Štyridsaťročná Dana bola v podstate zdravá. Na nič sa nesťažovala, aj keď bola silná fajčiarka. Od istého času však cíti únavu, má problémy so srdcom i nezhody v zamestnaní. Jej predtuchu, že za všetkými problémami je chrápanie, potvrdila aj lekárka. Dana totiž silno chrápe nielen vtedy, keď spí na chrbte, ale aj na bruchu alebo na boku, preto sa pri nej nevyspal ani manžel, ani deti. Po vyšetrení v spánkovom laboratóriu a následnej liečbe a totálnemu vylúčenie cigariet, mohla znovu spávať bez chrápania.
Podľa odborníkov chrápanie, odborne nazývané apnoe, vzniká vibráciou mäkkých tkanív horných dýchacích ciest, najmä mäkkého podnebia počas spánku. Pritom dochádza k uvoľneniu horného šijového svalstva hltanu pri nedostatočnej podpore napätia ochabnutých svalov v nosohltane. To spôsobuje, že sa mäkké podnebie každým nádychom ľahko rozochveje – vibruje a tieto vibrácie spôsobujú typický zvuk chrápania. „Chrápanie je problém nielen ľudí, ktorí majú poklesnuté a plantajúce sa mäkké podnebie, ale aj pre tých, ktorí majú inú prekážku v horných dýchacích cestách, napr. vybočenú nosovú prepážku, ktorá delí nos na dva nosné priechody, nosové polypy... Dočasné chrápanie môže spôsobiť aj obyčajná nádcha. Spomínané prekážky v dýchacích cestách spôsobujú, že pacient nevie dýchať nosom, v spánku má pootvorené ústa. Ak takého pacienta trápi ešte aj ochabnuté mäkké podnebie, chrápať môže veľmi hlasito, pričom pri spánkovom apnoe môže na krátky čas prestať úplne dýchať, pričom sa na nedostatok kyslíka spravidla zobudí a nevie hneď zaspať. Keď sa takýto stav opakuje počas noci niekoľkokrát, človek vstáva ráno veľmi unavený, nevyspaný a podráždený,“ hovorí otorinolaryngologička MUDr. Renáta Kučerová z ušno-nosno-krčnej ambulancie kliniky jednodňovej chirurgie – Centrum Kramáre. Aj keď existuje niekoľko druhov chrápania, problémy s chrápaním nemá každý. Pri jednoduchom chrápaní občas chrápe 50 percent populácie. S habilitálnym chrápaním (chrápe každú noc v každej polohe) bojuje 19 percent chorých. Syndróm zvýšeného odporu v horných dýchacích cestách potláča 10 percent pacientov, syndrómom spánkového apnoe je ohrozený život pri 3 percentách chorých. Podľa doktorky Kučerovej chrápaním trpí občas každý človek. V prípade, že chrápanie spôsobilo akútne ochorenie dýchacích ciest, je iba prechodné. Po týždni, keď infekt ustúpi, ustúpi aj chrápanie. „Rovnako chrápaním reaguje aj pacient, ktorý je unavený z celého dňa, keď žije vo veľkom strese. Keď si oddýchne, ďalšiu noc chrápať nemusí. Oveľa ťažšie riešiteľné je chrápanie spôsobené obštrukciou dýchacích ciest. Ak sa u ušno-nosno-krčného lekára potvrdí, že chrápanie spôsobuje prekážka v dýchacích cestách, pacient by mal podstúpiť operáciu. Špeciálnymi prístrojmi vieme upraviť pokles a ochabnutie mäkkého podnebia. V našej ambulancii to riešime najnovšou technikou – vysokofrekvenčným termokoagulátorom GYROS, pomocou ktorého sa pri pomerne nízkej teplote, ale vysokej frekvencii docieli zjazvenie a stiahnutie sliznice mäkkého podnebia tak, že po zahojení sa podnebie zdvihne. Prístroj má rôzne koncovky a nože a pomocou nich možno operovať takmer nekrvavo a s krátkym časom pooperačného hojenia nielen podnebie, ale aj mandle, nos, lymfatické uzliny, vybočenú nosovú priehradku či nosové polypy.“
Sekundy sme bez kyslíka
