Depresia - vo víre beznádeje

Prichádza bez ohlásenia, mnohokrát bez príčiny a svojich vyvolených si nevyberá. Ten, kto ju zažil, ju neželá ani tomu najväčšiemu nepriateľovi. Vie, že žiť s ňou je veľmi ťažké. Depresia je porucha psychiky, za ktorú človek nemôže. Je dôležité si uvedomiť, že ide o ochorenie, ktoré má biologický pôvod ako napríklad cukrovka.Je to choroba ako každá iná. Za depresiu sa netreba hanbiť, treba ju liečiť. Človek si s ňou nevie sám poradiť, a preto potrebuje odbornú pomoc. Bez liečby môžu príznaky depresie trvať aj roky a chorého úplne odstaviť z každodenného života. Neliečenie môže mať vážne následky na zdravie aj život človeka.

Keď bolí duša

Ivana (28) z Martina prežila pred desiatimi rokmi cestu duševným peklom, keď skúsila, ako chutí depresia. Po skončení gymnázia sa nedostala na právnickú fakultu. Zo začiatku si hovorila, že to nevadí a že sa to podarí na budúci rok. Chcela sa zamestnať a popri tom sa intenzívne pripravovať na nové prijímacie skúšky. „V septembri, keď sa všetky moje kamarátky rozliezli na vysokoškolské internáty a ja som si nevedela nájsť prácu ani žiadnu brigádu, som začala podliehať negatívnej nálade. Do depresie som upadala postupne. Keď som sa stretla s kamarátkami, ktoré prišli zo školy na víkend domov, bola som čím ďalej, tým viac frustrovanejšia. Cítila som sa ako nula, ktorá zlyhala na plnej čiare. Navyše, oni mali kopu zážitkov a ja som sa nemohla pochváliť absolútne ničím. Na Vianoce som sa už úplne topila v depresívnych pocitoch. Nebola som schopná nič robiť, iba sa tváriť, že sa akože učím a že si hľadám prácu. No v skutočnosti som väčšinu dňa preležala v posteli a pozerala do stropu. Nemohla som sa sústrediť ani na knihu, ani na film, jednoducho na nič. Bola som úplne odstavená. Vyhýbala som sa spoločnosti svojich známych. Doslova som sa hanbila za to, ako žijem, začala som sebou opovrhovať, stratila som všetku sebaúctu aj chuť žiť,“ spomína Ivana na svoje depresívne obdobie.

Bez svetla v bezmocnosti

Sprievodným javom depresívnej nálady sú pocity zbytočnosti, beznádeje, strata zmyslu života, úzkosť, smútok, sebapodceňovanie, apatia či extrémna duševná bolesť. Človek stráca záujem o dianie a ľudí okolo seba, do všetkého sa musí nútiť, nenachádza v žiadnej činnosti potešenie a nič mu nedokáže urobiť radosť. Prestáva veriť v svoje schopnosti a pred sebou nevidí žiadnu budúcnosť. „Mala som pocit, že celé moje bytie začína byť absolútne zbytočné. Akoby som zastala na bode, z ktorého som sa nedokázala posunúť ani o krôčik vpred. Nemala som žiadnu silu bojovať. Ocitla som sa v bezhraničnej ničote, klesala som ku dnu a nebola som schopná s tým vôbec nič urobiť,“ živo hovorí o svojich depresívnych pocitoch Ivana.Depresia nie je len chvíľková zlá nálada. Od bežného smútku alebo rozladenosti sa líši hlavne tým, že je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok. Trvá dlhšie a nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť. Pri depresii sa často objavujú poruchy spánku. Negatívne myšlienky spôsobujú, že človek nemôže zaspať alebo sa spontánne budí počas noci, v dôsledku čoho potom nie je schopný počas dňa normálne fungovať. Ivana mala opačný problém: „Prespala som polovicu dňa. Často som vstávala až na obed. Okrem toho som svoje pocity zajedala a neustále som priberala, čo ma deprimovalo ešte viac.“ Pri depresii majú ľudia tendenciu prejedať sa alebo naopak – strácajú chuť do jedla. Cítia sa bezdôvodne unavení, nič ich nebaví ani nenapĺňa. Odhaduje sa, že na svete trpí depresiou 121 miliónov ľudí. Depresia je najrozšírenejšie psychické ochorenie a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju označila za chorobu, ktorá najčastejšie vyraďuje človeka z bežného života. Krivka počtu ľudí trpiacich na depresiu má rastúcu tendenciu a podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie bude v roku 2020 depresia spolu so srdcovo-cievnymi ochoreniami najčastejším ochorením.

