Ak sme zdraví, pri slove mandľa si možno najskôr spomenieme na mandle v čokoláde, pražené mandle či iné pochutiny zo šúpaných mandlí. Problém nastáva vtedy, ak opakovane ochorieme so zápalom horných dýchacích ciest či hnisavou angínou. To už sme zväčša poučení, že ochorenie majú na svedomí jedna nosná a dve krčné mandle, ktoré sa v tele človeka považujú za prirodzený filter, v ktorom sa nachádzajú protilátky zachytávajúce škodlivé vírusy a baktérie, a tak chránia ľudské telo pred infekciou.
Mandle sú zhluky lymfatického tkaniva a sú súčasťou imunitného systému človeka. Nosná mandľa sa nachádza v zadnej časti nosohltanu a krčné (podnebné mandle) sú umiestnené v zadnej časti hltana. Aká je ich funkcia? „Krčné mandle sa nachádzajú v tele každého človeka – od novorodenca až po dospelého jedinca. V ústnej dutine v okolí predných podnebných oblúkov plnia ochrannú funkciu. Zachytávajú rôzne typy mikroorganizmov, napr. baktérie, vírusy, aby tak zabránili vstupu infekcie hlbšie do dýchacích ciest. Nosová alebo správne nosohltanová mandľa sa nachádza len v nosohltane detí. Spravidla do 15. roku veku dieťaťa a potom sa úplne stratí – zregreduje. Jej funkcia je teda dôležitá u malých detí, aby bránila prechodu infekcie cez nos a nosohltan ďalej do tela,“ hovorí MUDr. Renata Kučerová, otorinologička z Centra Kramáre a ORL ambulancie jednodňovej chirurgie. Žiaľ, nielen nosná, ale aj krčné mandle sú zdrojom častých zdravotných problémov. „Ak je pacient často v kontakte s infekciou, môže sa postupne oslabiť jeho imunitný systém. V mandliach sa začnú baktérie množiť a postupne prestanú plniť svoju ochrannú funkciu. Napokon začnú organizmu škodiť. Lymfatické tkanivo mandlí sa začne zväčšovať, môže sa tam usadiť hnis a môžu sa tam dlhodobo usídliť baktérie. Hovoríme tomu chronický zápal. Takéto mandle už nie sú pre organizmus potrebné a treba ich vyoperovať,“ vysvetľuje doktorka Kučerová. Podľa krčnej lekárky chronicky zapálené mandle sú spravidla aj zväčšené (hypertrofické), takže spôsobujú ťažkosti pri dýchaní. Krčné mandle (tonsily) sú okrem zväčšenia aj výrazne rozbrázdené, laločnaté, veľmi fixované na okolitú sliznicu ústnej dutiny. Často sa v nich tvorí hnis, ktorý ešte viac poškodzuje tkanivo mandle. Nosohltanová mandľa spôsobuje u detí okrem sťaženého dýchania nosom aj veľmi často zápaly nosovej sliznice, a teda zvýšenú tvorbu hlienu, opuch nosovej sliznice, preto dieťa v noci často chrápe, má ťažké sny, môže mať aj apnoicke pauzy. Ak je nosohltanová mandľa príliš veľká, spôsobuje aj upchatie stredoušnej trubice, ktorá ústi do nosohltana.
