Chronický zápal mandlí
Chronický zápal podnebných mandlí vzniká najčastejšie po neliečených, zle liečených alebo opakovaných angínach. Po prekonaní akútneho zápalu vznikajú v mandliach jazvovité zmeny. V priestoroch medzi jazvami sa vytvára priaznivé prostredie na prežívanie mikróbov, a tým na stále pretrvávajúci zápalový proces. Organizmus nie je schopný tento proces potlačiť, lebo jazvy v tkanive mandle znemožňujú prístup imunitných buniek do miest pretrvávajúceho zápalu. Dôsledkom týchto štrukturálnych zmien dochádza k zmenám prirodzenej funkcie podnebnej mandle. Jazvami zmenená mandľa stráca svoje pôvodné schopnosti zachytávať a zneškodňovať choroboplodné zárodky z vonkajšieho prostredia a sama sa môže stať infekčným ložiskom, tzv. fokusom s dlhodobým pôsobením na organizmus. Zmenená štruktúra podnebnej mandle spôsobuje vytváranie tzv. čapov. Čapy sú drobné, belavé hrudky, ktoré sú výsledkom hromadenia zvyškov potravy, slín, odlúpených častí mandle a baktérií v kryptách podnebnej mandle. Prejavujú sa bielymi bodkami, ktoré sú viditeľné na povrchu mandle. Bývajú príčinou zápachu z úst. Chronický zápal podnebných mandlí sa môže prejavovať celkovými a miestnymi ťažkosťami. K celkovým ťažkostiam patrí zvýšená únavnosť, znížená výkonnosť, neprospievanie, náchylnosť k opakovaným zápalovým ochoreniam horných dýchacích orgánov, zvýšená teplota, nechutenstvo. Z miestnych ťažkostí ide hlavne o opakované angíny. Inokedy sú prejavy nešpecifické, nevýrazné. Často ide o pobolievanie v krku, škriabanie v krku, pocit cudzieho telesa v krku, hlavne pri prehĺtaní. Niekedy ide o pocit zatekania hlienov do hrdla, pokašliavanie. Ľudia s chronickým zápalom podnebných mandlí horšie tolerujú studené a bublinkové nápoje, dýchajú cez ústa pri telesnej námahe. Okrem miestnych ťažkostí môže dlhodobý zápal podnebných mandlí spôsobiť ochorenia iných orgánov. Vtedy sa chronicky zapálená mandľa stáva zdrojom mikrobiálnej infekcie, ktorá sa z takto zmenenej mandle rozosieva do celého organizmu a vytvára zápalové postihnutie iných orgánov. Iným mechanizmom poškodenia vzdialených orgánov je existencia tzv. mimikri. Mimikri vzniká na základe podobnosti niektorých štruktúr steny baktérie s tkanivami napr. srdca, kĺbov alebo obličiek. Imunitný systém sa na základe podobnosti štruktúr baktérie a tkanív tela „pomýli“ a rozvinie v týchto tkanivách zápalový proces. Ten svojím priebehom tkanivá poškodzuje, čo vedie k niektorým vážnym ochoreniam. Takto vzniká reumatická horúčka, zápaly srdcového svalu alebo jeho obalov, zápaly obličiek, zápaly kĺbov. U pacienta s podozrením na chronický zápal podnebných mandlí by mal byť vyšetrený celkový stav organizmu a mal by absolvovať vyšetrenie u ušno-nosovo--krčného lekára. Podozrenie na chronický zápal môže potvrdiť ster z podnebných mandlí na mikrobiologické vyšetrenie a odber krvi na vyšetrenie niektorých parametrov imunitného systému. Diagnóza chronického zápalu podnebných mandlí nie je vždy jednoduchá a príčinná súvislosť postihnutia vzdialených orgánov v dôsledku mikrobiálneho ložiska v mandliach sa väčšinou ťažko dokazuje. Ak sa dokáže chronický zápal v podnebných mandliach, ktorý spôsobuje pacientovi ťažkosti, indikuje sa ich odstránenie. Antibiotická liečba nie je efektívna. Odstránenie podnebných mandlí je operácia, pri ktorej sa v miestnom alebo čoraz častejšie v celkovom znecitlivení odstránia podnebné mandle. Operácia sa realizuje formou niekoľkodňovej hospitalizácie na lôžkovom oddelení. Samotná operácia nie je bolestivá. Pooperačné bolesti sa tlmia liekmi, pacientovi sa ordinuje pokoj na lôžku a kašovitá strava. Takýto režim sa dodržuje až do úplného zotavenia, t. j. asi 14 dní od operácie.
