Imunita – železná opora organizmu - MUDr. Tomáš Koller, PhD.

Ľudské telo má sústavu orgánov, buniek a protilátok, ktoré ho chránia pred rozličnými ochoreniami. Ak sa však na človeka lepí jedna choroba za druhou, navyše pochytá kadejaké alergie, obyčajne to svedčí o tom, že jeho organizmus má nedostatočnú obranyschopnosť a oslabenú imunitu. Imunitný systém, ak je správne nastavený, udržiava s endokrinným a nervovým systémom vnútornú rovnováhu organizmu. Ako to funguje?

Na začiatku celej obrannej reakcie je útok baktérií alebo vírusov, ktoré sa do tela dostanú dýchacími cestami, tráviacim systémom, ale aj cez poranenie na pokožke. Ak sa im to podarí, pokúsia sa napadnúť biele krvinky, aby im zabránili rozpoznať svoju prítomnosť. Biele krvinky totiž zabezpečujú nešpecifickú i špecifickú obranyschopnosť organizmu. Nešpecifická funguje okamžite a necielene vtedy, ak sa v organizme stretne s nejakou cudzorodou látkou. Špecifická obranyschopnosť reaguje na konkrétnu škodlivú látku, s ktorou organizmus už má negatívne skúsenosti. Naše bunky majú totiž schopnosť zapamätať si takúto látku, a ak sa škodlivina v tele objaví, špeciálne bunky zareagujú a škodliviny z tela čo najskôr vylúčia. Túto obrannú reakciu nevnímame. Vnímať začíname až vtedy, keď dostaneme napríklad nádchu, bolí nás hrdlo, hlava, sme unavení, máme teplotu, nechutí nám jesť... Tieto procesy vznikajú následkom vyplavených látok, ktoré pomáhajú likvidovať infekciu. Zápal je vlastne prirodzená obrana, ktorú sprostredkúva náš imunitný systém. Odlišuje, čo je vlastné a čo cudzie v našom tele, likviduje nielen vírusy, huby, plesne, parazity, ale aj vlastné poškodené a nefunkčné bunky. Imunitný základ každého človeka tvorí genetická výbava, s ktorou sa narodíme. Žiaľ, porucha imunity sa môže prejaviť na ktoromkoľvek systéme nášho tela, najčastejšie na dýchacích slizniciach počnúc nádchou, končiac zápalom pľúc, potom kožnými infekciami a hnisavými procesmi, ale aj infekciou zažívacieho systému v podobe infekčnej hnačky a pod. Poruchu imunitného systému môže spôsobiť aj dlhodobý osobný a pracovný stres, nedostatok aktívneho relaxu, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, niektoré lieky... Na tieto poruchy sú mimoriadne náchylní alergici, pretože imunitnou odpoveďou reagujú na také bežné súčasti prostredia, na ktoré nealergik nereaguje. Ak sa niektoré z ochorení zopakuje počas roka viackrát za sebou alebo choroby sa kumulujú, treba navštíviť odborníka – imunológa či gastroenterológa. Vlastnú imunitnú reakciu majú sliznice, ale aj jednotlivé orgány, ako mandle, pankreas, kostná dreň, pečeň alebo slezina. Mnohí však netušia, že až 70 percent imunitného systému máme v črevách, ktoré fungujú ako vnútorná bariéra proti bacilom a škodlivým látkam. U zdravého človeka bacily vážia až dva kilogramy. Z toho až kilogram a tri štvrte je v tráviacom systéme čriev a zvyšok v ostatných slizniciach. „Za normálnych okolností je v tenkom čreve pomerne málo baktérií. Ich prítomnosť ani nie je žiaduca, pretože by mohli zabraňovať vstrebávaniu živín. Iná situácia je v hrubom čreve, kde sa za fyziologických okolností nachádza bohaté bakteriálne osídlenie. Tieto baktérie môžu do určitej miery zvyšovať alebo znižovať aktivitu imunitného systému. Ani jeden extrém však nie je žiaduci, a preto je veľmi dôležitá vzájomná rovnováha,“ vysvetľuje gastroenterológ MUDr. Tomáš Koller, PhD., z ružinovskej nemocnice v Bratislave.

