Mladí muži bývajú často ostýchaví a nechcú, respektíve sa hanbia o probléme „tam dole“ hovoriť alebo sa dať vyšetriť, čo môže mať tragické následky. Nádory semenníkov sú najčastejšie urologické zhubné nádory mladých mužov a mužov v stredných rokoch. Práve preto, že postihnutí sú najčastejšie mladí muži, je dôležité zachytiť tieto nádory veľmi skoro. Zrejme vďaka osvete prichádzajú mladí muži skôr. Stále platí, že je lepšie dať sa vyšetriť aj kvôli zdanlivej „maličkosti“ ako neskoro, keď býva liečba ťažká a nie vždy úspešná.
Na predchádzanie vzniku nádoru semenníka je potrebné v prvom rade vedieť, že semenník počas vnútromaternicového vývoja plodu putuje pod vplyvom pohlavných hormónov z brušnej dutiny do mieška. V prípade, že sa semenník pod vplyvom rôznych faktorov nedostane do svojej prirodzenej polohy (miešok), ale uviazne v brušnej dutine alebo v slabinách, musí sa semenníku pomôcť dodatočnými hormonálnymi prípravkami. Pri neúspechu sa musí semenník chirurgicky odstrániť. Semenník, ktorý nie je uložený v miešku, predstavuje najväčšie riziko vzniku zhubného nádoru, preto je potrebné jeho operačné odstránenie. Dlho sa hovorí o vplyve úrazov počas života pri vzniku nádorov. Výsledky nie sú jednoznačné, ale zistilo sa mierne vyššie riziko vzniku nádorov semenníka u cyklistov. Nádor najčastejšie vzniká jednostranne, a to vpravo. Najčastejším príznakom je jednostranné nebolestivé zväčšenie semenníka. Práve „nebolestivosť“ nádorov postihnutého semenníka vedie k podceneniu príznakov a odkladu vyšetrenia. Niekedy sa vyskytuje pocit „ťahania“ alebo pociť „ťažkého“ semenníka. Často si muž nahmatá zväčšený semenník v sprche alebo pri prezliekaní. Každé zmeny veľkosti, tvaru, nález zatvrdnutia na semenníku by mali viesť k okamžitému vyšetreniu u urológa. Žiaľ, často z neznalosti alebo neodôvodnenej hanby si pacienti nechávajú narásť nádor semenníka do obrovských rozmerov. Pritom pre skoré zistenie nádoru stačí jednoduché samovyšetrenie semenníkov, ktoré býva často zanedbávané. Okrem ručného vyšetrenia semenníkov sa používa vyšetrenie ultrazvukom, vyšetrenie krvi na prítomnosť onkomarkerov. Ďalším vyšetrením je CT brucha a pľúc. V prípade potvrdenia nádoru je nutná okamžitá operácia, lebo nádor semenníka rastie veľmi rýchlo a môže zakladať metastázy. Prvým krokom je preto operačné odstránenie semenníka, čím sa zlikviduje primárne ložisko a patológ zistí, o aký druh nádoru ide. Po zhodnotení všetkých výsledkov sa stanoví rozsah nádoru a optimálna liečba.