Zápalové ochorenia horných dýchacích orgánov
Medzi ďalšie veľmi časté ochorenia, s ktorými sa počas života stretne prakticky každý človek, patria zápalové ochorenia horných dýchacích orgánov. Zápalové postihnutie horných dýchacích orgánov tvorí skupinu ochorení, ktoré môžu mať rôzny pôvod, ako aj príčinu vzniku, prejavujú sa však podobnými príznakmi. Tieto príznaky, tzv. symptómy, sú výsledkom zmenenej alebo chorobou porušenej činnosti, zmenenej funkcie postihnutých orgánov. K horným dýchacím orgánom patrí nos, prínosové dutiny a nosohltan. Z hľadiska príčiny vzniku ochorenia možno zápalové postihnutie horných dýchacích orgánov rozdeliť na infekčné a neinfekčné. Z hľadiska priebehu ochorenia ich možno deliť na akútne, ktoré prebiehajú prudko a krátkodobo, a na chronické, ktorých priebeh je dlhodobý, často s náhlym zhoršením príznakov. Niektoré z týchto ochorení sú typické pre detský vek, ako napríklad akútna nádcha alebo zápal nosohltana, iné, ako napríklad zdĺhavý zápal nosa a prínosových dutín, sa v predškolskom veku vyskytuje zriedkavo.
Akútna nádcha
Medzi najčastejšie zápalové ochorenie vôbec patrí akútna nádcha. Akútna nádcha je vo väčšine prípadov vyvolaná vírusovou infekciou. Z človeka na človeka sa prenáša kvapôčkovou infekciou pri blízkom kontakte, kašľaní, kýchaní. Vírus sa takto dostane na sliznicu horných dýchacích orgánov a spôsobí na nej charakteristické zmeny, ktoré podmieňujú príznaky ochorenia. Maximum príznakov je počas 4. – 5. dňa od vzniku infekcie. Neskôr sa príznaky v priebehu 1 – 2 týždňov zmierňujú až postupne vymiznú. Medzi charakteristické príznaky akútnej nádchy patrí sťažené dýchanie cez nos, výtok z nosa, pocit plného nosa, bolesti hlavy, strata čuchu a chuti. Deti môžu mať horúčku, môžu byť malátne, spavé, odmietajú potravu. Ak sa príznaky ochorenia zhoršia po piatom dni trvania choroby alebo pretrvávajú aj po desiatom dni choroby, ide pravdepodobne o bakteriálnu superinfekciu, ktorá komplikuje pôvodnú vírusovú infekciu. Vtedy je namieste podávanie antibiotík. Ak však ide o jednoduchú, nekomplikovanú nádchu, podávanie antibiotík je zbytočné a liečba je zameraná len na zmiernenie príznakov ochorenia. Oddychujeme na lôžku, pijeme dostatok tekutín, podávame lieky na zníženie teploty, sťažené dýchanie cez nos uvoľňujeme nosovými kvapkami. Ak sa stav v priebehu takejto liečby nezlepší, ide pravdepodobne o bakteriálnu infekciu. Namieste je návšteva lekára. Najvhodnejšie je však predchádzať ochoreniu otužovaním, pravidelným cvičením, vyhýbaním sa rôznym škodlivinám v našom okolí, ako je fajčenie a alkohol. Počas zimných mesiacov, keď je toto ochorenie najrozšírenejšie, je vhodné pravidelne vetrať priestory, v ktorých sa nachádzame, a vyhýbať sa väčším kolektívom.
