Parkinsonova choroba

V posledných rokoch svitá postihnutým nová nádej, pretože sa nesú v znamení rôznych objavov. Zaznamenali sme významné pokroky v zistení príčin vzniku tejto choroby, ale aj v oblasti nových spôsobov jej liečby. Parkinsonova choroba ako dlhodobé chronické ochorenie centrálneho nervového systému však naďalej vo veľkej miere ovplyvňuje život pacientov a ich rodín.

História a vývoj

Prvé zmienky o prejavoch pripomínajúcich Parkinsonovu chorobu pochádzajú už zo starovekej literatúry. Za prvý komplexný opis ochorenia vďačíme anglickému lekárovi Jamesovi Parkinsonovi (narodil sa 11. apríla 1755), ktorý napísal Esej o trase. Zomrel v Londýne v roku 1824 a výročie jeho narodenia si od roku 1997 pripomíname ako Svetový deň Parkinsonovej choroby (11. 4.).
– 19. storočie – francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot zaviedol názov Parkinsonova choroba. Jemu vďačíme aj za prvé úspešné pokusy o liečbu.
– Prvá polovica 20. storočia – choroba už je dostatočne opísaná, ale nové poznatky neznamenajú dobrú prognózu, práve naopak. Nejasná príčina vzniku znemožňuje účinnú liečbu.
– 60. roky – nastáva prelom, pretože výskum poukázal na význam dopamínu v patogenéze Parkinsonovej choroby. Míľnikom v liečbe choroby je začiatok používania látky levodopa. S pribúdajúcim časom sa však do popredia dostávajú nové problémy – najmä motorické zmeny a psychiatrické prejavy spojené s jej užívaním. To viedlo k zintenzívneniu bádania nových možností liečby.
– Koniec 20. storočia – výsledkom výskumu sú modernejšie lieky, ktoré vznikali najmä v poslednom desaťročí. Rozšírenie spektra dostupných liečiv spolu s nebývalým vývojom chirurgickej liečby viedlo k výraznému zlepšeniu v riešení motorických problémov. Štúdie ukazujú, že u chronicky liečených pacientov sa do popredia dostáva najmä problematika úrazov spojených s pádmi, psychiatrické prejavy a znášanie liečby. To vedie k využívaniu a objavovaniu nových spôsobov jej podávania, ku ktorým patrí aj transdermálne podávanie liekov formou náplastí. Látka rotigotín v transdermálnej náplasti je účinnou a dobre tolerovanou antiparkinsonovou terapiou.

Príznaky

Rozdeľujeme ich na primárne a sekundárne. Na stanovenie diagnózy Parkinsonovej choroby sa musia u pacienta vyskytovať aspoň dva primárne príznaky.

Primárne príznaky

1. TRAS – mimovoľný rytmický pohyb častí tela. Je najcharakteristickejším prejavom Parkinsonovej choroby a pri troch štvrtinách pacientov býva zároveň aj prvým. Najčastejšie sa vyskytuje na rukách, je pravidelný (frekvencia 4 – 6 pohybov za sekundu) a objavuje sa zvyčajne v pokoji, v spánku vôbec. Intenzitu trasenia zvyšuje psychický stres, úzkosť, napätie. Postupuje z prstov jednej ruky postupne na druhú polovicu tela.
2. SVALOVÁ STUHNUTOSŤ – svaly postihnutej končatiny sú aj v pokoji napnuté a kladú odpor pri akomkoľvek pohybe. Pohyb pôsobí trhane, čo je dôsledkom trvalého zvýšenia pokojového svalového tonusu.
3. POMALÝ POHYB – spomalené a nekompetentné pohyby, problémy s ich začiatkom. Prejavuje sa to ťažkosťami pri chôdzi, ovplyvňuje to aj prehĺtanie. Ide o jeden z najobmedzujúcejších príznakov Parkinsonovej choroby.
4. NESTABILITA – strata rovnováhy, neistota pri zmene polohy a pri státí.