Chemoterapia
Okrem chirurgickej liečby je základom chemoterapia, prípadne rádioterapia. Metastázy postihujú najskôr brušné lymfatické uzliny, potom aj pľúca a pečeň. Brušné lymfatické uzliny (rezíduá) sa niekedy chirugicky odstraňujú, aj keď onkomarkery z krvi vykazujú normálne hodnoty. Často spomínaným úspechom modernej medicíny je vyliečenie známeho cyklistu Lanca Armstronga, ktorý mal nádor semenníka v pokročilom štádiu. Tento prípad sa stal akýmsi synonymom úspechu modernej liečby nádorov a vôle človeka uzdraviť sa. Chemoterapia v liečbe nádorov semenníka znamená veľký prelom v liečbe nádorov, ako aj v medicíne ako takej. V súčasnosti väčšina aj pokročilých nádorov semenníka je vyliečiteľná pri kombinácií chirurgickej liečby a chemoterapie, príp. rádioterapie. Častou otázkou pacientov s nádorom semenníka pred operáciou je, či budú ešte plodní, alebo či operácia nepovedie k strate libida a erekcie. Vzhľadom na to, že sa nádor semenníka vyskytuje zvyčajne len na jednom semenníku, zostávajúci (solitárny) semenník umožní zostať plodným. Rovnako aj hormonálna produkcia solitárneho semenníka je plne dostačujúca na udržanie libida a erekcie. V prípade žiadosti, najmä mladých pacientov je možné po odstránení nádorového semenníka a kompletnom vyliečení pristúpiť k implantácií protézy do mieška, ktorá z estetického hľadiska „nahradí“ chýbajúci semenník.
Nádor prostaty
Nádor prostaty je najčastejším urologickým nádorom u mužov. V absolútnom meradle mu patrí tretia priečka v častosti výskytu u nás. V USA a západnej Európe je to druhý najčastejší nádor mužov vôbec. Každoročne sa podľa údajov Národného onkologického registra na Slovensku diagnostikuje každoročne viac ako tisíc nových prípadov rakoviny prostaty, čo predstavuje tretí najčastejší nádor u mužov po rakovine pľúc a kožných nádoroch. Štatistiky dokazujú, je výskyt nových prípadov rakoviny prostaty má stále mierne stúpajúcu tendenciu. Stúpajúci trend majú iste na svedomí jednak pokroky v diagnostike najmä skorších štádií, ako aj zdravotnícka osveta a celkové zvýšenie zdravotného povedomia. Na druhej strane dochádza k predlžovaniu stredného veku života, a tým aj k postupnému starnutiu populácie, čo takisto prispieva k čoraz vyššiemu zastúpeniu tohto typu nádoru. Jeho typickou črtou je, že v pokročilom veku ho má väčšina mužov, ale nie u každého sa prejaví. Správanie nádoru prostaty je vysoko individuálne, a tomu sa musí prispôsobiť liečebná stratégia aj prístup. Faktom zostáva, že v dôsledku predlžujúceho sa života mužov je nádor prostaty stále väčším problémom. Príčiny vzniku nádorového bujnenia prostaty nepoznáme. Poznáme však rizikové faktory. Bohužiaľ, väčšina z nich nie je ovplyvniteľná. Sú to: vyšší vek, rasa, prítomnosť testosterónu a dedičné faktory. Z ovplyvniteľných faktorov sú to najmä stravovacie návyky.
Rizikové faktory
Vyšší vek je významný faktor vo výskyte karcinómu prostaty. Udáva sa, že u pacientov starších ako 80 rokov sa karcinóm prostaty vyskytuje vo viac ako polovici (60 až 75 %) prípadov. Našťastie väčšinou ide o pomaly rastúce (indolentné) formy nádoru, ktoré pacienta počas života „nestihnú“ ohroziť. Preto väčšina mužov zomiera na kardiovaskulárne a iné chronické choroby. Ako sa však situácia bude vyvíjať ďalej, môžeme len odhadovať, pretože s predlžovaním života môžu aj tieto menej nebezpečné formy rakoviny prostaty vystúpiť do popredia. Karcinóm prostaty patrí medzi 2. až 3. najčastejší nádor diagnostikovaný v USA, resp. v Európe a Rusku, zatiaľ čo výskyt tohto nádoru v Ázií je nižší. Ešte nižšia je úmrtnosť na tento druh nádoru vo „východnom“ ázijskom svete. Naopak najvýraznejšia úmrtnosť je u Afroameričanov. Kaukazská (biela) rasa sa v úmrtnosti nachádza približne v strede, ale bližšie k Afroameričanom. Ako príčina sa najčastejšie udáva životný štýl a stravovacie návyky. Zaujímavý je fakt, že u ázijských prisťahovalcov žijúcich v Severnej Amerike sú výskyt a úmrtnosť na karcinóm prostaty prakticky rovnaké ako u ostatných Severoameričanov. Pripisuje sa to zníženému príjmu rastlinnej stravy, zeleného čaju, ako aj zníženému príjmu sóje, ktorá obsahuje fytoestrogény. Fytoestrogény pôsobia preventívne proti rozvoju najmä agresívnych foriem rakoviny prostaty. Pečené, vyprážané tmavé mäso má na rakovinu prostaty podporný vplyv. V prípade Afroameričanov existujú dôkazy, že nedostatok vitamínu D (vzhľadom na to, že sa u nich dostatočne netvorí zo slnečného žiarenia a pokožky) má vplyv na rozvoj agresívnych foriem rakoviny prostaty.
