Parkinsonova choroba je neurovegetatívne ochorenie, ktoré spôsobuje predčasné odumieranie nervových buniek, predovšetkým mozgových buniek, ktoré vytvárajú látku dopamín, čo spôsobuje okrem iných problémov aj postupnú stratu motorických a pohybových schopností. Na svete trpia Parkinsonovou chorobou viac ako 4 milióny ľudí. Na Slovensku diagnostikovali vyše 1500 pacientov a ročne pribudne až 200 nových prípadov.
„Ide o stratu nervových buniek v substancii nigra, čo znamená čierna hmota. Nenápadný zhluk nervových buniek v tejto hlbokej časti mozgu je nesmierne dôležitý, pretože zrýchľuje a vylaďuje pohyby, chôdzu, ale aj myslenie. Keď sa počet týchto nervových buniek kriticky zníži, objavia sa prvé problémy. Odhaduje sa, že v čase prvých ťažkostí je funkčných len asi 20 percent buniek substancie nigra,“ hovorí MUDr. Denis Richter, primár Neurologického oddelenia FNsP sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, a dodáva, že dôležitú úlohu tu hrá dopamín, pretože je jedným z neurotransmiterov – látok, pomocou ktorých naše nervové bunky komunikujú. Zúčastňuje sa na viacerých pochodoch pri riadení spánku či emócií. Ochorenie postihuje aj ďalšie časti mozgu, napríklad čuchové bunky, nervový systém v hrubom čreve, v neskorších štádiách aj mozgovú kôru, preto nedostatok dopamínu spôsobuje rôzne poruchy regulácie pohyblivosti, napr. triašku, svalovú stuhnutosť, spomalenie pohybov, chôdze i psychické problémy. Keďže prvé príznaky choroby sú nenápadné a neurčité, často sa dávajú do súvisu s vekom či únavou pacienta. „Najčastejším prvým príznakom je trasenie. Objavuje sa zväčša na ruke a opisuje sa ako „počítanie mincí“. Ďalším môže byť monotónna reč, spomalené pohyby, šuchtavá chôdza s drobnými krokmi, spomalené vstávanie z kresla, zhrbený postoj, zriedkavé žmurkanie, nehybná tvár, strata gestikulácie či pohybov rúk pri chôdzi. Ďalším problémom môže byť zmenšenie písma a ťažkosti s jemnými koordinovanými pohybmi, napríklad pri zapínaní gombíkov alebo holení. Istým príznakom ochorenia je miznutie čuchu už niekoľko rokov predtým, než sa prejavia iné príznaky Parkinsonovej choroby. Keďže nemáme nijaký typický a jasný skorý príznak, ktorý by poukazoval na Parkinsonovu chorobu, nevieme ju dostatočne skoro zistiť, dostatočne skoro liečiť a mnohé veci o tejto chorobe nám unikajú. Nezriedka trvá dva až tri roky, kým odborník Parkinsonovu chorobu diagnostikuje. Aj keď sa Parkinsonova choroba nedá úplne vyliečiť, účinnou medikamentóznou liečbou a fyzioterapiou odborníci dokážu potlačiť jej nežiaduce účinky,“ vysvetľuje primár Richter. V minulosti sa pacienti po diagnostikovaní Parkinsonovej choroby zďaleka nedožili takého vysokého veku ako dnes. Problémy s motorikou ich totiž tak hendikepovali, že zomierali pre rôzne komplikácie skoro. „V súčasnosti dokážeme pacientom pomocou liečby lepšie pomôcť a predĺžiť im život tak, že priemerný vek dožitia sa takmer vyrovná zdravej populácii. V posledných rokoch sa vyvinulo niekoľko nových účinných preparátov a na vývoji ďalších sa pracuje. K dispozícii máme niekoľko liekov, ktoré sa líšia spôsobom účinku, účinnosťou a, samozrejme, aj možnými vedľajšími účinkami,“ hovorí primár Richter. Podľa neurológa „ideálny“ liek neexistuje, ale väčší výber umožňuje lepšie prispôsobiť liečbu konkrétnemu pacientovi. „Okrem hľadania nových liekov sa usilovne pracuje aj na zlepšení už používaných. Trendom je najmä zvýšenie pohodlia a bezpečnosti pacienta. Získali sme lieky, ktoré stačí užívať 1-krát denne namiesto 3 dávok užívaných v minulosti. Okrem toho sa začala používať nová lieková forma – náplasť, ktorá má takisto svoje výhody. Výrazne sa rozšírili liečebné možnosti aj pre pacientov s ťažkou a pokročilou Parkinsonovou chorobou.“ Variabilita Parkinsonovej choroby, priebeh ochorenia a pridružené ochorenia zapríčiňujú, že liečba je náročná a doslova „šitá“ na mieru. Do úvahy sa berie viacero faktorov a liečba v žiadnom prípade nie je nemenná. Naopak, je potreba lieky opakovane titrovať a prispôsobovať stavu pacienta a komplikáciám.
„Aj správna životospráva je súčasťou liečby. Samotná však nestačí,“ hovorí neurológ. „Bez liekov sa pacient nezaobíde. Parkinsonik sa však nemusí príliš obmedzovať. Zväčša riešime opačný problém – snažíme sa pacienta udržať v aktívnom živote, podporujeme fyzické aktivity, koníčky a príjem pestrej a hodnotnej stravy. Zázračný recept, ako sa má parkinsonik naučiť s chorobou žiť, nepoznám, iba pripomínam, že prispôsobenie životného štýlu je namieste, ale v každom prípade by sa pacient nemal utiahnuť do ústrania a prepadnúť beznádeji. Ochorenie neznamená koniec života. Pomôcť môžu koníčky, aktivita a práca, ak ju pacient zvláda. Je dobré rozprávať sa o svojom ochorení a o tom, čo prináša, aj s rodinou a známymi. Nové ťažkosti treba prebrať s lekárom, platí to aj pre „zlú“ náladu. Podľa primára Richtera medicína nepozná presnú príčinu ochorenia. „Uvažuje sa nad viacerými faktormi, respektíve ich kombináciou – genetická predispozícia, náchylnosť na vznik ochorenia a pôsobenie niektorých toxínov. Ochorenie môže urýchliť aj užívanie drog, úraz hlavy či zrýchlený proces starnutia.“
Rady pre rodinu:
– Podporovať sebestačnosť chorého.
– Pomáhať len v prípade jeho jasnej neschopnosti.
– Prispôsobovať denný režim jeho možnostiam. Nevyraďovať ho zo spoločenského života.
– Podporovať jeho aktivity, cvičenie, prechádzky...
- Nepodceňovať jeho ťažkosti – nadmerný súcit pacienta oslabuje a vháňa do pasivity