Je to choroba, nie slabosť

Depresia je porucha psychiky, za ktorú človek nemôže. Je dôležité si uvedomiť, že ide o ochorenie, ktoré má biologický pôvod ako napríklad cukrovka.Je to choroba ako každá iná. Za depresiu sa netreba hanbiť, treba ju liečiť. Človek si s ňou nevie sám poradiť, a preto potrebuje odbornú pomoc. Bez liečby môžu príznaky depresie trvať aj roky a chorého úplne odstaviť z každodenného života. „Neliečenie môže mať vážne následky na zdravie aj život človeka. Približne jedna štvrtina ľudí trpiacich na depresiu uvažuje o samovražde alebo sa o ňu aj pokúsi,“ vysvetľuje psychológ PhDr. Ľudovít Dobšovič.Ivanu zo stavu hlbokej beznádeje vytiahla psychoterapia. „Pomohla mi odkryť skryté skutočnosti, ako napríklad to, že právo som v podstate nikdy nechcela študovať. Išlo viac o ambície mojich rodičov. A keď som sa nedostala na školu, trpela som hlavne tým, že som ich sklamala. Terapia odhalila moje vlastné túžby, ako napríklad stať sa učiteľkou, a vrátila mi životnú silu potrebnú na sebarealizáciu. Uvedomila som si svoju hodnotu či fakt, že šťastná budem vtedy, keď naplním svoje sny a nie sny svojich rodičov. Terapia ma vrátila „naspäť“ do života. Znova som bola schopná ráno vstávať, sústrediť sa na činnosti, čítať knihy, chodiť do spoločnosti medzi ľudí a fungovať ako zdravý človek. Nebolo to jednoduché, trvalo niekoľko mesiacov, kým som depresiu vyhnala von,“ vyjadruje sa o psychoterapii Ivana.

Psychoterapia alebo pilulka na šťastie?

Depresiu je možné liečiť. Psychoterapia sa vo všeobecnosti považuje za najúčinnejšiu metódu. „Ide o liečbu pomocou psychologických prostriedkov a mechanizmov, akými je rozhovor, pochopenie, empatia, autenticita psychoterapeuta, bezpodmienečné pozitívne prijímanie, náhľad, analýza správania a príčin správania. Laicky povedané, psychoterapeut je odborník, ktorý pomocou rozhovoru s klientom, porovnaní, príbehov a otázok pomáha liečiť ľudskú dušu. Klient môže vďaka rozhovoru s terapeutom lepšie začať chápať vlastnú realitu. Pri psychoterapii je dôležité, aby si psychoterapeut a klient našli k sebe cestu a vzájomnú dôveru, a to niekedy trvá dlhšie,“ hovorí psychológ.Pri depresii sa často využíva aj liečba pomocou antidepresív. Mnohí si v tomto bode kladú otázku, ako môžu pilulky liečiť boľavú ľudskú dušu a urobiť človeka šťastným? Faktom zostáva, že pocity beznádeje a zúfalstva majú biologický základ.V ľudskom organizme klesá hladina serotonínu, noradrenalínu a dopamínu, tzv. náladových hormónov, čo spôsobuje smútok, pokles nálady a negatívne pocity. Antidepresíva umožňujú stav týchto hormónov vyrovnať. „Pomáhajú prekonať najakútnejšie stavy hlbokého smútku. Pilulka samotná pochopiteľne nedokáže urobiť človeka šťastným, môže však na ceste k šťastiu pomôcť. Myslím si, že nie v každom prípade depresívnych stavov treba naordinovať lieky a že spomínaná psychoterapia môže byť rovnako úspešná. Je to však potrebné naozaj od prípadu k prípadu veľmi starostlivo zvážiť a odborne posúdiť,“ tvrdí psychológ.

