolné končatiny. Následne dochádza k vzniku nepomeru medzi potrebou tkanív (najmä svalov) na dodávku živín a možnosťami poškodených ciev túto požiadavku naplniť. Príznaky PAO DK závisia od štádia ochorenia. V prvom, asymptomatickom štádiu nepociťuje pacient žiadne ťažkosti. Ako ochorenie progreduje, začínajú sa objavovať bolesti jednej alebo oboch dolných končatín označované ako klaudikačné bolesti. Klaudikačná bolesť je charakterizovaná typickou námahovou bolesťou objavujúcou sa počas chôdze, ktorá prinúti pacienta spomaliť, krívať až zastaviť. Bolesť po zastavení spontánne ustúpi do niekoľkých minút (cca za 3 – 4 minúty) a pacient je schopný pokračovať ďalej v chôdzi. Pre klaudikačnú bolesť je typické, že sa objavuje najčastejšie po prejdení toho istého úseku. Vznik bolesti môže byť postupný alebo náhly. Hovoríme o ischemickej chorobe dolných končatín alebo dlhodobom nedokrvení dolných končatín – tzv. chronickej končatinovej ischémii. Pri 15 – 30 % pacientov ochorenie postupuje do ďalšieho štádia – tzv. kritickej končatinovej ischémie (CLI), kde už je končatina bezprostredne ohrozená amputáciou. Pritom úmrtnosť pacientov s vysokou končatinovou ischémiou je do 3 rokov vyššia ako úmrtnosť na onkologické ochorenia! Ide teda o veľmi závažný celospoločenský problém. Príznaky kritickej končatinovej ischémie sú charakterizované pokojovými bolesťami končatín a tvorbou nehojacich sa rán. Ak pokojová bolesť vznikne náhle, je sprevádzaná farebnými zmenami kože, končatina je chladnejšia, pravdepodobne sa rozvíja tzv. akútna končatinová ischémia (ALI). K náhlemu prerušeniu prúdenia krvi do končatiny dochádza aj na podklade rôznych iných príčin, napr. embolizáciou zo srdca alebo aorty, trombotizáciou tepny, úrazom, a vtedy je končatina takisto bezprostredne ohrozená amputáciou. Podľa dostupných výsledkov vyšetrení (klinické, prístrojové) a podľa ťažkostí lekár navrhne najvhodnejší liečebný postup – od najjednoduchších (napr. zmena životného štýlu a režimu), cez odporúčania prípadných ďalších vyšetrení a následne dostupných zložitejších liečebných metód.