Chronicky zapálené a infikované krčné mandle môžu spôsobiť aj závažné ochorenia. „Okrem toho, že robia ťažkosti v dýchacích cestách, môžu aj celkovo poškodiť organizmus. Je preto dôležité, aby pacient, ktorý má príznaky chronického zápalu, bol riadne vyšetrený. Hlavne je potrebné zistiť hodnotu zápalových faktorov (ASLO), aby sme vedeli, ako postupovať pri liečbe pacienta. Niekedy stačí len dlhšia niekoľko mesačná antibiotiková liečba. Keď sa však liečba zanedbá, môžu choré mandle ohroziť organizmus vznikom napríklad reumatickej horúčky, zápalu srdcového svalu, ktorých prekonanie môže mať závažné zdravotné následky, a to napr. na chlopne srdcového svalu. V súčasnosti sa však tieto komplikácie už takmer nevyskytujú vzhľadom na to, že väčšina pacientov je preliečená antibiotikami. Niekedy však táto liečba nestačí a chronický zápal sa pomocou ATB nevylieči,“ hovorí doktorka Kučerová a dodáva, že pri chorých krčných mandliach sa veľmi často vyskytujú aj bolesti kĺbov, kožné ťažkosti – rôzne ekzémy, akné či ochorenia močového traktu. Po vyoperovaní krčných mandlí sa veľmi často upravia aj tieto zdravotné problémy. Podľa doktorky Kučerovej krčné a nosohltanová mandľa sa môžu vyberať v lokálnom znecitlivení alebo v celkovej anestézii. Ešte v dávnej minulosti sa obidva typy operácie robili len v lokálnej anestézii. „V súčasnosti sa od takéto typu takmer úplne upustilo. Sú ešte na Slovensku pracoviská, kde pacientov počas zákroku neuspia, teda nedostane celkovú anestéziu. Pre pacienta je operácia v celkovej anestézii oveľa príjemnejšia, pretože výkon je urobený rýchlo, bezbolestne a s prehľadom. U detí sa nosohltanová mandľa vyberá pomocou endoskopie a kamerového systému, takže lekár na obrazovke vidí, čo presne operuje. Vyčistí celý nosohltan od lymfatického tkaniva, a tak zabráni recidíve ochorenia. Nosohltanová mandľa totiž v detskom veku môže dorásť. Krčné mandle sa v celkovej anestézii odstraňujú deťom i dospelým. „Na ich odstránenie používame rôzne chirurgické postupy. Môžu sa vybrať napríklad pomocou tzv. plazmocízie, čo je najmodernejšia technika, prípadne laserom. V podstate je jedno, aký spôsob si chirurg zvolí. Dôležité je, aby sa odstránilo celé tkanivo,“ hovorí doktorka Kučerová a pripomína, že zdravotné komplikácie po vybratí spravidla nie sú žiadne. „Medzi ľuďmi sa traduje, že keď sa vyoperujú mandle, určite bude mať pacient ťažkosti s dolnými dýchacími cestami – prieduškami. Nie je to pravda. Mandle, ktoré sú choré, prestali plniť v tele ochrannú funkciu, takže organizmu skôr škodia, ako mu pomáhajú. Preto napríklad alergikom často vyberáme krčné mandle, aby nebol imunitný systém zbytočne zaťažovaný. Aby sme sa rozhodli správne, vždy spolupracujeme s alergiológom. V akých prípadoch sa neodporúča vyberať mandle? „V podstate nie je absolútna kontraindikácia na vyberanie mandlí. Samozrejme, že ak v dospelom veku má pacient lymfatické tkanivo v nosohltane, vždy toto tkanivo odstraňujeme a posielame na histológiu, pretože dospelý človek už nemá mať nosohltanovú mandľu. Čo sa týka krčných mandlí, väčšinou ich vyberáme tak do roka veku človeka. Potom len vtedy, ak sa preukáže, že sú skutočne zdrojom infekcie a ťažkostí, alebo ak ide pacient absolvovať liečbu, operáciu, kde by akýkoľvek zápal v tele ohrozoval výsledok liečby. Takže tzv. relatívnou kontraindikáciou je vek a takisto ochorenia krvi. Ale aj tu už v spolupráci s hematológom môžeme mandle vyoperovať bez výraznejšieho rizika. V podstate mandle, či už krčné, alebo nosohltanová mandľa po vybratí organizmu vôbec nechýbajú. Ak spôsobovali ťažkosti, niekedy je život bez nich zdravší a plnohodnotnejší,“ zdôrazňuje doktorka Kučerová.