Náchylnejšie sú ženy

Depresia u niekoho vzniká postupne a pomaly, napríklad pod vplyvom dlhodobého stresu, potláčania túžob či potrieb, u iných zase vypukne náhle a neočakávane, často v hraničných životných situáciách, akými sú smrť blízkej osoby, rozvod, strata zamestnania, úraz či šikanovanie v práci (mobbing). Môžu ju mať na svedomí genetické predispozície, počasie alebo môže vzniknúť „len tak“ bez zjavnej príčiny. Aj keď si táto choroba svojich „vyvolených“ nevyberá, nezáleží jej na veku ani na tom, či ste spoločensky úspešní, bohatí alebo chudobní, štatisticky na ňu trpia ženy dvakrát častejšie ako muži. „Príčinou, resp. podporným vplyvom depresie je často pôsobenie tzv. endokrinného aparátu (žľazy s vnútorným vylučovaním – pôsobenie hormónov, najmä však pohlavných žliaz), čo u žien znamená spojitosť s menštruáciou, dojčením, klimaktériom. Ženy toho majú „viac“ ako muži, a tak je pomer tohto ochorenia 2 : 1 v „prospech“ žien,“ hovorí psychológ.

Prevencia proti depresii?

Napriek tomu, že depresia sa dá úspešne liečiť, na otázku, či je možné ju úplne vyliečiť a či sa jej pacient môže natrvalo zbaviť, však neexistuje jednoznačná odpoveď. „Sú jedinci, ktorí sa depresie zbavia, žijú plný a spokojný život, a sú aj takí, ktorým stále nejako zasahuje do života. Je to veľmi individuálne. Myslím si však, že keď sa depresia lieči, v prevažnej väčšine prípadov prichádza k zlepšeniu,“ konštatuje psychológ. Proti depresii v podstate nikto nie je imúnny a keďže pri mnohých depresiách nie je presne známa príčina ich vzniku, nie je ani celkom jednoznačné, ako im predchádzať. „Preventívne môže pôsobiť „klasika“ – láskavá výchova, životospráva, pokoj a ticho v duši či pokojný život. Velikán humanistickej psychológie a psychoterapie Abraham H. Maslow hovorí, že ak človek nekoná a nežije tak, ako mu jeho vnútorná kapacita umožňuje, výsledkom je pohŕdanie sebou samým, postupné sklamanie, rozčarovanie, smútok, strata zmyslu, prázdnota. Zo svojej mnohoročnej praxe môžem potvrdiť, že to tak naozaj je,“ hovorí Ľudovít Dobšovič.

„Jesenná depresia“

Depresia, ako bolo už napísané, si nevyberá ani osobu, ani deň svojho príchodu. Mnohí však depresívne nálady prežívajú práve na jeseň. Väčšinou nejde o klasickú depresiu, ale pokles nálady v dôsledku zmeny počasia. „Nedostatok denného svetla, pochmúrne počasie, kratšie a chladnejšie dni – to všetko má vplyv na našu náladu. Zosilňujú sa pocity smútku, úzkosť a strach majú väčšiu intenzitu. Z výskumov je známe, že následkom chýbajúceho slnečného svetla produkuje epifýza (časť mozgu) hormón melatonín, ktorý riadi spánkový cyklus a pôsobí ako sedatívum, čím klesá hladina serotonínu, dopamínu a noradrenalínu. To spôsobuje predovšetkým únavu, ospalosť a pokles nálady,“ hovorí psychológ. „Jesenné blues“ dokáže človek „rozchodiť“ sám. Povzbudiť „lenivé“ hormóny šťastia a zahnať únavu či psychickú vyčerpanosť možno pohybom. Pohyb sa všeobecne považuje za zdroj dobrej nálady. Prechádzky, športové aktivity či pravidelný pohyb podporujú v našom organizme tvorbu endorfínov – hormónov šťastia, ktorým vďačíme za úsmev na tvári. Nielen pohyb, ale aj strava bohatá na ovocie, zeleninu či uhľohydráty pomáha zahnať depresívnu náladu. Celozrnné produkty, banány, ryby či hydina obsahujú množstvo vitamínov B, ktoré sa ľudovo nazývajú „vitamínmi na nervy“. Vitamín B6 potláča depresie, B2 pomáha pri únave a B1 podporuje koncentráciu. Pri ľahkých depresívnych stavoch pomáha čaj z bylinky ľubovníka bodkovaného. Odporúčajú sa dve šálky denne (max. 900 miligramov), jedna hneď zrána a druhá večer. Preparát z ľubovníka neúčinkuje hneď, ale zlepšenie nálady by sa malo dostaviť už po dvoch týždňoch.

Autor: 
Gabriela Kubaljaková
Patrí do vydania: 
Október 2008