Pokazený žalúdok a črevné nákazy - MUDr. Tomáš Koller

Letné obdobie prináša mnohé riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť naše zdravie. Medzi najčastejšie letné zdravotné problémy patria črevné nákazy. Predstavujú veľkú skupinu ochorení, ktorých spoločným prejavom sú bolesti žalúdka a brucha, hnačky, teploty i vracanie. Stačí tak málo – ochutnať zle skladované a pokazené jedlo či napiť sa kontaminovanej vody – a máme problém. Iste preto potraviny zohrávajú významnú úlohu pri prenose ochorení žalúdka a tráviacej sústavy. Teplé letné obdobie totiž vytvára ideálne podmienky na rast choroboplodných zárodkov, na ich rozmnožovanie vo vode i v potravinách.

Letné obdobie a zvýšený turistický ruch prinášajú mnohé riziká, ktoré môžu negatívne ohroziť naše zdravie. Na čo sa pacienti najčastejšie sťažujú? „Najčastejšie sa stretávame s gastroenteritídami – hnačkovými ochoreniami, pri ktorých dochádza k poruche trávenia a vstrebávania,“ hovorí gastroenterológ MUDr. Tomáš Koller z Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.
Podľa gastroenterológa hnačka je vlastne obranným mechanizmom organizmu. Telo sa ňou zbavuje škodlivých látok a baktérií, ktoré vyvolali zápalový stav slizníc žalúdka a čriev. Hnačka je definovaná ako 3 riedke stolice za 24 hodín. Dôležitá je však celková hmotnosť stolice, ktorá je viac ako 300 gramov za deň. „Hnačky môžu byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Vírusové črevné infekcie sa prenášajú napríklad špinavými rukami. Pacient sa cíti zle, je unavený, má zvýšenú teplotu, vracia a má hnačku. Pridať sa môžu aj bolesti brucha a nevoľnosť. Keďže potraviny sú živnou pôdou pre baktérie, pri bakteriálnej nákaze sa pacient najčastejšie nakazí potravinou, v ktorej sú namnožené baktérie. Zväčša to býva v zle uskladnených alebo nedostatočne spracovaných potravinách. Leto totiž vytvára ideálne podmienky na rast a rozmnožovanie choroboplodných zárodkov,“ hovorí Dr. Koller. Pri črevných nákazách sa močom a stolicou prenášajú choroboplodné zárodky, ktoré sa dostanú do pitnej vody i do potravín. Prenášajú sa špinavými rukami, kuchynským riadom alebo prípravou pokrmu z pokazeného mäsa, mlieka, vajec a pod. „Najčastejším zdrojom nákazy sú vajíčka, nátierky, paštéty, omáčky, mleté mäso, tlačenky, jaternice, majonézy, smotanové krémy, šaláty, zmrzliny, zväčša jedlá, ktoré sa pripravujú dopredu, nevaria sa, iba sa ohrejú. Nekonzumujú sa čerstvé hneď po príprave, ale až po istom čase. Nákazu môžu spôsobiť aj muchy, myši a iné živočíchy. Samotné ochorenie môže vzniknúť už po niekoľkých hodinách po požití infikovaného jedla,“ vysvetľuje lekár. Akútne hnačky sú často infekčné a vznikajú spontánne 6 až 36 hodín po požití kontaminovanej a nedostatočne tepelne spracovanej potravy. „Akútna hnačka trvá 4 – 5 dní. Po hladovke zvyčajne ustupuje. Na akútnu hnačku sú vnímavé najmä tehotné ženy, starší ľudia a deti, osoby oslabené po úrazoch, operáciách zažívacieho traktu. Hnačky môžu vyvolať aj niektoré lieky, najmä antibiotiká,“ vysvetľuje gastroenterológ a dodáva, že naopak chronické hnačky sú zväčša neinfekčného pôvodu, často spôsobené poruchou trávenia, vstrebávania živín, zápalom čreva, zvýšenou aktivitou čriev a pod. Príčin je veľa. Pri ľahkej forme hnačky (asi 5 – 7 stolíc denne) – napriek bolestiam brucha, nevoľnosti, vracaniu a teplote – človeka nemusí ohroziť dehydratácia. Vtedy sa pacient môže liečiť aj doma. Ťažká forma ochorenia (viac ako 10 stolíc) môže pacienta natoľko vyčerpať, oslabiť a dehydrovať jeho organizmus, že môže dôjsť až k rozvratu vnútorného prostredia a smrti. „Pacient s ťažkou formou hnačky by mal bezpodmienečne vyhľadať lekársku pomoc, mal by sa dať ošetriť a dodržiavať prísne diétne opatrenia. Prvoradou úlohou je piť dostatok tekutín. Ak pacient nie je schopný samostatne prijímať tekutiny, zvolíme intravenóznu cestu. Tekutiny sa majú prijímať v malých množstvách, ale častejšie v podobe neperlivých minerálnych vôd s vysokým obsahom sodíka a draslíka. Nevhodné sú bylinkové čaje, ochutené limonády, nápoje s umelým sladidlom. Dospelí by mali vypiť denne 3 – 4 litre tekutín. Dôležitý je pokoj na lôžku, hladovka a neskôr diéta. Odporúčam odvar z ryže, zeleninový vývar, sucháre, neskôr varené zemiaky, ryžu, mrkvu, banány. Nepoužívať tuky, mastné jedlá, sladkosti, mlieko a mliečne výrobky. Dôležité je to spočiatku so stravou nepreháňať, pretože by to spôsobilo návrat hnačiek, ktoré by boli spôsobené vzniknutými poruchami trávenia a vstrebávania následkom infekcie. Po niekoľkodňovom upokojení možno prejsť na normálnu stravu,“ odporúča doktor Koller. Novým trendom v terapii hnačkových ochorení je podávanie preparátov obsahujúcich probiotické baktérie. Vhodné je ich používať najmä po odznení akútnych hnačiek v období rekonvalescencie. Opakovane sa dokázalo, že podávanie Lactobacillus casei redukuje trvanie hnačiek a prispieva k rýchlej normalizácii mikroflóry.

Užitočné rady:

° Prísne dodržiavať základné hygienické zásady, pred jedlom a po každom použití WC si mydlom dôkladne umyť ruky pod tečúcou vodou.
° Pri spracovaní potravín a príprave jedla nekašľať. Chorých a bacilonosičov vyradiť z prípravy a spracovaní jedál.
° Potraviny chrániť pred hmyzom a hlodavcami.
° Nepiť vodu z neznámych zdrojov.
° Skladové priestory majú byť suché, chladné a čisté.
° Rýchlo sa kaziace potraviny treba udržiavať v chladničke, aj to nie dlho.
° Surové a varené potraviny treba skladovať a spracúvať oddelene.
° Jedlá z mäsa a vajec dôkladne tepelne spracovať a čerstvo pripravené aj konzumovať.
° Konzervy používať iba nepoškodené, bez vydutého dna a po otvorení ich hneď skonzumovať.
° Pozor na plesne, hnilobu, zápach i zmenený vzhľad potravín.
° Vyhýbať sa jedlám z podnikov rýchleho občerstvenia.
° V akútnom štádiu zachovať pokoj na lôžku.
° Pri príprave potravy používať čo najmenej dráždivých látok.
° Piť dostatok tekutín v menších množstvách a častejšie.

Autor: 
Dobroslava Medvecová
Patrí do vydania: 
Máj 2010