Zápaly prínosových dutín
Niekedy sa môže stať, že zápalové zmeny sú citeľnejšie v prínosových dutinách. Vtedy ide o tzv. zápal prínosových dutín. Príznaky, ktoré sprevádzajú jednoduchú nádchu, sú výraznejšie a pridáva sa bolesť a tlak nad postihnutou dutinou, t. j. nad tvárou alebo v oblasti čela. Na tvári sa môže objaviť opuch, koža tváre môže byť červená a na pohmat teplá. Veľmi často je toto ochorenie sprevádzané horúčkou, zimnicou, triaškou. Celkovo sa človek cíti horšie, je slabý. Stav je závažnejší ako pri jednoduchej nádche a vyžaduje návštevu lekára. Liečba pozostáva z podávania antibiotík. Obávané „prepichovanie dutín“ sa postupne nahrádza intenzívnou liečbou pomocou liekov. Ak je akútny zápal prínosových dutín nedostatočne liečený, opakovaný alebo sú prítomné zmeny, ktoré bránia prirodzenej obnove funkcie prínosových dutín, ako napr. deformity nosovej priehradky, alergia, zmnoženie sliznice nosovej dutiny a pod., dochádza k prechodu zápalu do chronicity. Funkcia nosa a prínosových dutín je dlhodobo poškodená. Zmeny na sliznici vedú k zhoršenej priechodnosti nosovej dutiny, výtoku z nosa, zatekaniu hlienov z nosohltana, strate čuchu. Nedostatočná ventilácia prínosových dutín vedie k bolestiam hlavy, tlaku v oblasti tváre. Dlhodobý zápal vedie k nezvratným zmenám na sliznici, tvoria sa nosové polypy. V začiatočných štádiách možno chronický zápal nosa a prínosových dutín liečiť pomocou liekov, pobytom na čerstvom vzduchu, otužovaním a správnou životosprávou. Pri pokročilejšom stave je liečba spravidla chirurgická. Cieľom chirurgickej liečby je obnovenie normálnej funkcie nosa a prínosových dutín.
Akútny zápal nosohltana
Pre detský vek je charakteristické ďalšie ochorenie – akútny zápal nosohltana. Pôvodca a prenos ochorenia je rovnaký ako pri jednoduchej nádche. Zmeny sú hlavne v oblasti nosohltana, kde sa zdurí hltanová mandľa, medzi laikmi skôr známa ako „nosová mandľa“. Celkovo je dieťa rozhorúčené, spavé, odmieta potravu. Menšie deti mávajú horúčku. Dieťa nemôže dýchať cez nos, je zahlienené, pokašliava. Liečba je obdobná ako pri jednoduchej nádche, zameriava sa na odstránenie ťažkostí. Pri podozrení z bakteriálnej superinfekcie sa podávajú antibiotiká.
Adenoidné vegetácie
Medzi časté ochorenie horných dýchacích orgánov v detskom veku patrí aj hypertrofia lymfatického tkaniva nosohltana, tzv. adenoidné vegetácie, ľudovo „nosná mandľa“. Ide o hypertrofiu lymfatického tkaniva v oblasti nosohltana. K najvýraznejšiemu zmnoženiu tohto tkaniva dochádza vo veku 6 – 10 rokov, neskôr sa toto tkanivo zmenšuje, po puberte postupne zaniká. Ak je dieťa vystavené opakovaným vírusovým alebo bakteriálnym infekciám horných dýchacích orgánov, dochádza k neprirodzenému zmnoženiu tohto tkaniva. To potom pôsobí ako mechanická prekážka v horných dýchacích orgánoch, bráni dýchaniu cez nos, odtekaniu nosového sekrétu do hltana, narúša prirodzenú funkciu nosa a stredného ucha. Často býva ložiskom, odkiaľ sa bakteriálna infekcia šíri do okolitých horných a dolných dýchacích orgánov, do hltana a do a stredného ucha. Charakteristické príznaky spôsobené prítomnosťou adenoidných vegetácií sú sťažené dýchanie cez nos, dýchanie ústami, chrápanie v spánku. Spánok môže byť prerušovaný prestávkami v dýchaní, ktoré dieťa budia a zhoršujú kvalitu jeho spánku. Dieťa býva potom nevyspaté, neprospieva, staršie deti majú horší prospech v škole. Porušená funkcia stredného ucha spôsobuje nahluchlosť. Dieťa má huhňavý, nosový hlas. V dôsledku potreby dýchania cez trvalo pootvorené ústa nedochádza k normálnemu vývoju zhryzu, vznikajú chyby vo vzťahu horného a dolného zuboradia. Prevenciou vzniku adenoidných vegetácií u detí je snaha vyhýbať sa opakovaným infekciám dýchacích orgánov, dostatočná liečba týchto zápalov, otužovanie, správna životospráva, predchádzanie nadváhe. Liečba je chirurgická, keď sa v celkovej anestézii pomocou nástrojov odstráni prebytočné lymfatické tkanivo z nosohltana.
