Homeopatia môže zmeniť budúcnosť ľudstva. Zatiaľ si to však u nás uvedomuje len veľmi málo ľudí. Je to jedno z najlepšie a najdlhšie ukrývaných tajomstiev medicíny. Informácie o homeopatii sú často veľmi skreslené a nesprávne. Vďaka tomu vznikajú rôzne predsudky a nepochopenie. Ak k tomu pripočítame ekonomické záujmy farmaceutických firiem a konzervativizmus školskej medicíny, pochopíme prečo táto úžasná hrivna je stále tak hlboko zakopaná v zemi.
Čo je to vlastne homeopatia?
Je to metóda liečby, ktorá využíva princíp podobnosti. Tento princíp hovorí to, že látky, ktoré sú schopné vyvolať u zdravého organizmu určité príznaky, sú schopné takéto príznaky u chorého vyliečiť. Tento princíp je známy už dávno. Poznal ho Hippokrates aj Paracelsus, ale celý systém liečby založený na tomto princípe sformuloval až Samuel Hahnemann (1755 – 1843). Tento vynikajúci nemecký lekár a chemik Európskej úrovne bol veľmi vzdelaný a plynule ovládal 8 cudzích jazykov. Samuel Hahnemann mal skúmavého a nezávislého ducha. Neprijímal informácie automaticky, ale vždy si ich preveroval. V roku 1790 došlo k udalosti, ktorá ovplyvnila celý jeho život. Keď prekladal do nemčiny knihu Pojednanie o materii medike škótskeho lekára Williama Cullena, zarazilo ho Cullenovo vysvetlenie účinku kôry chinínovníka proti malárii. Cullen tvrdil, že extrakt z chinínovníka chinín lieči maláriu preto, lebo je horký. Hahnemann bol veľmi dobrý chemik a vedel, že je veľa látok, ktoré sú oveľa horkejšie ako chinín. Preto sa rozhodol urobiť experiment. Niekoľko dní užíval chinín. Na jeho veľké prekvapenie sa u neho začali prejavovať príznaky malárie. Keď prestal užívať chinín, tieto príznaky ustúpili. Uskutočnil tak prvú skúšku lieku. Hahnemann po celý zvyšok svojho života zasvätil skúmaniu tohto javu. Skúšal na sebe a svojich priateľoch ďalšie a ďalšie substancie rastlinného, minerálneho a živočíšneho pôvodu a veľmi svedomite zapisoval všetky telesné a duševné reakcie, ktoré tieto látky u nich vyvolali. Prvý traktát o homeopatii Hahnemann uverejnil v roku 1796. Tak vznikla homeopatia ako veda. Ako sme už povedali, základný princíp homeopatie je princíp podobnosti. S ním sa stretávame aj v bežnom živote a ani si to neuvedomujeme. Veď koľkí z nás pijú horúci čas v lete, aby sme sa ochladili. Alebo tehotné ženy si odovzdávajú starú skúsenosť, že na pálenie v žalúdku je najlepšie vypiť citrónovú šťavu. Môžeme aj vyskúšať blahodarný účinok horúcej vody na popálenú kožu. Je to jav overený praxou. Popálenina okamžite prestane bolieť a rýchlejšie sa zahojí, ak popálenú kožu vystavíme pôsobeniu takej teplej vody, ako len znesieme. Školská medicína odporúča presne opačné postupy. V lete piť studené, pri pálení v žalúdku použiť sódu bikarbónu, na popálenú ruku si pustiť studenú vodu. Obidva spôsoby sú účinné, ale je medzi nimi rozdiel z hľadiska perspektívy. Homeopatické využitie princípu podobnosti vedie k stimulácii vlastných regulačných mechanizmov organizmu, kým princíp opačného používaný konvenčnou školskou medicínou obchádza organizmus a jeho vlastné sily. Následkom toho majú inú prognózu. Najcennejšou charakteristikou homeopatickej liečby je to, že vedie vo väčšine prípadov k skutočnému vyliečeniu, kým liečenie konvenčnou školskou medicínou vedie len k potlačeniu akútnych príznakov a presunu ochorenia do chronickej formy, ktorá sa často považuje za liečiteľnú, ale nie za vyliečiteľnú. Takýmito ochoreniami, ktoré konvenčná medicína na rozdiel od homeopatie považuje za nevyliečiteľné, sú napríklad alergické ochorenia, vazomotorická nádcha, vysoký tlak, reumatické ochorenia, astma, autizmus, poruchy správania, Bechterevova choroba, ulcerózna kolitída a ďalšie. Správne homeopatické liečenie prebieha bez potláčania príznakov, organizmus je po liečbe celkovo zdravší, pacient má viac energie, má lepšiu náladu. Pri konvenčnej terapii väčšinou dochádza k opačnému vývoju. Liečba antibiotikami, kortikoidmi a ďalšími symptomatickými liekmi vedie k potlačeniu akútnych prejavov za cenu vzniku iných ochorení, ktoré sú chronickejšie a životu nebezpečnejšie. Pri konvenčnej liečbe sú ľudia stále viac chorí a užívajú stále viac liekov. Ale lekári sú spokojní, lebo postupujú lege artis, podľa oficiálne prijatých postupov. Okrem toho môžu pacienta omylom pokladať za vyliečeného, pretože po zatlačení problému na hlbšiu úroveň sa začnú prejavovať symptómy na inom orgáne, ako je ten, na ktorý sa daný lekár špecializuje. Preto môže mať mylný dojem, že pacient bol vyliečený, lebo sa už u neho neukázal. V skutočnosti sa tento pacient len presunul k inému špecialistovi.