Sekundárne príznaky

1. PORUCHY CHÔDZE – kroky sa skracujú, typická je šúchavá chôdza. Chýbajú prirodzené kývavé pohyby rúk, otáčanie je sťažené. V neskorších štádiách choroby sa môže objaviť až tzv. zamrznutie, teda neschopnosť urobiť čo i len krok.
2. PORUCHY PÍSMA – zmenšujúci sa, až nakoniec úplne nečitateľný rukopis.
3. PORUCHA REČI – podobne ako porucha písma, aj reč je ovplyvnená svalovou stuhnutosťou a pomalosťou pohybov – býva tichá a monotónna, postihnutý máva problémy s tvorbou slov.
4. ZMENA MIMIKY – neprítomný alebo stále rovnaký výraz tváre bez emocionálnych prejavov a žmurkania – tzv. maskovitá tvár.
5. STRATA ČUCHU – jeden zo skorých príznakov, ktorý býva často vzájomne prepojený so stratou chuti – spoločne môžu viesť k nechutenstvu, a tým aj k výraznému úbytku na váhe.
6. DEPRESIA – najčastejšia psychická porucha pri Parkinsonovej chorobe, ktorá sa prejavuje celkovým poklesom záujmu o okolie, poruchami spánku, únavou, smútkom.

Sprievodné ťažkosti

– Zvýšené slinenie – príčinou nie je zvýšená tvorba slín, ale sťažené prehĺtanie.
– Problémy s prehĺtaním – kvôli zlej pohyblivosti jedenie výrazne zvyšuje nebezpečenstvo zabehnutia potravy do dýchacích ciest so všetkými potenciálnymi rizikami, ktoré prináša. Ťažkosti s prehĺtaním môže komplikovať aj užívanie väčšieho množstva liekov. Pacienti s Parkinsonovou chorobou majú zväčša znížený pocit hladu, čo spolu s problémami s prehĺtaním, so stratou chuti a čuchu môže viesť k rapídnemu úbytku na hmotnosti.
– Časté močenie – táto potreba je spôsobená zvýšenou aktivitou svalstva močového mechúra. U mužov sa tento problém niekedy kombinuje aj so zväčšením prostaty a spravidla trápi pacientov najviac v noci, čo ich značne obťažuje.
– Zvýšené potenie – predovšetkým v štádiách, keď prestávajú účinkovať lieky a zhorší sa aj hybnosť (takzvané štádium „OFF“).
– Riziko pádov – predstavuje závažný problém v pokročilejších štádiách Parkinsonovej choroby. Časté pády môžu viesť k zlomeninám a iným vážnym poraneniam. Opakované pády aj bez týchto zdravotných komplikácií vedú k strachu z pohybu, ktorý prispieva k imobilite pacienta so všetkými dôsledkami. Obmedzenie pohyblivosti pacienta, jeho životného priestoru a záujmov vedie nielen k zhoršeniu kvality života pacienta, ale dotýka sa aj ľudí v jeho okolí, čo negatívne pôsobí na psychiku.
– Ťažkosti s funkciou srdca a ciev – medzi najčastejšie patrí kolísanie hodnôt krvného tlaku.

Liečba

Antiparkinsoniká odstraňujú alebo zmierňujú základné príznaky Parkinsonovej choroby. V súčasnosti nie je známa liečba, ktorá by mohla významnejšie ovplyvniť príčiny vzniku, teda úbytok neurónov, ktorý vedie k degeneratívnym zmenám. Podarilo sa však v niekoľkých experimentálnych prácach dokázať ochranné pôsobenie týchto liečiv na nervové bunky. Existuje 5 hlavných skupín antiparkinsoník podľa mechanizmu ich účinku.