Testosterón
Je známe, že u kastrátov, eunuchov a ľudí, u ktorých sa z rôznych príčin netvorí hlavný mužský pohlavný hormón – testosterón, nádor prostaty nevzniká. Testosterón patrí medzi hormóny s rastovým (anabolickým) účinkom, teda podporuje aj rast prostaty za „normálnych“ (fyziologických) podmienok, ako aj za patologických podmienok. Preto sa pri liečbe rakoviny prostaty využíva „vyblokovanie“ účinku testosterónu na úrovni cieľových tkanív alebo sa obmedzuje jeho tvorba pomocou liečiv na centrálnej úrovni (v mozgu a následne v semenníkoch). Rakovina prostaty sa vyskytuje častejšie v niektorých rodinách. Približne desatina nádorov prostaty má familiárny výskyt. Boli identifikované niektoré gény zodpovedné za častejší výskyt rakoviny prostaty. Preto je potrebné pri vyšetrovaní uviesť, respektive zistiť, na čo umreli a akými chorobami trpeli naši mužskí predkovia. Vzťah medzi nezhubným (benígnym) zväčšením prostaty a nádorom prostaty nie je jednoznačný. Obe choroby sa v rámci jednej prostaty môžu vyskytnúť samostatne, ako aj spolu. Vo všeobecnosti sa benígne zväčšenie prostaty považuje za ochorenie, ktoré nezvyšuje riziko vzniku karcinómu prostaty, nie je teda prekancerózou. Prejavy nádoru prostaty sú v začiatočných štádiách veľmi skromné, ak vôbec nejaké sú. Môžu to byť ťažkosti s močením, ktoré mávajú často iný podklad (napríklad nezhubné zväčšenie prostaty) a nádor prostaty je pritom len vedľajším nálezom. Často býva prvým príznakom až bolesť v kostiach, ktorá je prejavom vzdialených metastáz. Ťažkosti pri močení vznikajú opäť až pri pokročilom štádiu alebo sú spôsobené benígnym (nezhubným) zväčšením prostaty. Pri prerastaní nádoru smerom do močovej rúry sa môže pridružiť neschopnosť vymočiť sa, pri ďalšej progresií opuchy, chudnutie, málokrvnosť. Práve preto, že rakovina prostaty sa zvyčajne prejaví až vtedy, keď nie je možné vyliečenie, je dôležité nezanedbať prevenciu a navštíviť svojho urológa.