Môže homeopatia vyliečiť akútne alebo chronické ťažkosti úplne?
Homeopatia sa spolieha na sekundárny účinok liekov a nie na ich primárny efekt ako konvenčná medicína, fytoterapia alebo čínska medicína. V tom je homeopatia jedinečná a patrí k malému množstvu augmentačných liečebných metód. Primárny účinok je bezprostredné pôsobenie látky na organizmus, sekundárny účinok je daný reakciou organizmu na podanú látku. V homeopatii je liečivý sekundárny účinok, to znamená protireakcia organizmu na liek. Liečivým sa stáva reakcia regulačných organizmov, ktoré sú vlastné organizmu, teda liečime sa sami pod vplyvom impulzu homeopatického lieku. Nie je to nahrádzanie zvonka, nie je to priamy chemický účinok látok, ktorý obchádza naše vlastné obranné mechanizmy, ale podanie stimulu, vďaka ktorému sa zaktivizujú naše vlastné regulačné mechanizmy a vrátia nás do stavu zdravia. Netvrdíme, že v súčasnosti vieme vyliečiť homeopaticky všetky ochorenia a všetkých pacientov. Takéto tvrdenie by bolo veľmi trúfalé a nepravdivé. Zo svojej praxe však vieme povedať, že veľká časť akútnych a chronických ochorení je homeopaticky veľmi dobre liečiteľná. Prečo je potom tak málo homeopatov, na ktorých by sa dalo obrátiť? Prečo o nich nepočuť viac? To, čo je najväčším pokladom, je zároveň najväčším problémom homeopatov. Je to samotný princíp podobnosti. Vďaka presnému predpisu, pri ktorom homeopat predpisuje liek, ktorý čo najpresnejšie zodpovedá konkrétnemu súboru príznakov pacienta, dochádza k vytlačeniu zmeneného stavu organizmu, ktorý viedol k chorobe. Lieči sa naraz celý organizmus, zo svojho centra a zmeny sú hlboké a trvalé. Čím je menšia presnosť predpisu, tým je účinok homeopatického lieku povrchnejší a krátkodobejší. Princíp podobnosti je nevyhnutný na to, aby sme liečili celý organizmus naraz. Ak by sa homeopat zameral len na niektoré symptómy a nie na celok patológie, zatlačil by problém hlbšie, rovnako ako to robí konvenčná medicína.
Aktuálny problém
Je ním naša ešte stále malá znalosť homeopatických liekov. Napriek tomu, že homeopatia sa vyvíja už vyše dvesto rokov, dobre poznáme len okolo 150 liekov. Pritom v homeopatickej materii medike je ich už takmer 4000. O väčšine homeopatických liekov máme len veľmi kusé informácie, ktoré nepostačujú na presný predpis. Je veľká škoda, že oficiálne inštitúcie a lekárske fakulty si doteraz neuvedomili obrovský potenciál presne indikovanej homeopatickej liečby, ktorá by mohla pri masovom zavedení priniesť dramatické zlepšenie kvality zdravia obyvateľstva pri niekoľkonásobne nižších nákladoch na liečbu, ako je to napríklad v Indii alebo v Brazílii. Homeopatia je doteraz v mnohých krajinách sveta v pozícii popolušky, ktorú nikto neberie vážne. Predstavme si, aká by asi bola úroveň galénovsko-virchowovskej konvenčnej medicíny, ktorá sa pokladá za normu vo väčšine západných krajín, keby jej rozvoj neprebiehal na lekárskych fakultách a vo vedeckovýskumných laboratóriách, ale ležal by na pleciach obvodných lekárov. Tých lekárov, ktorí sa každý deň snažia pomôcť desiatkam chorých ľudí.
Je homeopatia štátom zaznávaná?
A takáto je situácia v homeopatii. Namiesto výskumu podporovaného štátom je rozvoj homeopatie ponechaný na praktizujúcich homeopatov, od ktorých sa žiada, aby prichádzali s vedecky fundovanými štúdiami. Napriek tejto vrcholne nepriaznivej situácii dochádza aj na poli homeopatie k pokroku a vzniku štúdií, ktoré spĺňajú tie najvyššie normy. Už desiatky veľmi kvalitne zrealizovaných štúdií dokazujú vysokú účinnosť homeopatie. Zároveň štatistiky nákladov na takúto liečbu ukazujú, že náklady na homeopatickú liečbu sú polovičné až desatinové v porovnaní s nákladmi na konvenčnú liečbu. V situácii, keď celosvetová kríza prehlbuje nedostatok financií v zdravotníctve každej krajiny, je podceňovanie tejto ekonomicky veľmi výhodnej metódy liečby veľmi škodlivé a zarážajúce.
