Ľudstvo vstúpilo do éry pandémie v roku 1981, keď boli v odbornom americkom časopise opísané prvé prípady zápalu pľúc vyvolané dovtedy zriedkavo sa vyskytujúcim
mikroorganizmom Pneumocystys carini – Jiroveci.Neskôr sa objavilo u partnerov chorých na pneumocystový zápal nádorové ochorenie kože, tzv. Kaposiho sarkóm. Podobné ochorenia sa vyskytovali u ľudí, ktorí si „pichali“ drogy použitými striekačkami, u príjemcov transfúzie krvi, ale aj u detí chorých matiek. Tieto ochorenia sa mali častejšie obyvatelia miest žijúci vo väčšej anonymite ako obyvatelia vidieka. Zistilo sa, že spoločným menovateľom týchto ochorení je imunitná nedostatočnosť, ochorenie dostalo názov AIDS – syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti.
HIV – doživotná infekcia
Infekcia HIV je infekciou imunitných orgánov, a to infekciou doživotnou. Jej terminálnym obdobím, obdobím rozvratu imunitných funkcií, je AIDS. AIDS sa prezentuje celou paletou rôznych, mnohokrát vzácnych infekcií, ktoré môžu pacienta usmrtiť. Zákernosť infekcie HIV spočíva v dlhom nosičstve, ktoré býva často bezpríznakové. Obyčajne trvá 8 – 12 rokov, u detí o niečo kratšie. Počas tohto obdobia je človek infikovaný HIV nebezpečenstvom pre svojich sexuálnych partnerov a partnerky, spolukonzumentov drog, žena infikovaná HIV zasa ohrozuje plod. Infekcia HIV sa vyskytuje v dvoch formách, ako HIV 1, ktorá je na celom svete, a HIV 2, ktorá sa vyskytuje v západnej Afrike. Jestvujú aj duálne infekcie vírusom HIV l a HIV 2. Infekcia HIV l je agresívnejšia, HIV 2 progreduje do AIDS pomalšie. Oba typy majú niekoľko podtypov, ktoré sa označujú veľkými písmenami abecedy. Pre Európu a Severnú Ameriku je typický subtyp B. Rusko a Ukrajina majú subtypy A a B. HIV sa prenáša homosexuálnym, heterosexuálnym sexuálnym kontaktom, zranením ostrým predmetom, na ktorom je krv HIV infikovaného, prípadne z matky na plod. V rozvojových krajinách aj transfúziou nevyšetrenej krvi. Najúčinnejšou prevenciou je predchádzajúce vyšetrenie a potom verné partnerstvo. Promiskuita a sexuálne kontakty s neznámymi osobami uľahčujú šírenie tejto infekcie. Podobne užívanie drog použitými ihlami. V súčasnosti žije na svete 43,5 mil. HIV infikovaných a chorých na AIDS, z toho 2,5 mil. sú deti. Regiónmi najviac postihnutými sú subsaharská oblasť Afriky, India, Čína a oblasť, kde sa táto infekcia rýchlo šíri, je Rusko a Ukrajina. Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym výskytom HIV infekcie a AIDS. Od roku 1986, keď sa zaviedla diagnostika HIV infekcie vyšetrením krvi, sa realizovalo 4,5 mil. vyšetrení v rôznych skupinách obyvateľstva. Zistilo sa 301 Slovákov infikovaných HIV. Z nich na AIDS ochorelo 42 ľudí a na AIDS zomrelo 31 pacientov.