Diagnóza
Diagnóza sa stanoví na základe vyšetrenia prostaty cez konečník. Vyšetruje sa prstom, v ľahu alebo v stoji. Nejde o bolestivé, azda len trochu nepríjemné vyšetrenie, ktoré trvá len niekoľko sekúnd. Ďalším vyšetrením je vyšetrenie krvi na špecifický marker prostaty tzv. PSA, ktorého hladina súvisí s chorobnými procesmi v prostate. Ak ani jedno vyšetrenie nepoukazuje na prítomnosť nádoru prostaty, je pravdepodobné, že prostata postihnutá nádorom nie je. Samozrejme, žiadne vyšetrenie je nie stopercentné, preto je namieste u starších mužov v ročných až dvojročných intervaloch tieto vyšetrenia opakovať. Ak sa aspoň jedno z týchto vyšetrení vymyká norme, je namieste uvažovať o biopsii prostaty. Biopsia prostaty znamená odber vzoriek tkaniva prostaty zvyčajne cez konečník. Robí sa ambulantne, v miestnom znecitlivení pod ultrazvukovou kontrolou pomocou bioptickej pištole. Samotný odber vzoriek trvá približne 15 minút a pacienti ho zvyčajne dobre tolerujú. V absolútnej väčšine prípadov je zákrok nekomplikovaný, len veľmi zriedka sa môže objaviť teplota, prípadne krv v stolici alebo v moči. Ak sa vo vzorkách prostaty zistí nádor, v prvom rade je nutné dostupnými vyšetrovacími metódami zistiť, aký je rozsah ochorenia, teda či je nádor obmedzený na prostatu alebo prerastá do okolia, resp. do vzdialených orgánov. Ďalej lekár musí zobrať do úvahy pacientov vek, celkový stav, prognostické faktory a v neposlednom rade želanie pacienta. Po zhodnotení všetkých aspektov je potrebné stanoviť liečebný postup. Ak je rozsah nádoru obmedzený len na prostatu a pacientov stav to umožňuje, je vhodné uvažovať o liečebných postupoch, ktoré môžu nádor úplne odstrániť. Zhodnotenie rozsahu ochorenia je veľmi komplikované, pretože ani v súčasnosti nemáme absolútne spoľahlivé vyšetrenie, ktoré by dokázalo určiť rozsah nádoru prostaty. Opierame sa skôr výsledky, ktoré súvisia s veľkosťou nádoru (hladina PSA, vyšetrenie prostaty cez konečník, výsledok histológie). „Klasické“ zobrazovacie vyšetrenia (CT) majú význam len pri zhodnotení metastáz. Ak výsledky nasvedčujú tomu, že nádor prostaty ešte neprerástol hranice prostaty a nezaložil metastázy, uplatňujú sa dva postupy – kompletné odstránenie prostaty (radikálna prostatektómia) alebo rôzne formy ožiarenia prostaty (rádioterapia) v kombinácii s hormonálnou manipuláciou. Ak sa potvrdí, že nádor prerastá už mimo prostatu, prípadne už má založené metastázy, používa sa hormonálna manipulácia. Tá spočíva vo vyblokovaní testosterónu (mužského pohlavného hormónu). To znamená, že sa zabraňuje jeho účinku na cieľové tkanivá (prostatu), prípadne sa zabráni jeho tvorbe (medikamentózna kastrácia). Iný spôsob je odstránenie semenníkov (chirurgická kastrácia). Táto liečba dočasne výrazne zmenší nádor, zmierni príznaky a predlžuje život. Za tento objav bola pánom Hugginsovi a Hogdesovi udelená Nobelova cena. V dôsledku stále častejšieho výskytu rakoviny prostaty a pre jej „skryté“ začiatočné prejavy je veľmi dôležité nezanedbať prevenciu, ktorá môže zachytiť nádor už v začiatočných štádiách. To umožňuje nádor úplne odstrániť a pacientovi zachrániť život. Každý muž po päťdesiatke by mal navštíviť svojho urológa a stráviť uňho pár minút prehliadkou prostaty, odberom krvi a vyšetrením ultrazvukom.