Podľa gastroenterológa imunitný systém je veľmi zložitý orgán a jeho regulácia je takisto ovplyvnená veľkým množstvom faktorov. Nedá sa zjednodušene povedať, že je dobré imunitný systém plošne posilňovať. Veľmi dôležitá je práve rovnováha imunitného systému s okolím. Mal by udrieť vtedy, ak je potrebné zasiahnuť proti nebezpečenstvu z okolia, a naopak byť v pokoji, keď mu nič nehrozí. „Chcel by som zdôrazniť najmä vyváženosť racionálnej stravy u inak zdravých ľudí. Je potrebné prijímať dostatočné množstvo prirodzene sa vyskytujúcich vitamínov a stopových prvkov v ovocí a zelenine a vyhýbať sa nadmernému príjmu živočíšnych tukov a sladkostí.“ Úbytok črevnej mikroflóry sa prejaví rôznymi ťažkosťami, najmä nedokonalým trávením, hnačkami alebo zápchou, bolesťami žalúdka, vracaním a nadmernou tvorbou črevných plynov. Podľa doktora Kollera zloženie baktérií sa mení s vekom. „U dojčiat prevládajú baktérie mliečneho kvasenia, u starších ľudí naopak, skôr anaeróbne baktérie. Racionálna strava bohatá na mliečne výrobky, zeleninu, ovocie, nenasýtené tuky by mala k tejto rovnováhe prispievať. Ak je táto rovnováha narušená, napríklad podávaním antibiotikovej liečby, je možné ju znovu prinavrátiť podávaním tzv. dobrých baktérií, najmä baktérií mliečneho kvasenia a niektorých kmeňov normálne sa vyskytujúcich, ako Escherichia coli. Zistilo sa, že podávaním takýchto baktérií znižuje sa výskyt hnačiek pri antibiotikovej liečbe, predchádza sa niektorým typom zápchy a pocitov nafukovania a pri niektorých zápalových chorobách čreva pôsobí aj protizápalovo,“ hovorí gastroenterológ. Pomáhajú aj rôzne druhy probiotických baktérií. Najpoužívanejšie sú baktérie mliečneho kvasenia, takzvané laktobacily. Nachádzajú sa v rôznych kyslomliečnych produktoch, napríklad v jogurte, acidofilnom mlieku, žinčici, kumyse, ale aj v ovocných šťavách, keksoch s obsahom probiotických kmeňov alebo v surovej kvasenej kapuste. V prípade väčších zdravotných problémov je však lepšie siahnuť po farmaceutických probiotikách. Tieto potravinové doplnky obsahujú špeciálne vyberanú probiotickú kultúru vo veľmi vysokých počtoch, a preto oveľa účinnejšie pomáhajú nielen pri problémoch tráviaceho traktu, ale aj pri ochoreniach horných dýchacích ciest, u žien pri zápale močových ciest, ženských orgánov i pošvovej plesni. Probiotické doplnky sú testované, upravené a zmiešané v správnom pomere. Jedna tobolka obsahuje až niekoľko miliárd prospešných baktérií, kým počet baktérií v jednom jogurte predstavuje iba jednu tisícinu. Probiotiká vo forme toboliek, tabletiek či sirupov môžu užívať osoby všetkých vekových kategórií, ba aj deti od 8 mesiaca života.

Vlastnosti probiotických baktérií:

– potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov i hnilobné procesy,

– obnovujú črevnú flóru po liečbe antibiotikami, cytostatikami, ožarovaním,

– pôsobia imunostabilizačne, zvyšujú odolnosť proti bakteriálnym infekciám,

– produkujú vitamíny B a K, uľahčujú ich vstrebávanie a využitie,

– znižujú obsah cholesterolu v krvi tým, že podporujú vylučovanie žlčových kyselín z organizmu, znižujú tak nebezpečenstvo srdcovocievnych ochorení,

– znižujú obsah amoniaku a toxických amínov v krvi i nebezpečenstvo rakoviny hrubého čreva, pečene a obličiek,

– odstraňujú zápchu prirodzeným spôsobom,

– sú prevenciou v liečbe osteoporózy.

 

 

Autor
Dobroslava Medvecová
Patrí do vydania