Spolupráca je nevyhnutná
Starostlivosť o HIV infikovaných a chorých na AIDS zabezpečujú špecializované zdravotnícke inštitúcie. Pri prvej návšteve, ktorá je spojená s oznámením pozitívneho výsledku testu na HIV, pacient je oboznámený všeobecne o charaktere HIV infekcie, možnosti prechodu do AIDS, o zásadách sexuálnej hygieny, o prevencii prenosu, o možných legislatívnych dôsledkoch pri úmyselnom infikovaní inej osoby. Prvou reakciou pacienta býva šok. Kladie si otázky. Prečo práve ja? To nie je možné, cítim sa dobre! Je to omyl, neverím tomu. To si vymysleli lekári. V druhej fáze dochádza k obdobiu ignorácie. Až neskôr, po zvážení svojho rizikového správania v uplynulom živote, je časť infikovaných ochotná akceptovať túto novú skutočnosť a spolupracuje so zdravotníckym personálom na sledovaní svojho zdravotného stavu. V menšej časti infikovaných dochádza k opačnej reakcii. Správajú sa bezohľadne. Ich filozofia vychádza z krutej životnej skúsenosti. Keď mňa niekto infikoval, prečo by som mal brať ohľad na iných. Všetci infikovaní si uvedomia zmenu situácie. Obdobie asymptomatického nosičstva je spojené s pocitmi depresie a úzkosti z možného objavenia sa ochorenia na AIDS. Každé, často aj banálne ochorenie vedie k týmto obavám. Prehlbuje sa strach z prenosu HIV infekcie na príbuzenstvo, strach zo straty životného partnera, strach zo straty životného komfortu, straty zamestnania, straty schopnosti postarať sa o seba, strach zo smrti. Mnohí infikovaní začnú spolupracovať na sledovaní svojho zdravotného stavu až po ľahkom, mnohokrát banálnom ochorení, ktoré nemusí súvisieť s infekciou HIV. Po jej zvládnutí si pacient začne uvedomovať, že zdravotnícky personál mu môže byť v budúcnosti nápomocný a užitočný. Väčšina pacientov si potom vytvorí dobrý kontakt so zdravotníkmi a umožní nahliadnuť do svojho vnútra, do svojich problémov, do myšlienkového a citového sveta. Každého pacienta lekár informuje o jeho zdravotnom stave, o výsledkoch vyšetrení imunity, o správaní sa vírusu HIV. Pacienti si často neprajú poskytovať informácie o svojej HIV infekcii, príp. o AIDS blízkym príbuzným zo strachu, aby sa nedemaskovala ich sexuálna orientácia, prípadne promiskuitný spôsob predchádzajúceho života. Často mávajú sklon k dissimulácii, sami pred sebou si nechcú pripustiť, že došlo k zmene ich zdravotného stavu.
Liečba
Prelomom v starostlivosti o HIV infikovaných bola konferencia v r. 1996 v Birminghame, kde sa prvý raz odporučila kombinovaná antiretrovírusová liečba. Starostlivosť o HIV infikovaného spočíva v 3- až 4-mesačných pravidelných kontrolách, keď sa sleduje hladina HIV, imunitné reakcie, funkcie vnútorných orgánov a krvotvorby. V optimálnom čase, ten určuje komisia expertov na základe výsledkov, začína sa s liečbou, ktorej úlohou je zablokovať množenie HIV v organizme blokovaním enzýmov množenia, čo sekundárne vedie k zlepšeniu imunity, stúpnutiu imunitných buniek a „odplašeniu“ prichádzajúceho AIDS. V súčasnosti máme k dispozícii 21 liekov, z ktorých sa robia liečebné kombinácie. U pacientov, ktorí už majú príznaky AIDS, liečba je komplikovanejšia. Treba liečiť prejavy imunitnej nedostatočnosti, príznaky AIDS, zároveň je nutné blokovať množenie vírusu HIV, ktorý je „režisérom“ straty imunity. U týchto pacientov sú kontroly po prepustení z nemocnice častejšie. Ľahšie sa pomáha infikovanému, ktorý príde do dlhodobého sledovania včas, ťažšie tým, ktorí prídu už s rozvinutým AIDS. Preto by si mal každý po zhodnotení svojho predchádzajúceho života dať vyšetriť krv na túto infekciu. Nevedomosť je „sladká“, ale krutá. Systém starostlivosti u včas diagnostikovaných pacientov s HIV infekciou použitím liekov proti HIV zmenil infekciu z bezprostredne smrteľnej infekcie na chronickú, dlhodobo liečiteľnú infekciu.