V súčasnosti sa do pozornosti okrem civilizačných ochorení, ktoré predstavujú dlhodobý problém spoločnosti, dostávajú aj ochorenia súvisiace s profesionálnou a environmentálnou expozíciou. Aj keď rozvoj moderných technológií nám výrazne umožňuje zlepšiť komfort života, prináša so sebou riziko vzniku rôznych zdravotných ťažkostí. Syndróm suchého oka patrí medzi jedno z najčastejších zdravotných ťažkostí spojených so životným prostredím a životnými podmienkami.
Oko sa počas života stretáva s viacerými okolnosťami, ktoré môžu v negatívnom smere ovplyvniť jeho funkciu.
Všetky tieto faktory ovplyvňujú kvalitu a kvantitu slzného filmu, a tým aj jeho funkčnosť. V mnohých prípadoch sa dokáže organizmus s týmito okolnosťami vyrovnať sám, no niekedy mu treba pomôcť. Preto musíme hľadieť na človeka ako na komplexnú jednotku a pri hodnotení stavu zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou brať do úvahy aj životné prostredie, životné podmienky, spôsob života daného jedinca. Suché oko je veľmi komplexným ochorením, ktoré môže viesť k vážnym subjektívnym ťažkostiam.
Suché oko a iné choroby
Poškodenie a strata videnia v súvislosti s niektorými celkovými chorobami môže byť známkou ohrozenia celkového stavu a niekedy aj života pacienta. Suché oko väčšinou súvisí s inými ochoreniami, býva prejavom lokálnych či celkových porúch alebo ich kombináciou. Môže však byť aj dôsledkom vplyvu prostredia, v ktorom človek žije a pracuje. Slzný film je tvorený z troch vrstiev – mucinóznej, vodnej a tukovej. V súčasnosti sa suché oko definuje ako ochorenie povrchu oka, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, ktoré vedú k nestabilite hociktorej vrstvy slzného filmu. Príznaky sú spočiatku zanedbateľné, ale s postupujúcim ochorením sa zintenzívňujú. Pacienti sa predovšetkým sťažujú na pocit cudzieho telesa v oku (napr. riasy alebo piesku), pocit tlaku v očiach, slzenie, rezanie, pálenie alebo opuchy mihalníc. Väčšina spomenutých symptómov má spoločného menovateľa, a to tzv. syndróm „nezdravej budovy“ (sick-building syndrome). Zaujímavosťou je, že symptóm podráždenia oka sa po opustení pracovného prostredia alebo budovy zmierni. Medzi faktory vyvolávajúce syndróm patria relatívna vlhkosť prostredia, teplota, celková prašnosť prostredia, prach z biologických zvyškov (srsť zvierat, roztoče, šváby), aerosóly z prostriedkov na udržiavanie čistoty, látky uvoľňujúce sa z niektorých kancelárskych strojov (fotokopírovacie zariadenie). V neposlednom rade dôležitým faktorom je aj fajčiarsky dym. Tu však situáciu rieši prijatá legislatíva o ochrane nefajčiarov a zákaz fajčenia na pracovisku.
Oči a klimatizácia
Symptóm suchého oka bol ešte prednedávnom spájaný najmä s kumulovaním prchavých organických zložiek uvoľňovaných z výstuží nábytkov, plastov, preglejok, ale aj zo samotných stavebných materiálov. Nedávne štúdie poukazujú na skutočnosť, že iba zopár nereaktívnych prchavých látok môže zohrávať úlohu pri vzniku suchého oka. Navyše koncentrácia uvoľňovaných organických látok je často zanedbateľná a nedostatočná na podráždenie oka. Početné epidemiologické štúdie dokázali súvislosť medzi nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu (10 – 30 %) a podráždením oka. Za zníženú vlhkosť v kanceláriách a pracovných priestoroch môže najmä vykurovanie priestorov, klimatizácia, ako aj nedostatočné vetranie priestorov. Mimoriadne nevhodné sú ventilátory, ktoré sa pomerne často používajú počas letných mesiacov. Ventilátory a prievan nespôsobujú len znižovanie relatívnej vlhkosti vzduchu prostredia, ale aj porušenie slzného filmu, ktorý z 90 % tvorí vodná zložka. Oko následne nie je chránené pred prachom a časticami nečistôt. Medzi ostatné fyzikálne faktory ovplyvňujúce vznik suchého oka patrí teplota prostredia. Znížením izbovej teploty o 1° C v rozmedzí 22 až 26 °C sa zaznamenalo 19 % zníženie výskytu syndrómu suchého oka. Navyše zvýšenie teploty prostredí vedie k nestabilite tukovej vrstvy slzného filmu. Vývojom moderných technológii sa človek prirodzene obklopuje zariadeniami, ktoré mu uľahčujú každodenný život. Na druhej strane nežiaduce účinky na zdravie človeka sú známe až po desiatkach rokoch používania. Ako príklad nám poslúžia elektronické zariadenia, produkujúce nebezpečný ozón, ktorý je jedným z činiteľov vzniku suchého oka. Ozón zosilňuje príznaky ochorenia, ako sú napr. pálenie, škriabanie, veľká citlivosť na svetlo alebo pocit, že má človek v oku cudzie teleso. Len čo má pacient nestabilný slzný film, dochádza k zníženiu jeho kvality ozónom, čo následne vedie k suchosti očí. Netreba však zabúdať na ostatné príčiny suchého oka, keďže etiopatogenéza tohto ochorenia je komplexná. Významnú úlohu zohrávajú psychosomatické aspekty (emocionálna labilita pacienta), nosenie kontaktných šošoviek, farmakologické príčiny (antidepresíva, antiarytmiká, antihistaminiká), chronické zápaly oka, hormonálne vplyvy, imunologické príčiny, traumatické úrazy oka a očných adnexov (pripojených orgánov), refrakčné operácie a iné. V liečbe syndrómu suchého oka sa najviac používa náhrada sĺz umelými slzami, menej častá je chirurgická liečba, protizápalová liečba alebo liečba zameraná na tlmenie imunitných reakcií. Včasnou diagnózou syndrómu suchého oka a vhodnou liečbou tohto ochorenia dokážeme pacientovi účinne pomôcť od nepríjemných a dlhodobých subjektívnych ťažkostí a prispieť tak k zlepšeniu kvality jeho života.