Vedľa životne dôležitej funkcie – hryzenia a žuvania – sú zuby rozhodujúcim faktorom harmonického výrazu tváre a s tým spojeným šarmom a úsmevom. Takisto sú zuby predpokladom dobrej výslovnosti a estetiky. Stav chrupu je vizitkou človeka, okolie nás neraz podľa neho hodnotí. Počas života dochádza k stratám vlastných zubov z mnohých dôvodov (zubný kaz, ochorenie ďasien, úraz). Chýbajúci zub sa prejaví funkčne aj esteticky, takže náš vonkajší výraz a schopnosť jesť je poškodená. Každý pacient si praje najvernejšiu a najprirodzenejšiu náhradu zuba, ktorá by sa esteticky aj funkčne mala zhodovať s pôvodným zubom.
Bežné metódy nahradzovania chýbajúcich zubov versus implantáty
Chýbajúce vlastné zuby sa doteraz často nahrádzali umelými korunkami, mostíkmi, snímateľnými čiastočnými alebo totálnymi protézami. Pri niektorých z týchto foriem ošetrenia je potrebné obetovať zdravé vedľajšie zuby, ktoré sa musia obrúsiť a tak zaistiť upevnenie umelých náhrad. Pritom nie je nahradený vlastný koreň. Prázdny priestor v čeľusti zostane nevyplnený, a tým dôjde k zúženiu kosti a počas nasledujúcich rokov k strate pôvodnej kostnej masy, tzv. atrofii. Následkom uvedených zmien je zle sediaca zubná náhrada, ktorá sa musí neustále korigovať.Iným variantom náhrady chýbajúcich zubov je použitie implantátov. Implantáty sú plnohodnotnou náhradou zubov, ako umelý koreň tvoria stabilný základ na dlhodobé upevnenie korunky. Výhodou oproti protetickým náhradám zubov je to, že netreba brúsiť susedné zuby, a to najmä v prípade, keď sa nahrádza jeden chýbajúci zub. Strata kostnej masy atrofiou je vylúčená, pretože implantáty prenášajú žuvacie sily do kosti, a tým ju fyziologicky zaťažujú, čo pozitívne vplýva na jej regeneráciu.Najčastejšie sa používajú implantáty na náhradu jedného chýbajúceho zuba alebo malých medzier, takisto aj pri skrátenom zuboradí a bezzubých čeľustiach.
Implantáty a história
Prvé archeologické nálezy ,,zubných implantátov“, pochádzajú z obdobia starého Egypta, kde sa implantáty vyrábali zo slonovinovej kosti. Takisto v Číne sa používali zlaté ihly, zavádzali sa do lôžka po vytrhnutí zuba a na ne sa upevňovala umelá zubná korunka. Efekt týchto implantácií bol síce krátkodobý, ale vidíme, že prvé pokusy o implantáciu sa vyskytovali pred mnohými rokmi.
Zavedenie implantátu
Čo je to implantát? Implantát je skrutkovitý podporný pilier, ktorý prirodzene nahradzuje koreň zuba. Vyrába sa z čistého technického titanu, pričom ľudský organizmus tento materiál bez komplikácií prijíma, alergické reakcie sa nevyskytujú. Implantát sa zavádza po predchádzajúcom vyšetrení u stomatochirurga, ktorý pacienta vyšetrí jednak klinicky a zhodnotí rtg snímky, resp. urobí analýzu CT. Na základe vyšetrenia navrhne typy, veľkosť a rozmiestnenie implantátov. Pred implantáciou vlastné zuby musia byť sanované a takisto musia byť ošetrené ochorenia slizníc a ďasien. Chirurgický výkon – zavedenie implantátu – sa vykonáva v lokálnej anestézii a zákrok je bezbolestný. Zavedený implantát sa najprv musí vhojiť do kosti, čo trvá priemerne 3 – 4 týždne, a až potom nasleduje fáza zhotovovania korunky jednotlivých zubov, resp. iné protetické riešenie. Veľmi dôležité pre dlhodobú úspešnosť je perfektná ústna hygiena u pacienta a pravidelné kontroly u lekára. Existuje ešte aj iný typ implantácie, keď sa vytrhne zub a v tom istom sedení sa zavedie implantát, ktorý sa okamžite zaťaží dočasnou korunkou. Od straty zubu po jeho náhradu umelou korunkou neuplynie viac ako 72 hodín, takže pacient nie je hendikepovaný neprítomnosťou zubov a čakaním na vhojenie implantátu do kosti. Postup je najprogresívnejší a takisto najnáročnejší zo všetkých postupov. Tento druh implantácie je ukončený zhotovením definitívnej korunkovej náhrady po určitom čase od chirurgického zákroku. Opísaná metóda sa môže použiť iba v indikovaných prípadoch a nazýva sa okamžitá implantácia s okamžitým zaťažením.Na to, aby sa mohol implantát zaviesť, musí pacient spĺňať určité podmienky. Musí byť zdravý, kostný rast musí byť skončený a takisto sú nevyhnutné vhodné anatomické podmienky na zavedenie implantátu. Základným predpokladom na implantáciu je dostatočná kvantita a kvalita kosti, bezchybná hygiena ústnej dutiny a schopnosť organizmu normálne hojiť rany. Z neznámych príčin môže dôjsť k vylúčeniu implantátu, tento jav sa vyskytuje pri 1 – 3 % pacientov. Dnešná implantológia dosiahla takú úroveň, že je schopná riešiť akúkoľvek situáciu, pokiaľ je pacient ochotný podstúpiť potrebné chirurgické zákroky a investovať príslušné financie.