Aké sú príčiny tohto stavu?
Pravdepodobne je to dané konzervativizmom určitého pohľadu na svet. Je to zotrvačnosť určitej paradigmy, pohľadu na svet, ktorému sa učíme odmalička a vďaka ktorému prijímame ako samozrejmé len to, čo nám povedali autority – naši rodičia a učitelia. Je ťažké potom pripustiť, že existuje aj niečo, o čom sme nevedeli a čo zdanlivo odporuje našim predstavám o skutočnosti. Málokto vie o tom, že aj Einsteinove objavy teórie relativity narazili na vášnivý odpor a nakoniec boli všeobecne prijaté až vtedy, keď vymreli jeho odporcovia. Alebo v druhej polovici 19. storočia sa viedli vášnivé diskusie o tom, či telesá ťažšie ako vzduch môžu lietať. Až keď vzlietli prvé lietadlá, tento spor sa rozhodol. Zaužívaný spôsob myslenia a to, čo si myslíme, že je alebo nie je možné, je hlboko v nás. Všetko, čo mu odporuje, vyvoláva pohŕdanie a nevraživosť, lebo sa bojíme zmeniť svoj názor a za každú cenu lipneme na istote starého pohľadu na svet. Najčastejším argumentom odporcov homeopatie je to, že využíva veľmi zriedené látky, ktoré už neobsahujú ani jednu molekulu pôvodnej látky. Ako je to vlastne? Samuel Hahnemann prvých 10 rokov pracoval s vážiteľnými množstvami liekov. Napríklad pacientovi, ktorý potreboval homeopatický liek Arsenicum album, podal na lyžičke prášok oxidu arzenitého. S týmto postupom však nebol spokojný, pretože okrem liečivej sekundárnej reakcie dochádzalo aj k nepríjemným účinkom daným primárnou reakciou lieku. Doteraz nevieme, ako prišiel na myšlienku, že bude tieto látky riediť a po každom riedení nimi niekoľkokrát potrasie. Musíme sa zmieriť s tým, že to bol geniálny experimentátor a jednoducho našiel tento mimoriadne jednoduchý a efektívny spôsob, ako zachovať účinok látky a zároveň ju zbaviť toxicity a nežiaducich účinkov. Ak má niekto pochybnosti, že takto riedený liek je účinný, a tvrdí, že je to len obyčajná voda, potom by mohol zvážiť urobiť na sebe jednoduchý pokus. Nech si kúpi homeopatický liek v potencii 12 CH a vyššej, napríklad 15 CH alebo 30 CH, teda v potencii, ktorá by podľa toho, čo vieme z chémie, nemala už obsahovať ani jednu molekulu pôvodnej látky. Nech tento neveriaci muž alebo žena začne užívať homeopatický liek opakovane v nejakom časovom intervale, napríklad každú hodinu. Po niekoľkých dávkach sa u neho objavia príznaky, ktoré si nájde v homeopatickej materii medike, t. j. v knihe, v ktorej sú uvedené príznaky, ktoré je daný liek schopný vyvolať v zdravom organizme, a tým chorého liečiť. Je isté, že homeopatické lieky sú účinné aj pri vysokých riedeniach 200 CH, 1 M (roztok riedený tisíckrát v pomere 1 : 99) a vyšších (10 M, 100 M). Nevieme však vysvetliť mechanizmus, ako dochádza k prenosu informácie z pôvodnej látky na roztok vody alebo alkoholu, v ktorom prebieha riedenie nazývané aj potencovanie či dynamizácia. Predpokladá sa však, že k vysvetleniu tohto fenoménu neprispeje ani chémia, ani fyzika, ale matematika so svojou teóriou chaosu. Teória chaosu nachádza poriadok, určitý tvar v systémoch, ktoré sú zdanlivo náhodné. Klasickým príkladom takéhoto systému je turbulentné prúdenie kvapalín a plynov. Práve k takémuto turbulentnému víreniu dochádza vo fľaštičke s vodou alebo alkoholom, ktorou sa otriasa. Homeopatia si určite zaslúži vystúpiť zo svojho popoluškovského či undergroundového orieška na denné svetlo a slúžiť naplno všetkým. Je vzácna svojím záujmom o indivíduum človeka, o jeho jedinečnosť. Je účinná, dokáže veľmi efektívne liečiť akútne aj chronické ochorenia. Je lacná, veľmi ekonomicky výhodná, pretože výroba homeopatických liekov prebieha riedením a na ich výrobu stačí minimálne množstvo pôvodného materiálu. Je krásna tým, že učí otvorenosti, úprimnému záujmu o pacienta a samotným homeopatom pomáha vyvíjať sa v procese interakcie s pacientmi. Otvorme jej dvere a nechajme sa milo prekvapiť.