Stále prichádzame neskoro

K tvorbe krvných zrazenín môže dôjsť kdekoľvek v tele, teda aj v tepnách, ktoré prekrvujú srdce, v dôsledku čoho vzniká srdcový infarkt. Ak ste už prekonali cievnu mozgovú príhodu, máte vyššie riziko prekonania ďalšej cievnej mozgovej príhody, ale aj srdcového infarktu. Bez kyslíka a živín nervové bunky v mozgu rýchlo hynú. Keď sa to stane, časť tela ovládaná práve týmito nervovými bunkami tiež prestane správne fungovať. Následky môžu byť trvalé. Preto je dôležité konať rýchlo, v snahe minimalizovať dlhodobú fyzickú aj mentálnu nespôsobilosť. Mozog je veľmi zložitý orgán, s rôznymi oblasťami ovládajúcimi rôzne telesné funkcie. Preto následky cievnej mozgovej príhody závisia od lokalizácie zablokovaného prietoku krvi v mozgu alebo od ložiska krvácania. Niekedy sú príznaky mierne alebo trvajú len veľmi krátko, napr. niekoľko minút alebo hodín. Tento stav sa označuje ako tranzitórny ischemický atak (TIA) alebo mozgová minipríhoda, ktorá podľa definície trvá menej ako 24 hodín a patrí medzi medicínske naliehavé stavy. TIA je mimoriadne silný varovný signál o tom, že mozog aktuálne trpí nedostatkom krvi a čochvíľa môže nasledovať skutočná mozgová mŕtvica. Po mozgovej mŕtvici alebo TIA je 25- až 40-percentná pravdepodobnosť výskytu ďalšej cievnej mozgovej príhody v najbližších piatich rokoch. Z toho vyplýva, že u pacientov s TIA treba počítať s vysokým rizikom recidivujúcej príhody, rovnako ako u pacientov s prekonanou mozgovou mŕtvicou, pričom obdobie najväčšieho rizika nasledujúcich príhod je v priebehu niekoľkých prvých týždňov.

Aké sú prejavy cievnej mozgovej príhody?

Najbežnejšími príznakmi je náhly vznik:

· slabosti alebo stŕpnutia (znecitlivenia) tváre, rúk alebo nôh, najčastejšie na jednej strane tela;

· rečových problémov alebo ťažkostí s porozumením reči;

· poruchy videnia na jedno alebo obe oči;

· problematickej chôdze, závratov, straty rovnováhy alebo koordinácie;

· silnej bolesti hlavy, bez evidentnej príčiny.

Dôsledky mozgovej mŕtvice

Najvážnejším dôsledkom cievnej mozgovej príhody je trvalá invalidita. Asi tretina ľudí, ktorí prežili mozgovú mŕtvicu, je funkčne závislá po jednom roku, a mozgová mŕtvica je najbežnejšou príčinou dlhodobej pracovnej nespôsobilosti v rozvinutom svete. Dôležitým faktom je aj to, že mozgová mŕtvica je na druhom mieste z príčin demencie. Dlhodobé následky cievnej mozgovej príhody na kognitívne schopnosti sa rozpoznávajú v čoraz väčšej miere, pričom nevládnosť, depresia, problémy v myslení, učení sa a v uskutočňovaní praktických aj duševných úloh sú veľmi časté.

Aká je prevalencia cievnej mozgovej príhody?

· Mozgová mŕtvica je druhou najčastejšou príčinou smrti v rozvinutom svete, hneď za srdcovým infarktom.

· Celosvetovo je mozgovou mŕtvicou každý rok postihnutých 15 miliónov ľudí. Z nich 5 miliónov zomrie a 5 miliónov trpí dlhodobou pracovnou nespôsobilosťou, čo predstavuje záťaž pre rodinu a spoločnosť.

· V Európe sa incidencia cievnych mozgový príhod mení od krajiny ku krajine, odhadom je však medzi 100 až 200 nových cievnych mozgových príhod na 100 000 obyvateľov ročne, čo predstavuje obrovskú ekonomickú záťaž.

Komu hrozí riziko cievnej mozgovej príhody?

Existuje veľa rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť mozgovej mŕtvice. Väčšinu rizikových faktorov mozgovej mŕtvice, ako aj preexistujúce zdravotné stavy, možno udržiavať pod kontrolou vykonaním jednoduchých zmien. Medzi tieto zmeny patrí ukončenie fajčenia, zníženie hmotnosti, racionálna strava bohatá na ovocie a zeleninu alebo užívanie istých liekov. Rizikové faktory, ktoré sa považujú za „neovplyvniteľné“, sú vek a mužské pohlavie, tie oba zvyšujú riziko mozgovej mŕtvice.

Liečba

U niektorých pacientov samotná úprava životosprávy nestačí na zníženie rizika ďalšej cievnej mozgovej príhody alebo srdcového infarktu. Rôzne lieky, ako antikoagulanciá a protidoštičkové látky, sa môžu použiť v prevencii zrážania krvi a môžu pomôcť zredukovať riziko novej cievnej mozgovej príhody. Ľudia by sa nemali obávať rozprávať s lekármi o liečbe, ktorá by mohla byť u nich opodstatnená.

Čo robiť pri výskyte príznakov cievnej mozgovej príhody?

Cievna mozgová príhoda je medicínsky naliehavý stav. Je dôležité okamžite konať a zavolať záchrannú zdravotnú službu, aby sa zabezpečila bezodkladná zdravotná starostlivosť. Čím skôr pacient s cievnou mozgovou príhodou dostane liečbu, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa predíde dlhodobému poškodeniu. Významné pokroky v liečbe ischemickej cievnej mozgovej príhody zahŕňajú vývoj nových spôsobov liečby, ktoré dokážu rozpustiť krvnú zrazeninu a obnoviť prietok krvi mozgom. Táto forma liečby (trombolýza) je najúčinnejšia vtedy, ak sa podá do troch hodín od vzniku príznakov, nanešťastie však väčšina pacientov prichádza do nemocnice príliš neskoro, aby sa u nich zvážila táto forma terapie.