Bolesť je taká stará ako ľudstvo samo. Sprevádza celý rad ochorení, preto sa ľudia ešte stále väčšinou domnievajú, že ju musia strpieť. Nie je to však pravda. Medzinárodná spoločnosť pre štúdium a liečbu bolesti (ISAP) bolesť definuje ako „nepríjemný pocit alebo emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva, alebo sa ako taký opisuje. Bolesť je vždy subjektívna“. Preto právo na odstránenie bolesti a utrpenia patrí k základným ľudským právam a – naopak – ponechanie pacienta v bolesti možno kvalifikovať ako zanedbanie lekárskej povinnosti.
Mladá disciplína
Len od 80. rokov uplynulého storočia sa vo svete rozvíja široký interdisciplinárny experimentálny klinický a psychologický výskum, ktorý potvrdil, že bolesť je základnou zložkou medicíny a zdravotníctva. Tak vznikla subšpecializácia algeziológia, veda, ktorá sa zaoberá liečbou bolesti. Na Slovensku sa až v roku 1998 prijala koncepcia algeziológie, špecializovaného odboru o liečbe a výskume bolesti. Zabezpečuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť pozostávajúcu z diagnostiky, prevencie a racionálnej liečby tých bolestivých symptómov, ktoré nereagujú na zaužívané liečebné postupy, pretrvávajú napriek odstráneniu vyvolávajúcej príčiny alebo sú dôsledkom v súčasnosti nevyliečiteľných ochorení. Alegeziológia sa zaoberá riešením akútnej, chronickej a onkologickej bolesti s odlišnými patofyziologickými mechanizmami. U nás funguje 44 alegeziologických ambulancií.
Ako ju rozoznávame
Bolesť je to, čo pacient cíti, a nie je to, čo si o bolesti pacienta myslí jeho okolie. Keďže bolesť je subjektívna záležitosť, intenzitu bolesti nevieme zmerať objektívne ani laboratórne dokázať, preto je aj liečba bolesti pomerne zložitým problémom a vyžaduje úzku spoluprácu pacienta a lekára. Ak bežný spôsob liečby nebol úspešný, treba uplatniť špeciálny postup, čo je dôvodom na návštevu algeziológa. Včasná a intenzívna liečba môže skrátiť priebeh a trvanie ochorenia. Veľkým problémom je určenie intenzity bolesti, pretože ide o subjektívny zážitok pacienta. Vyššiu intenzitu bolesti udávajú pacienti trpiaci úzkosťou, chorí s predchádzajúcou negatívnou skúsenosťou s bolesťou, naopak, nápadne nižšou intenzitou trpia chorí so spomalenou psychickou reakciou alebo s pečeňovou a obličkovou nedostatočnosťou. V určovaní intenzity pomáha tzv. vizuálna analógová stupnica. Na stupnici od 0 do 10 môžete hodnotiť svoju bolesť ako slabú, miernu, stredne silnú, prípadne až ako krutú alebo neznesiteľnú. 0 znamená žiadnu bolesť a 10 maximálnu, neznesiteľnú.
Liečba je individuálna
Algeziológ zabezpečuje multidisciplinárny prístup v liečbe bolesti, tak vie využiť celé spektrum terapeutických možností. Farmakologické, teda liekové a potom neliekové. Základom liekovej aplikácie je perorálne podávanie analgetík, ktoré sa pri stálej bolesti podávajú v pravidelných časových intervaloch. Lekár podľa potreby môže zvoliť formy liekov s predĺženým účinkom alebo ich kombináciu s neretardovanými formami. Zároveň zisťuje, ako pacient na príslušný liek reaguje, a podľa toho určuje jeho druh a množstvo, pritom sleduje aj nežiaduce účinky. Svetová zdravotnícka organizácia vypracovala štandardné postupy pre medikamentóznu liečbu, známe ako trojstupňový analgetický rebrík. Základným kritériom výberu vhodného analgetika je intenzita bolesti, ktorá je najvýznamnejším parametrom bolesti. Nesteroidné antireumatiká patria k najčastejšie používaným liekom na liečbu bolesti slabej intenzity. Nie sú návykové a považujú sa za relatívne bezpečné. Ich nevýhodou je možnosť podráždenia slizníc tráviaceho traktu a zhoršenie obličkových funkcií. Podávajú sa pri chorobách pohybového ústrojenstva – artrózach, zápalových reumatických ochoreniach, migréne, bolesti zubov, menštruačných bolestiach, posttraumatických, pooperačných a onkologických bolestiach. Druhou skupinou analgetík sú opiáty, lieky s rôznym obsahom opiátov používané v liečbe strednej a veľmi silnej nádorovej aj nenádorovej bolesti. Stále užívanejšie sú transdermálne náplasti. Ich výhodou je, že nezaťažujú tráviaci trakt. Podľa typu bolesti možno analgetickú liečbu doplniť adjuvantnými liekmi s inými účinkami.
Neliekové postupy
Sú druhou časťou komplexnej liečby bolesti. Najčastejšia je akupunktúra, ktorá dokáže často úspešne eliminovať príčinu bolesti. Transkutánna elektrická nervová stimulácia (TENS) je prístrojová nízkofrekvenčná elektroliečba bolesti pomocou pulzných prúdov s účinkom na nervový koreň či vlákno v mieste bolesti. Prístroj po zaškolení lekárom môže chorý používať aj doma. Iným prístrojom na princípe elektroterapie je REBOX, ktorý sa používa u pacientov s chronickou, ale aj akútnou nenádorovou bolesťou. Najmä pri bolesti chrbta, hlavy, neuralgie, ochrnutí tvárového nervu (facialis) a mnohých iných bolestiach. Medzi účinné a obľúbené neliekové postupy patria rehabilitácie s fyzioterapeutmi, ktoré sú zamerané na priame ovplyvnenie pohybových porúch ako príčin bolesti. Využíva sa i liečivé rtg. žiarenie, napríklad pri artróze či u pacientov s bolesťou chrbta. Pri bolesti nádorového pôvodu je to ožarovanie rtg. – citlivého primárneho ložiska alebo metastázy. Novšou metódou je fototerapia prostredníctvom lasera, zariadenia uvoľňujúceho energiu formou lúča elektromagnetického žiarenia s charakteristickými vlastnosťami. Odporúča sa pri štrukturálnych poruchách pohybového systému (artrózy, chronické zápaly), zápaloch ďasien, herpese, aftách, mnohých kožných indikáciách, neuralgiách a neuritídach. Na podobnom princípe pomáha biolampa. Jej účinky sú veľmi podobné ako pri laseri.