Alergická nádcha
Ďalším, v poslednom čase stále častejšie sa vyskytujúcim ochorením horných dýchacích orgánov je alergická nádcha. Alergickou nádchou trpí približne 25 % populácie. Alergia nie je ochorenie postihujúce len dýchacie cesty. Ide o ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Príčinou je chorobná reakcia imunitného systému na niektoré látky alebo častice (peľ, prach, trávy, srsť domácich zvierat a pod.), ktoré sa nachádzajú v okolitom vzduchu a dostanú sa do kontaktu so sliznicou nosa. Sliznica reaguje neprimeranou zápalovou reakciou, ktorej výsledkom sú okrem príznakov súvisiacich s postihnutím nosa a prínosových dutín aj únava, malátnosť, sklesnutosť, bolesti hlavy. Pri alergickej nádche sú najviac vyjadrené príznaky z oblasti nosa a prínosových dutín. Ide hlavne o sťažené dýchanie cez nos, šteklenie v nose, zatekanie hlienov, kýchanie, stratu čuchu. Niekedy sa pacienti sťažujú aj na pálenie alebo svrbenie očí a slzenie. Každý človek s alergickou nádchou by mal mať kompletné vyšetrenie alergiológom a ušno-nosovo-krčným špecialistom. Cieľom týchto vyšetrení je stanoviť stupeň postihnutia horných dýchacích orgánov, ako aj látku, ktorá toto alergické ochorenie vyvoláva. Liečba alergickej nádchy je kombinovaná a dlhodobá. Najdôležitejšie je minimalizovať kontakt s látkou, ktorá alergické prejavy vyvoláva. Pacientom s alergiou na peľ, trávy a pod. sa neodporúča pobyt v prírode v období, keď tieto rastliny kvitnú. Pacienti s alergiou napr. na prach alebo roztoče horšie znášajú zimné mesiace, keď sa zdržujú vo väčšej miere v uzavretých, nevetraných priestoroch. Naopak pacienti s alergiou na plesne zle tolerujú vlhké, teplé priestory, kde pleseň lepšie prežíva. Z okolia odstraňujeme predmety s veľkou absorpciou prachu, pravidelne vetráme a vysávame, znižujeme prašnosť. Príznaky alergickej nádchy zmiernia antialergiká vo forme tabletiek alebo lokálne liekov aplikovaných do nosa. Veľmi dôležitou súčasťou liečby je aj desenzibilizácia, t. j. postupné vystavovanie organizmu alergizujúcej látke. Pri tejto liečbe si organizmus „zvykne“ na alergén a prestane pri styku s touto látkou odpovedať alergickou reakciou. Žiaľ, táto liečba je možná len u niektorých pacientov.
