Najskôr Ria začala v pravom kolene pociťovať silnejšiu tupú bolesť, ktorá bola s každým krokom nepríjemnejšia. Bolesť spomaľovala jej chôdzu a prichytila sa, že kríva. No inak to jednoducho nešlo. Aj oľutovala zvyčajný obed, na ktorý sa vybrala s dvomi kolegami. Koleno mu dodalo trpkú príchuť. Ale utešovala sa, že pred budovou ju čaká auto a odvezie sa domov. Pokoj a spánok sú najlepším lekárom, zajtra už po bolesti nebude ani stopy.
No to bol Riin veľký omyl. Koleno ju trápilo čoraz viac, už aj pri stláčaní pedálov počas jazdy v aute. Všimla si, že jej opuchlo, a ak si ho prikryje dekou, robí jej to dobre. Vybrala sa k ortopédovi. V čakárni zistila, že takých ako ona je tam viac.
Konzervatívna liečba
Lekár ju dôkladne vyšetril, dal urobiť röntgenové snímky a urobil punkciu kolena. Stanovil jej diagnózu: gonartróza. Následne vysvetlil, o čo pri tomto ochorení ide, odporúčal Rii schudnúť, ukázal a vysvetlil jej nevyhnutné cviky, predpísal lieky a upozornil ju, že artróza kolena vo väčšej miere postihuje ženy ako mužov, bolesti cítia oveľa intenzívnejšie. Povedal tiež, že artrotický proces sa dá len spomaliť, ale nedá sa zatiaľ vyliečiť. Dostala od neho prepis na francúzske barly, ktoré pomáhajú odľahčiť namáhané kĺby. Ria sa po príchode domov hneď vrhla na internet, aby si zistila o chorobe viac podrobností. Zdôverila sa so svojím problémom aj priateľom a známym, lebo každý si všimol, že kríva. To, čo sa dozvedela, ju nijako nepovzbudilo. Návštevy u ortopéda sa opakovali. Medzitým mala rovnaké problémy švagriná Viera. Ale ona bola akčnejšia a hneď po prvej návšteve u ortopéda sa vybrala do súkromného zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa zaoberá jednodňovou chirurgiou kolena a je už známe najmä medzi športovcami.
Artroskopia
Viera po predoperačných vyšetreniach absolvovala artroskopickú operáciu. Bola v nemocnici štyri hodiny. Najskôr ju uspali a potom jej do kĺbu z drobného, asi centimetrového rezu vložili diagnostickú a operačnú optiku širokú asi 5 mm, ktorá lekárom umožňuje prostredníctvom videozariadenia sledovať na monitore samotný obraz jednotlivých štruktúr kĺbu a pomocou špeciálnych inštrumentov cez ďalší jeden či dva malé rezy operovať jeho jednotlivé štruktúry. Zákrok možno prirovnať k manikúre a pedikúre. Takisto sa pri ňom používajú jemné pilníky na vyhladenie povrchu kolennej chrupavky a trecích plôch kĺbu. Takýto zákrok trvá menej ako hodinu v závislosti od stupňa poškodenia chrupavky. Najefektívnejšou je tzv. mozaiková plastika, keď sa väčší defekt chrupavky v nosnej časti kolena nahrádza časťami chrupavky z nenosnej časti kolena. Viera bola už predpoludním doma s prísnym zákazom zaťažovať koleno. Na druhý deň nasledovala kontrola a o 10 dní už išla do práce. Samozrejme, tým sa to celkom neskončilo. Vybrala ešte 20 injekcií do kolena a poctivo chodila na rehabilitácie. Chirurg – ortopéd ju však upozornil, že kĺby si musí šetriť, lebo artroskopická operácia len o niekoľko rokov oddialila akútne štádium ochorenia. To, o koľko rokov, vraj závisí len od nej samotnej. Zatiaľ, po piatich rokoch, sa koleno len mierne ozýva pri väčšej námahe a pri prudkej zmene počasia. Na artroskopiu v súkromných zdravotných zariadeniach čiastočne prispievajú aj zdravotné poisťovne, v štátnych zariadeniach ich hradia celkom, zatiaľ sú však problémom čakacie lehoty.