Nádory močového mechúra
Nádory močového mechúra patria medzi časté urologické nádory, ich výskyt sa postupne zvyšuje. Častejšie sú postihnutí muži ako ženy. Najdôležitejším rizikovým faktorom je fajčenie, ktoré výrazne zvyšuje riziko nádoru. Ďalším dôležitým rizikovým faktorom je styk s chemikáliami, práca gumárenskom priemysle či v bani. Používanie umelých sladidiel, o ktorých sa uvažovalo, že zvyšujú riziko vzniku nádoru mechúra, sa nepreukázalo. Najčastejší je výskyt po päťdesiatke, potom sa ich výskyt postupne zvyšuje. Najčastejším viditeľným príznakom je krv v moči. Močenie je zvyčajne pritom bezbolestné. Teda každý, kto spozoruje v moči krv, nemal by odkladať návštevu urológa, ani keď ide len o jednorazovú epizódu. Niekedy sa nádor prejavuje aj častejším nutkaním na močenie, čím sa často tieto príznaky zamenia za bežný zápal mechúra. Prítomnosť krvi v moči (hematúria) sa postupe zvyšuje, zvyšuje sa aj frekvencia príznakov. Základným vyšetrením pri podozrení na nádor močového mechúra je vyšetrenie sliznice močového mechúra cez močovú rúru – cystoskopia. Vykonáva sa zvyčajne ambulantne v lokálnom znecitlivení. Ďalšími doplňujúcimi vyšetreniami je vyšetrenie moču, ultrazvukové vyšetrenie obličiek a mechúra. Vyšetrenie moču sa robí jednak pod mikroskopom (vyšetrenie močového sedimentu) na prítomnosť zápalových buniek, alebo červených krviniek, jednak sa odosiela na vyšetrenie prítomnosti nádorových buniek (močová cytológia). Ak sa v moči dokáže patologická prímes (červené krvinky, nádorové bunky), je potrebná detailná diagnostika, aj keď pacient nemá žiadne subjektívne ťažkosti.
Cystoskopia
V prípade, že cystoskopia preukáže prítomnosť nádoru, je nutné operačné odstránenie nádoru. Operuje sa v celkovej alebo regionálnej narkóze, endoskopicky cez močovú rúru. Táto operácia má dvojaký význam: odstránenie nádoru a získanie biologického materiálu na patologický rozbor. Po operácii sa do mechúra zavedie cievka, ktorá odvádza moč a podporuje hojenie močového mechúra. Niekedy sa ihneď po operácii podáva do mechúra chemoterapia, ktorá znižuje riziko recidív. Pre ďalšiu stratégiu liečby nádorov mechúra je rozhodujúci histologický výsledok. Ak výsledok histológie potvrdí, že nádor nerastie smerom do steny mechúra (je neinvazívny), je potrebné kontrolovať sliznicu mechúra každých 3 až 6 mesiacov. Okrem toho sa používa aj lokálna (intravezikálna) chemoterapia alebo účinnejšia BCG (tuberkulózna) vakcína. Nepríjemnou vlastnosťou nádoru mechúra je schopnosť recidivovať, takže aj neinvazívny nádor môže spôsobiť časté operácie alebo sa môže postupne zmeniť na invazívny. Preto sú pravidelné kontroly veľmi dôležité. Ak patológ určí, že nádor rastie smerom do steny mechúra (je invazívny, infiltruje), mení sa celá stratégia liečby. V tomto prípade je nutné zvoliť agresívnejší spôsob liečby. Na zistenie pokročilosti ochorenia je nutné urobiť CT, ako aj zistenie, či je močový mechúr oproti svojmu okoliu pohyblivý (bimanuálna palpácia), a teda či je ho možné vyoperovať. V prípade, že CT nepreukáže postihnutie lymfatických uzlín a vzdialených orgánov, mechúr je pohyblivý, je potrebné močový mechúr vyoperovať. Vzhľadom na to, že ide o veľmi rozsiahly a rizikový zákrok – u muža