Ochorenia spôsobené mikroorganizmami boli po stáročia pre ľudstvo smrteľné. Situácia sa zmenila až v 30. rokoch minulého storočia, keď Alexander Fleming zistil, že preparáty na báze sulfanilamidu dokážu zastaviť rast baktérií. Tento objav spôsobil revolúciu v medicíne – lekári po prvýkrát dostali možnosť efektívne liečiť infekčné ochorenia.
Antibiotiká sa postupne začali používať na čoraz širšie spektrum ochorení. Ich masové a často nesprávne využívanie je dôvodom viacerých negatívnych komplikácií, ako je rezistencia baktérií, alergie či disbakterióza (narušená mikroflóra čriev). To je aj dôvodom vzniku rôznych mýtov, predsudkov a protichodných názorov na ich používanie. Kým jedna skupina ľudí je zásadne proti používaniu antibiotík, tá druhá je, naopak, naklonená používať ich už pri prvých príznakoch ľahkej nádchy či iného ochorenia, a to často aj bez konzultácie s lekárom. Pre užívanie antibiotík však platí to, čo aj v prípade iných liekov. Na to, aby mala antibiotická liečba želaný účinok, musí použitie antibiotík indikovať lekár na základe vyšetrenia a antibiotiká sa musia užívať v súlade s odporúčaniami lekára.
Mýtus: Antibiotiká sú škodlivé
V poslednom období sa objavujú názory, že antibiotiká sú škodlivé pre ľudský organizmus a treba sa im za každú cenu vyhýbať. Pravda je však taká, že bez antibiotík sa v mnohých prípadoch nezaobídeme. Je to tak napríklad pri akútnych infekčných ochoreniach, ako je angína, zápal pľúc, zápal močových ciest, zápal stredného ucha a i. Bez použitia antibiotík v mnohých prípadoch riskujeme vážne komplikácie ochorení. Obyčajná angína, ktorá sa nelieči antibiotikami, môže spôsobiť vážne poškodenia srdca, obličiek či vznik chronických ochorení, ktoré výrazne znižujú kvalitu života pacienta. Napriek tomu, že antibiotiká môžu mať určité vedľajšie účinky, existujú prípravky, ktorých užívanie spolu s antibiotikami výrazne znižuje nežiaduce účinky, ako alergia alebo disbakterióza.
Mýtus: Antibiotiká podporujú imunitný systém
Existujú dva základné druhy antibiotík – baktericídne, ktoré ničia baktérie, a baktériostatické, ktoré zabraňujú množeniu baktérií. Antibiotiká tak rôznymi mechanizmami pomáhajú imunitnému systému vyrovnať sa s infekciou. Antibiotiká však imunitný systém nepodporujú. Je známe, že významným faktorom imunitného systému je normálna črevná mikroflóra, ktorú antibiotiká porušujú. Preto sa odporúča spolu s antibiotikami užívať aj probiotiká, ktoré majú za úlohu obnovovať črevnú mikroflóru. Pri viac ako 5-dňovej antibiotickej liečbe sa odporúča užívať aj vitamíny.
Mýtus: Antibiotiká treba užívať každých šesť hodín
Existuje niekoľko druhov antibiotík – či už čo sa týka liekovej formy (tablety, sirupy a pod.), alebo časových intervalov užívania. Prelomom v liečbe je antibiotikum, ktoré sa užije iba jeden-jediný raz, pričom nahrádza 7- až 10-dňovú antibiotickú liečbu.
Mýtus: Antibiotiká strácajú svoje opodstatnenie, keďže vznikajú nové druhy baktérií, ktoré sú rezistentné proti všetkým druhom antibiotík
Iste mnohí z nás zachytili v poslednom období v médiách znepokojivé správy o novoobjavenej baktérii odolnej proti všetkým antibiotikám. Pravdou je, že tak, ako ide dopredu veda, spolu s ňou sa vyvíjajú aj baktérie, ktoré majú relatívne rýchlu schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam a v záujme svojho prežitia sú schopné meniť svoj genetický kód a stavbu molekúl, čím si získavajú odolnosť proti aktuálnej liečbe. Na trhu však existuje antibiotikum, ktorého účinnosť je založená na iných mechanizmoch, ako to bolo pri antibiotikách staršej generácie. Je preto odolné proti všetkým doteraz známym mechanizmom rezistencie baktérií a nereaguje na enzýmy, ktoré tieto nové baktérie produkujú s cieľom odstavenia účinku antibiotika.