Kryoterapia
Iné riešenie ťažkostí s kolenami si zvolila Darina. Aj ona patrila k návštevníčkam ortopéda. Ale vyskúšala kryoterapiu – metódu založenú na princípe pôsobenia nízkej teploty –100 °C a viac po krátky čas dvoch až troch minút. Absolvovala v odstupe 5 mesiacov 20 návštev kryokomory po nevyhnutnom lekárskom vyšetrení, ktoré vylúčilo u nej málokrvnosť, epilepsiu, tehotenstvo, ischemickú chorobu srdca, klaustrofóbiu, nestabilný krvný tlak, pretože ľuďom s týmito chorobami sa kryoterapia neodporúča. Po adaptácii v predsieni s teplotou –60 °C sa prechádza do hlavnej komory s teplotou do –130 °C. Počas pobytu v komore sa odporúča chôdza. Darina v nej nepociťovala chlad, ale skôr pálenie. Procedúra trvala dve až tri minúty pod stálym dohľadom personálu cez okienko. Potom sa vrátila späť do predsiene a následne do tzv. aerobnej miestnosti, kde sú rôzne prístroje (bežiace pásy, stepery, stacionárne bicykle a pod.), kde cvičila 10 až 15 minút. Odvtedy uplynulo asi trištvrte roka a Darina je zatiaľ spokojná. Po prvej návšteve si kúpila permanentku na 10 vstupov za 116,50 €. Túto formu liečby zdravotné poisťovne nehradia.
Orthokin
Darina je však v prípade opätovných prejavov gonartrózy pripravená vyskúšať aj najnovšiu liečebnú metódu, ktorá sa na Slovensku používa už vo viacerých zdravotných zariadeniach. Je to regenerácia chrupavky Orthokin. Praktizuje sa vo svete len 5 rokov a spočíva v použití vlastnej krvi pacienta ako lieku. Darinina známa už na Orthokin chodí. Najskôr jej odobrali krv do šiestich desaťmililitrových špeciálnych podtlakových skúmaviek. Tie sa na šesť až deväť hodín vkladajú do termostatu, kde je teplota 37 stupňov Celzia, potom idú do centrifúgy, kde sa oddelí sérum. To laborantka prepipetuje do iných skúmaviek. Popoludní už pacient môže dostať prvú injekciu, ktorú pichá lekár. Ďalšie injekcie sa podávajú v týždňových intervaloch. Celý proces prebieha v prísne sterilnom prostredí. Podľa lekárskych analýz a štatistík zo zahraničia aplikovanie tejto metódy pacientom s degeneratívnymi ochoreniami kĺbov je mimoriadne účinné. Vhodné je pre ľudí s druhým a so slabším tretím stupňom artrózy, keď možno degeneratívny proces zastaviť, nie však už so štvrtým stupňom, keď je nevyhnutná operácia. Podstata Orthokinu spočíva v tom, že v odberovej skúmavke sa nachádza určitá látka – guľôčky s médiom, ktoré v odobratej krvi nabudí mnohonásobné rozmnožovanie protilátky, tzv. antagonistu proteínu zodpovedného za degeneráciu chrupavky a bráni vlastnej bielkovine, aby ďalej ničila kĺb. V termostate sa proces rozmnožovania protizápalových látok urýchľuje. Ani túto liečbu poisťovne zatiaľ nehradia a na jedno koleno stojí 1200 €.
Radikálny krok
Zatiaľ naň Ria nenašla dostatok odvahy. Vie, že ním je výmena kolenného kĺbu. A uvedomuje si aj to, že to je definitívne riešenie gonartrózy vo štvrtom štádiu. Ale ošetrujúci ortopéd ju upozornil na možnosť, že o 15 rokov neskôr sa opäť objavia problémy s chôdzou, lebo umelá náhrada kolenného kĺbu spôsobuje odieranie vlastných kostí, na ktoré je napojená. Tieto operácie sa vykonávajú v súkromných aj v štátnych zariadeniach, poisťovne ich plne hradia a pacient po troch dňoch odchádza do domácej starostlivosti. Riina suseda Gabika je po roku od operácie veľmi spokojná. Bolesti nemá, chodí bez bariel a nekríva.