Niektoré postavy v starých rozprávkach mávajú záduch, ktorý sa spomína aj ako príčina smrti. V skutočnosti však ide o prieduškovú (bronchiálnu) astmu, nepríjemnú a dlhodobú pľúcnu chorobu. Jej základným prejavom je ťažká dýchavičnosť so záchvatmi dusivého kašľa sprevádzaná počuteľným pískaním z kŕčovitého zovretia priedušiek. Zvyčajne má alergický pôvod.
Ochorenie charakterizuje zápal priedušnice a priedušiek. Pacient trpí na záchvaty dychovej tiesne až astmatické záchvaty, ktoré vyvolávajú určité spúšťače ochorenia. V dôsledku zápalu a kontaktu s alergénom dochádza ku kŕču, spazmu svalov v stene priedušnice (trachea), priedušiek (bronchy) a priedušiniek (bronchioly), čo spôsobuje zúženie ich svetlosti. Zároveň sa tam hromadí hlien, ktorý môže upchať niektorú časť dýchacieho traktu. Počas záchvatu sa dýchanie stáva veľmi problematickým, dokonca aj v pokoji. Pacient cíti tlak na hrudi. Veľmi často k záchvatu dochádza počas spánku. Stupeň záchvatu môže byť od jednoduchého kašľu s výdychovým piskotom až po masívny atak so zástavou dýchania. K tomuto procesu dochádza veľmi rýchlo, preto je astma nebezpečné ochorenie. Astmatický záchvat sa v kritických situáciách, ak nie je poskytnutá lekárska pomoc, môže pre pacienta skončiť aj smrťou.
Nepríjemné štatistiky
Astma zatiaľ patrí k nevyliečiteľným ochoreniam, ktoré však možno úspešne kontrolovať, prípadne na určitý čas aj na niekoľko rokov môže ustúpiť, ale neskôr sa opäť prejaví. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je na svete viac ako 100 miliónov ľudí, pre ktorých dýchanie nie je úplne jednoduchou súčasťou života. Nerovný boj s astmou ročne prehrá a na jej následky zomrie približne 180 000 ľudí na svete. Podľa odhadov dnes na Slovensku žijú približne 3 % dospelých a 10 % detských pacientov s astmou. V ostatných rokoch ochorenie naberá priam epidemický charakter. Astma sa často začína ako suchý dráždivý kašeľ, ktorý trvá niekoľko týždňov a nie je infekčného pôvodu. Nezaberajú naň napríklad antibiotiká a kašeľ vzniká zdanlivo „bez príčiny“. Mylne sa zamieňa za bronchitídu.
Príčina v alergii
Neprimeraná citlivosť dýchacích ciest môže byť vrodená alebo získaná vplyvom prostredia. Často môže astmu zhoršovať neliečená alergia, napríklad na peľ, prach, zvieratá. Astma sa sústavným dráždením pľúc alergénmi postupne zhoršuje. Astmu môžu vyvolávať aj nealergické zložky ovzdušia, napríklad prach, cigaretový dym, výpary chemikálií alebo alergény z roztočov, peľ, plesne, srsť zvierat. Druhou najčastejšou príčinou záchvatu astmy sú vírusy. Astma teda môže byť spôsobená aj alergickou reakciou, podobne ako niekto reaguje na peľ prudkou nádchou, iný môže reagovať prudkým zhoršením dýchania, astmou. Alergici s peľovou alergiou sa cítia najhoršie v období kvitnutia „ich“ rastlín, najmä za sucha a vetra, naopak, po daždi sa im zvyčajne uľaví. Peľová sezóna sa začína kvitnutím liesok a jelší (február – marec), pokračuje v apríli (breza), „trávoví pacienti“ majú najväčšie ťažkosti v máji – júni, pacienti precitlivení na astrovité byliny (palina, ambrózia) sa majú najhoršie v auguste a septembri. Chorí, ktorí sú precitlivení na viaceré peľové alergény, môžu mať ťažkosti až 9 mesiacov v roku. Pacienti s precitlivenosťou na roztoče sa mávajú horšie doma, najmä nadránom, čo je spôsobené kontaktom s roztočovým alergénom v posteli. Každému, kto má alergiu na zvieratá, sa stav zhorší po styku so psom alebo mačkou či po kontakte s osobou, ktorá zviera len chová. Pacientovi, u ktorého sa vyvinula alergia na látku z pracovného prostredia, sa zhoršuje zdravotný stav najmä v práci, prípadne krátko po pracovnej zmene, počas voľných dní sa stav lepší. V prvých mesiacoch roka je čas na imunologickú liečbu alergikov. Pacienti s nealergickou astmou bývajú citliví na zmeny počasia a najhorším obdobím sa pre nich stáva jesenno-zimné obdobie s častým sychravým inverzným počasím (hmla). Stav chorých s takzvanou infekčno-alergickou chorobou sa zhoršuje po každej prekonanej infekcii aj po obyčajnej nádche.
Vlhkosť a more
Liečba chronických zápalových ochorení pľúc, medzi ktoré patrí aj priedušková astma, má už viac ako 100-ročnú históriu. Ale až v 60. rokoch, keď sa zdokonalili inhalačné pomôcky a medicína začala používať práškové formy liekov, začalo sa dariť v boji s astmou. Dnes sú už na poprednom mieste tzv. inhalačné kortikosteroidy, ktoré sa inhaláciou cielene dostávajú do pľúc (bronchov) pacienta. Ak astmatik dobre spolupracuje s lekárom pri liečbe, a to hlavne dodržiavaním všetkých zásad, správnym užívaním liekov a stálym kontrolovaním svojej choroby, môže žiť aktívnym a plnohodnotným životom. Astmatikom, ako aj alergikom sa odporúča pobyt pri mori a dlhšie prechádzky po pláži za úsvitu a pri západe slnka. Úspešná je aj speleoterapia, ktorej priekopníkom je prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, DrSc., z Banskej Bystrice. Už 20 rokov ju úspešne praktizuje v Bystrej pri Banskej Bystrici. V poslednom období realizujú speleoterapiu v Belianskej jaskyni a iných jaskyniach. Základom je stabilná vlhkosť a teplota. Šport je pre astmatika veľmi dôležitý. Mal by pravidelne cvičiť. Úvod cvičenia musí byť veľmi pozvoľný. Potom už môže zaťažiť svoje telo „normálne“. Vhodné sú prechádzky a bicyklovanie, ako aj plávanie, ale nie v chlórovanej vode. Astmatikom na Slovensku už 7 rokov pomáha Združenie astmatikov SR.