Každý z nás sa už iste stretol s človekom, ktorého dych nepríjemne zapáchal. Všetci okolo neho o tom vedeli, ale o delikátnej záležitosti zdvorilo mlčali, bolo im trápne o tom hovoriť. Mnohí sa domnievajú, že zapáchajúci dych je dôsledkom nedbanlivej ústnej hygieny či nevhodného a nedostatočného čistenia zubov. Dnes už vieme, že príčiny môžu byť oveľa hlbšie a závažnejšie.
Zápach z úst, odborne nazývaný halitóza, môže mať mnoho príčin. Za nepríjemný dych niekedy skutočne môže nedostatočná ústna hygiena, pretože baktérie, ktoré osídľujú ústnu dutinu, sa živia zvyškami potravy. Obyčajne prežívajú v rôznych neprístupných miestach, napríklad pod vrstvou plaku, v medzizubných priestoroch a hlbších štrbinách jazyka, najmä v jeho zadnej tretine, kde sa horšie slinami umýva. K prechodnému smradľavému dychu môže dôjsť aj po konzumácii určitého druhu potravy, napríklad cibule, cesnaku či úpravou niektorých rýb a syrov. Väčšina týchto potravín totiž obsahuje zlúčeniny síry, ktoré sa vstrebávajú a následne dýchaním vylučujú. Nepríjemný dych môže spôsobiť aj fajčenie, konzumácia alkoholu a užívanie niektorých liekov, námaha, strach, stres, dlhý rozhovor, sucho v ústach či dehydratácia. Príčinou zápachu z úst môže byť aj ochorenie žalúdočno-črevného traktu, ba môže ho spôsobiť aj ochorenie pľúc, žalúdka, pečene, močového mechúra či poruchy látkovej výmeny – diabetes, takisto hladovka či infekčné choroby. Halitózu môže spôsobiť aj a zápalový proces v oblasti krku a mandlí. Keďže príčina zápachu z ústnej dutiny je až na 90 percent ukrytá v ústnej dutine, opýtali sme sa doc. MUDr. Ivana Erdelského, CSc., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, aké sú základné príčiny zápachu z úst z pohľadu odborníka. „Odborný pohľad stomatológa v tejto otázke nemá špecifický význam. Ak hovoríme o halitóze, treba si uvedomiť, že ide o chemický proces. Príčinou tohto nepríjemného zápachu sú chemické látky (merkaptany, siričitany) vznikajúce rozpadom zvyškov potravy, rozkladom slín, ktoré nastávajú vplyvom metabolizmu mikroorganizmov. Rozkladajú sa najmä v miestach, kde nie sú v pohybe. Prúdenie slín, ich prelievanie z miesta na miesto, ich udržiava vo funkčnom stave, sliny zvlažujú povrch sliznice, zubov a všetkých predmetov v ústnej dutine. Ak sa zvyšky potravy nahromadia v dutinách, v medzerách medzi zubami, v hluchých miestach protéz, tak sa začínajú meniť a produkty týchto zmien potom zapáchajú.“
Podľa stomatológa v prípade otvorených zubných kazov, rozpadnutých koreňov a parodontálnych váčkov, je zápach z úst prirodzeným dôsledkom tohto stavu. „Pacienti, ktorí majú zanedbaný chrup, majú zvyčajne aj zlú hygienu. Ak sa množstvu zubných povlakov a špiny v ústach pridruží aj fajčenie, „dračí dych“ sa prejaví zákonite. Navyše, ústne baktérie, a je ich vyše tristo druhov, hrajú dôležitú úlohu pri vytváraní kyslého prostredia. Svojim metabolizmom napomáhajú vytvárať povlak na zuboch, ktorý má hlavnú úlohu pri vzniku zubného kazu.“ Na príčine halitózy sa do určitej miery podieľa aj parodontitída. „Jej patologickým prejavom sú tzv. parodontálne vačky- prehĺbené priestory medzi ďasnom a zubom. V týchto priestoroch sa nachádzajú baktérie rozkladajúce slinu a gingiválnu tekutinu, ktorá potom zapácha,“ hovorí docent Erdelský. „Problém zápachu z úst veľmi intenzívne trápi najmä vekovú skupinu starších ľudí, a to nielen z dôvodu slabšej hygieny úst, ale aj kvôli zväčšeným medzizubným priestorom. Ďasno z dôvodov starnutia organizmu ustupuje, a tak sa predlžujú korunky zubov. Tým sa tvoria priestory medzi zubami, kde sa slina usadzuje, rozkladá a páchne. Netreba zabúdať, že okrem symptómu halitózy môže ísť aj o psychické prejavy obavy z halitózy – vtedy hovoríme o halitofóbii. Sám som mal pacienta, ktorý nemal žiadny zápach z úst, no nenechal sa presvedčiť, že mu nepáchne z úst. Kým sa dostal k nám, navštívil mnoho zubných ambulancií a s rovnakou diagnózou – halitofóbia. Žiaľ, ani ja som ho nevedel presvedčiť, že jeho dych nepáchne, preto to musel riešiť psychológ,“ vysvetľuje stomatológ.
„Príčinu zápachu treba hľadať v prvom rade v ústnej dutine,“ hovorí docent Erdelský a dodáva, že prvým lekárom, ktorého by mal pacient navštíviť, je zubný lekár. „Ústna dutina je veľmi dobre prístupná zraku a aj vyšetrenie je jednoduché. Ak sa príčina v ústnej dutine nezistí, hľadáme hlbšie. Zisťuje sa, či nejde o vredový zápal mandlí alebo angínu, rozličné vydutie pažeráka, o chronickú bronchitídu, vredovú chorobu žalúdka a ľadvín... Pacientov posielame aj na interné vyšetrenia. Obyčajne sa príčina halitózy nachádza v ústnej dutine a podľa symptómov stanovíme jej príčinu. Okrem zubného vyšetrenia urobíme výtery na kultiváciu jazyka, nosa, prípadne spravíme aj laboratórne vyšetrenia krvi, rtg. a pod. Ak nejde o halitofóbiu, ktorú by mal liečiť psychiater, príčinu nájdeme a odstránime v ústach. V prípade hlbšieho postihu systémovými chorobami liečime najprv základné ochorenie. Pri lokálnych, ale i systémových príčinách sú k dispozícii rozličné éterické oleje a dezinfekčné prostriedky na výplach úst. Žiaľ, pomáhajú iba krátky čas a obyčajne neriešia podstatu problému.“ Prevencia halitózy spočíva nielen v dokonalej ústnej hygiene, ale aj v preventívnych prehliadkach u zubného a praktického lekára. A akú funkciu tu zohráva kvalita zubnej kefky a pasty? „Podstatné je chcieť sa starať o ústnu dutinu. My odporúčame mäkké až stredne tuhé zubné kefky a hocakú zubnú pastu. Neplatí zásada, že čím drahšia zubná pasta a kefka, tým sú lepšie. Všetko je reklamný ťah. Obyčajné zubné pasty urobia to isté ako drahé a v prepychovom balení,“ hovorí stomatológ.