Objav menom levodopa

Zavedenie levodopy do liečby Parkinsonovej choroby znamenalo v 70. rokoch významný zlom v možnostiach ovplyvnenia príznakov tohto progresívneho degeneratívneho ochorenia. Ukázalo sa však, že pri dlhodobom podávaní je liečba levodopou spojená s viacerými problémami. Komplikácie spôsobuje najmä jej rýchle vylučovanie z organizmu – levodopa zásobuje mozog dopamínom, ale pre rýchle vylučovanie dochádza v tele k nárazovým vzostupom jeho hladiny. Prudké poklesy a nárasty hladiny dopamínu majú nepriaznivý vplyv na nervový systém. Popri levodope, ktorá účinkuje pomerne krátko, je potrebné udržiavať čo najstabilnejšiu úroveň dopamínu používaním agonistov dopamínu. Ide o koncepciu tzv. kontinuálnej stimulácie dopamínových receptorov. Tejto skupine antiparkinsoník venujú vedci v poslednom čase veľkú pozornosť. Ich terapeutický účinok je o niečo slabší ako efekt levodopy, v porovnaní s ňou však majú viac výhod – tou hlavnou je podstatne dlhší čas pôsobenia a menej motorických komplikácií. Do tejto skupiny agonistov dopamínových receptorov patrí aj nový liek vo forme náplasti. Antiparkinsonikum s účinnou látkou rotigotín je na Slovenskom prvým a jediným liekom proti Parkinsonovej chorobe vo forme náplasti.

Kvalita života pacientov

Parkinsonova choroba je chronické, dlho trvajúce ochorenie, ktoré ovplyvňuje život nielen samotného pacienta, ale v pokročilejších štádiách má významný vplyv aj na jeho blízkych a tých, ktorí sa o neho starajú. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky môžu viesť aj u nich k psychickej únave až depresii. Pacienti s Parkinsonovou chorobou sú okrem klasických príznakov často sužovaní rôznymi sprievodnými zdravotnými ťažkosťami. Mnohé z nich súvisia so základným ochorením a patria k menej častým prejavom Parkinsonovej choroby. Iné sú spôsobené vedľajšími účinkami užívaných liekov.
Sprievodnými faktormi okrem iného sú:
– srdcovocievne ochorenia – zníženie krvného tlaku s neskorou reakciou srdca po prudkej zmene polohy alebo naopak zvýšenie krvného tlaku – hypertenzia, ktorá vyžaduje liečbu,
– ochorenia zažívacieho traktu – patria sem ťažkosti s prehĺtaním, zápchou, zvýšeným slinením, sčasti môže pomôcť úprava stravovacích návykov,
– nevoľnosť – častý vedľajší účinok liečby, chorému môže spôsobiť odpor k užívaniu liekov.

Potreba rehabilitácie

Fyzioterapia spolu s farmakologickou liečbou a primeranou starostlivosťou sú základnými cestami k zlepšeniu kvality života pacienta s Parkinsonovou chorobou. Odporúča sa každodenná športová činnosť, najmä chôdza, plávanie a iné vhodné aktivity, ktoré pacientovi odporučí odborník. V pokročilejších štádiách, keď už pacient nie je schopný vykonávať telesné aktivity, pomôže rehabilitačný pracovník znížiť správnymi technikami svalové stuhnutie. Pozitívny vplyv cvičenia na priebeh a minimalizovanie symptómov Parkinsonovej choroby dokázali vedecké štúdie. Cvičenie zmenšuje neurologické poškodenie, ktoré prispieva k postupu ochorenia. V kombinácii s vhodnou liečbou má presvedčivo pozitívny efekt na priebeh Parkinsonovej choroby. Cielené cvičenie má popri medikamentóznej liečbe dôležité postavenie v boji s týmto ochorením. Pomáha zlepšiť pohyblivosť kĺbov a stuhnutých svalov. Vo všeobecnosti sa odporúčajú každodenné prechádzky a vykonávanie série predpísaných cvikov minimálne 10 – 20 minút denne.