Chrápaním často trpia obézni ľudia, pretože u nich je sťažený nielen nádych, ale aj výdych. Bránica takisto nie je v úplne normálnej polohe a tým, že pacienti mávajú veľa tuku, výrazne sa zaťaží aj krvný obeh a s tým priamo súvisí aj nedostatok kyslíka, sťažený pohyb hrudníka, bránice. „Obézni pacienti spravidla chrápu väčšiu časť noci a je jedno, v akej polohe spia. Riešením je úbytok na telesnej hmotnosti, čím sa výrazne zlepší aj obehový systém, organizmus je menej zaťažovaný a dýchanie počas noci a dňa výdatnejšie – s väčším prísunom kyslíka,“ hovorí otorinolaryngologička. Žiaľ, nebezpečné spánkové apnoe, sa môže vyskytnúť u každého pacienta a ohroziť jeho zdravie tým, že pacient na niekoľko sekúnd ostáva bez prístupu kyslíka do organizmu, čo môže spôsobiť nedokrvenie a neodkysličenie rôznych častí tela, v najhoršom prípade môže ohroziť aj život pacienta. „Ak sa prísun kyslíka opakuje viackrát za noc a každú noc, spôsobuje to výraznú únavu a vyčerpanosť. Pacient sa v noci budí, nemôže spať, a ak zaspí a objaví sa znovu apnoe, kolobeh sa opakuje. Dochádza k zníženému prísunu kyslíka, vznikajú rôzne poruchy, napr. tŕpnutie končekov prstov, bolesti hlavy, občasné pichanie na hrudníku, únava, celková nepohoda, depresia i podráždenosť...“ hovorí lekárka. Spánkové dýchanie (apnoe) ako ochorenie ohrozujúce život bolo prvýkrát opísané v roku 1965 ako porucha s krátkym prerušením dýchania počas spánku. „Krátke zastavenie dýchania počas spánku sa môže vyskytnúť aj u pacientov s problémami horných dýchacích ciest. Neznamená to však, že každý pacient, ktorý má vybočené nosnú priehradku alebo polypy v nose, či poklesnuté mäkké podnebie bude mať ťažkosti s dýchaním. Je to individuálne a závisí to od typu a stupňa obštrukcie dýchacích ciest. Prvým signálom by mohlo byť napr. dlhodobo sťažené dýchanie počas dňa. Zvýšená únava a zadýchanie sa aj pri pomerne malej fyzickej záťaži, sťažený nádych nosom, keď si pacient musí pomáhať pootvorenými ústami. Typickým príkladom dýchania ústami a výrazného chrápania sú aj detičky, ktoré majú zväčšenú nosohltanovú mandľu. Po odstránení zväčšenej nosohltanovej mandle sa problém odstráni,“ vysvetľuje doktorka Kučerová.
Nácvik dýchania
Pri centrálnych poruchách by mal pacienta vyšetriť neurológ, ktorý zistí pomocou vyšetrení, napr. EEG – snímanie elektrických potenciálov v mozgu a pomocou magnetickej rezonancie, o akú diagnózu ide a podľa toho stanoví diagnózu. „Pacient, ktorý má neurologické ťažkosti spôsobujúce poruchu dýchania, musí byť správne liečený konzervatívne, teda liekmi, aby sa predišlo komplikáciám, napr. zastaveniu dýchania počas spánku. Ak takáto liečba nie je možná, pacienta lieči iný špecialista,“ hovorí otorinolaryngologička a dodáva, že diagnóza sa stanoví na základe ušno-nosno-krčného vyšetrenia. Ak je potrebné, urobí sa endoskopické vyšetrenie nosa a nosohltana, rtg. podľa potreby, ba aj CT prínosových dutín, prípadne pacienta pošlú do spánkového laboratória. „Ak odstránime prekážku v dýchaní pri ochoreniach dýchacích ciest alebo stabilizujeme pacienta s neurologickými ťažkosťami, porucha dýchania počas spánku sa upraví. Niekedy je to dosť dlhá a komplikovaná cesta k dobrému výsledku. Správne určenie diagnózy je polovica úspechu. Náplasti na nos odporúčané niektorými firmami majú len dočasný efekt, pretože náplasťami sa nerieši príčina. Naopak, liekmi vieme stabilizovať pacienta tak, že sa mu uvolnia dýchacie cesty pri opuchnutej sliznici u pacientov s chronickou nádchou alebo sa aplikujú lieky pred spánkom na úpravu spánku a dýchania. Dôležitý je aj nácvik dýchania nosom počas dňa u pacientov, ktorí majú sťažené dýchanie pre ochorenie horných dýchacích ciest. Veľmi dlho si na dýchanie nosom zvykajú aj malé deti po vybratí nosohltanovej mandle,“ vysvetľuje odborníčka. Na koho sa majú obrátiť pacienti, ak majú problémy s chrápaním a podozrenie na spánkové apnoe? „Pacienti s týmito zdravotnými ťažkosťami by mali navštíviť špecialistov v ušno-nosno-krčnom odbore a u neurológa. Títo lekári by mali spolupracovať a vzájomne si pacientov posielať na konzultácie.“