sa odstraňuje mechúr, prostata s okolím, okolité lymfatické uzliny, u žien mechúr, maternica, vaječníky aj s vajcovodmi a uzlinami, je nutné pacienta dôkladne pripraviť. Okrem toho, tým že sa odstráni mechúr, odstráni sa rezervoár moču – čo je jeho prirodzená funkcia. Preto sa nový rezervoár musí vytvoriť počas operácie. Vytvorí sa z tenkého čreva a vyústi sa na prednú brušnú stenu alebo sa močovody vyvedú do hrubého čreva a prostredníctvom neho do konečníka. Ďalším spôsobom je vymodelovanie „nového mechúra“ (neovesica) z tenkého čreva, ktorý nahrádza funkciu pôvodného. Takto pacient močí ako pôvodne cez močovú rúru, nemá žiadny vývod a má takto výrazne lepšiu kvalitu života. V prípade, že nádor prerastá cez stenu mechúra alebo založil vzdialené metastázy, ako liečba prichádza do úvahy rádioterapia a chemoterapia. Nádor mechúra najčastejšie mestastázuje do pľúc a pečene. Tak ako pri ostatných nádoroch aj tu platí nepodceňovať príznaky a nezanedbať prevenciu, lebo len skorá diagnostika a následná liečba môže pacienta zachrániť pred vznikom ochorenia do celého tela. Preto pri náleze krvi v moči treba v prvom rade vylúčiť nádor močového mechúra. Nádor mechúra zvyčajne recidivuje, pri niektorých typoch hrozí rýchla progresia, prerastanie do okolia a pri nich rozhoduje včasnosť diagnózy. Neskorá diagnóza znamená podstúpiť náročnú liečbu, ktorá často nemá želaný efekt.
Nádory obličiek
Nádory obličiek patria medzi relatívne časté a zákerné nádory. Ich zákernosť spočíva v tom, že v čase prejavenia sa prvých príznakov nádor už prerastá do okolia alebo založil vzdialené metastázy. V čase diagnózy tak často tumory obličiek dosahujú veľké rozmery, vtedy sa šanca na vyliečenie znižuje. Ale aj niektoré relatívne malé nádory obličiek zakladajú skoro metastázy a ochorenie sa stáva systémové. Príčiny vzniku karcinómu obličky nie sú známe. Z rizikových faktorov sa najčastejšie udáva fajčenie, obezita, styk s ťažkými kovmi (kadmium). Rakovina obličky sa častejšie vyskytuje v niektorých rodinách a býva súčasťou niektorých syndrómov. Klinické príznaky dlho zostávajú nemé a prejavia sa po dlhej dobe. V súčasnosti sa mnoho nádorov obličiek objaví náhodne, ešte skôr ako sa začnú klinicky prejavovať (incidentalómy). Stáva sa to pri rutinnom ultrazvukovom vyšetrení brušných orgánov a obličiek z iných príčin alebo pri CT vyšetrení brucha. Samotné príznaky nádoru obličky zahŕňajú krvavý moč, pričom močenie býva bezbolestné. Môže sa objaviť brušný diskomfort (adominálny syndróm), pocit tlaku alebo pobolievania v brušno-bedrovej oblasti. Inokedy pri ručnom prehmatávaní brucha (palpačnom vyšetrení) sa dá nahmatať tumorózna masa. Všetky tieto príznaky súvisia s veľkým objemom nádoru, ktorý utláča okolité brušné nádory, preto je v tomto štádiu už šanca na vyliečenie veľmi malá. Liečba karcinómu obličky je najmä chirurgická. Zvyčajne sa odstraňuje celá oblička aj s obalmi a okolím (radikálna nefrektómia). V niektorých prípadoch je možné pristúpiť aj k odstráneniu časti obličky postihnutej nádorom (parciálna nefrektómia, nefrón šetriaca operácia), nádor však musí byť relatívne malý a dobre lokalizovaný. Ak je tumor obličky veľmi veľký, operácia býva indikovaná len s cieľom získania vzorky (histológie) alebo zmenšenia nádorovej masy, prípadne pri krvácaní ohrozujúcom život. Pri veľkých nádoroch obličky sa stáva, že sa nádor šíri do veľkých ciev – dolnej dutej žily ako nádorový trombus. V prípade najmä mladých pacientov sa aj takáto riziková operácia stáva nutnosťou. Pre nádor obličky je typické, že je necitlivý na rádioterapiu ani chemoterapiu, preto sa u dospelých táto liečba nevyužíva. Rádioterapia sa využíva len na ožiarenie metastázami postihnutých kosti (paliatívna rádioterapia). U malých detí, u ktorých vzniká špeciálny typ nádoru (Wilmsov tumor), má rádioterapia aj liečebný význam. Metastázy nádoru obličky vznikajú najčastejšie v pľúcach, pečeni a v kostiach. Pre pacientov s pokročilým nádorom obličky v poslednom období svitla nová nádej –tzv. smart drugs teda inteligentné liečivá, ktoré pôsobia na špeciálne molekulové mechanizmy v nádorovom tkanive. Tieto lieky (inhibítory tyrozínkinázy) spomaľujú novotvorbu nádorových ciev, ktoré slúžia na výživu nádoru. Táto liečba je odpoveďou modernej medicíny na inak neliečiteľný pokročilý nádor obličky a dokáže pacientovi predĺžiť život.
Karcinóm penisu
Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí s horšími hygienickými návykmi a z nižších sociálnych vrstiev. Za hlavný rizikový faktor sa považuje zúženie predkožky, ktorá bráni jej stiahnutiu, a tým aj zabraňuje riadnej hygiene (fimóza). Nahromadenie produktov žliaz okolo žaluďa, ako aj odumretých buniek (smegma) pri zlej hygiene vedie k chronickému dráždeniu a zápalu. To podporuje patologické zmeny na žaludi a predkožke a môže viesť až k vzniku karcinómu. Ako ďalšie rizikové faktory sa udáva fajčenie, ako aj infekcia HPV. Najčastejšie býva postihnutý žaluď (glans penis), menej často predkožka a telo penisu. Najčastejším typom nádoru je kožný nádor (spinocelulárny karcinóm), ktorý môže vzniknúť z predchádzajúcich chorobných zmien v organizme. Zvyčajne vyzerá ako fľak na žaludi rôznej farby, ktorý nesvrbí, je nebolestivý. Môže byť v úrovni kože, alebo mierne nad ňou, zvyčajne býva tuhší ako okolitá zdravá koža. Často sa zamieňa za infekciu, ktorá však nereaguje na lokálne ani celkové antimikrobiálne prípravky. Na presnú diagnostiku je potrebné histologické vyšetrenie (odber vzorky tkaniva). O liečbe rozhoduje štádium ochorenia. V prípade skorého zistenia povrchového nádoru a predpokladanej spolupráce pacienta sa uprednostňuje ohľaduplný postup. Používa sa laser, rádioterapia (externá, brachyterapia), samozrejmosťou je obriezka. V prípade neskorších štádií, keď je nádorová infiltrácia hlbšia alebo sú postihnuté uzliny (najskôr slabinové), alebo v prípade nespolupracujúceho pacienta, je nutná čiastočná (parciálna) alebo celková amputácia penisu s vyšitím močovej rúry na kýpeť penisu. Zákrok sa potom kombinuje s odstránením lymfatických uzlín (lymfadenektómiou) postihnutých uzlín a chemo-, prípadne rádioterapiou. Prevencia pred rakovinou penisu spočíva najmä v dobrej hygiene. V prípade zúženia predkožky z rôznych príčin (zápalových, pri cukrovke...) je potrebné predkožku odstrániť obriezkou. Okrem toho pri vzniku nehojacich sa „fľakov“ alebo vredov na penise je potrebné nespoliehať sa na samoliečiteľstvo, ale neodkladať návštevu lekára.