Akútny zápal stredného ucha
Aj keď stredné ucho k horným dýchacím orgánom nepatrí, funkčne a anatomicky je s nimi prepojené. Stredné ucho je spojené s hltanom pomocou sluchovej trubice. Sluchová trubica je vystlaná sliznicou, spája prednú časť bubienkovej dutiny s hornou časťou hltana. Jej hlavnou funkciou je vyrovnávať tlak v strednom uchu s tlakom vonkajšieho prostredia, t. j. s atmosférickým tlakom. Zápaly stredného ucha vznikajú skoro vždy prestupom infekcie z horných dýchacích orgánov. Ojedinele sa môže dostať infekcia do stredného ucha cez dierku v blanke bubienka, napr. po úraze. Pri chrípke alebo niektorých detských infekčných ochoreniach sa infekcia do stredného ucha zanesie krvným riečiskom. Akútne zápaly stredného ucha sú charakteristické hlavne pre detský vek. Je to dané anatomickými vlastnosťami sluchovej trubice v tomto veku, prítomnosťou lymfatického tkaniva v nosohltane v blízkosti ústia sluchových trubíc – tzv. „nosnej mandle“ (správne hltanovej mandle) a expozíciou detí rôznym respiračným infekciám v kolektíve v škôlke alebo v škole. Prejavy akútneho zápalu stredného ucha, či už serózneho, alebo hnisavého, sú spôsobené retenciou výpotku v strednom uchu. Ten svojou prítomnosťou spôsobuje poruchu sluchu, pocit zaľahnutia, šumenie, hučanie v uchu. Tlakom na blanku bubienka spôsobuje charakteristickú pálčivú, bodavú bolesť. Hlavne u detí sa často pridruží horúčka, zimnica, u malých detí sa môže objaviť celková rozhorúčenosť, vracanie. Pred rozvojom zápalu stredného ucha sú väčšinou prítomné príznaky nádchy alebo zápalu hltana. Po spontánnom prederavení blanky bubienka tlakom hnisu alebo po inštrumentálnom prederavení blanky bubienka lekárom dôjde k uvoľneniu hnisového obsahu, čo väčšinou vedie k zmierneniu bolestí, ústupu teploty a celkovému zlepšeniu stavu. Organizmu pomáhame pri liečbe podávaním antibiotík, do nosa aplikujeme kvapky, pri bolesti a teplotách podávame lieky zmierňujúce bolesť a znižujúce teplotu. Prevenciou zápalov stredného ucha je prevencia infekcií horných dýchacích orgánov.
Katar sluchovej trubice
Iným veľmi častým ochorením stredného ucha v detskom veku je tubotympanický katar až sekretorický zápal stredného ucha. Toto ochorenie je skôr chronického rázu a vzniká na podklade porušenej funkcie sluchovej trubice. Tá v dôsledku obštrukcie jej vyústenia v hltane lymfatickým tkanivom hltanovej mandle (nesprávne nosnej mandle) alebo v dôsledku opakovaných zápalov, alebo na podklade alergie nedokáže plniť svoju funkciu, t. j. vyrovnávať tlak v strednom uchu. Tu dochádza k vstrebávaniu vzduchu sliznicou stredného ucha, čím vzniká podtlak v porovnaní s okolitým tlakom vzduchu. Ak nie je tento tlak normalizovaný funkciou sluchovej trubice, udržuje sa v strednom uchu podtlak, neskôr dôjde aj k nasávaniu tekutiny z ciev a stredné ucho sa vyplní tekutinou. Podtlak, ale hlavne tekutina v strednom uchu spôsobia zhoršenie sluchu, pocit zaľahnutia, šumenie, hučanie v uchu. Ak tento stav pretrváva dlhodobo, môže dôjsť k zjazveniu štruktúr stredného ucha, a tým k trvalému poškodeniu jeho funkcie. Najčastejšou príčinou nedostatočnej funkcie sluchovej trubice u detí je prítomnosť adenoidných vegetácií nazývaných ľudovo „nosná mandľa“. Chronický zápal stredného ucha je dlhodobo prebiehajúci zápal, ktorého hlavným príznakom je porucha sluchu, dlhodobý alebo opakovaný hnisový výtok z ucha a prederavenie blanky bubienka. Chronický zápal stredného ucha prebieha vo väčšine prípadov bez bolestí. Tento zápal vzniká po opakovaných akútnych zápaloch stredného ucha, po akútnych zápaloch stredného ucha, ktoré neboli liečené alebo boli liečené nedostatočne, pri dlhodobej nedostatočnej funkcii sluchovej trubice. Liečba je kombinovaná, na definitívne vyhojenie zápalu je väčšinou nutná chirurgická liečba.