Leto je tu. Slnečné lúče a príjemné teploty mnohých z nás lákajú von. Pri takomto „prázdninovom“ počasí máme chuť vybehnúť do prírody, k vode, byť na slnku. Veľa ľudí sa snaží čo najrýchlejšie a najkvalitnejšie „chytiť bronz“, veď opálený človek rovná sa zdravý človek a opálená pokožka rovná sa zdravá pokožka. Dnešné poznatky o slnečnom žiarení a jeho účinkoch na našu pokožku však dokazujú presný opak. A je veľmi otázne, či vôbec zdravé slnenie existuje. Neustále dostávame nové a nové informácie o nebezpečenstve nadmerného či nesprávneho opaľovania a o rôznych ochoreniach kože, ktoré spôsobuje a z ktorých najnebezpečnejšia a najzhubnejšia je rakovina kože, a i tak je ešte stále mnoho ľudí, ktorých jediným cieľom na dovolenke je „opekať“ sa na slniečku od rána do večera a prísť domov ako čo najtmavšia čokoládka. Odborníci z celého sveta varujú pred negatívnymi vplyvmi slnečného žiarenia. Musím však ale podoktnúť, že slnko nemá iba negatívne účinky na náš organizmus, respektíve na život na Zemi. Bez slnka by život na našej planéte nemohol existovať.
„Slnečná terapia“
Slnko vyžaruje celé spektrum lúčov s rôznou vlnovou dĺžkou, a teda aj s rôznymi vlastnosťami (kozmické žiarenie, žiarenie gama, UV žiarenie, röntgenové, viditeľné, infračervené…). Kozmické žiarenie, žiarenie gama a UVC žiarenie sú pre nás smrteľné, ale na naše šťastie ich pohltcuje atmosféra. Jednou zložkou slnečného žiarenia je aj ultrafialové alebo UV žiarenie. UV žiarenie sa skladá z UVA (310 – 400 nm), UVB (280 – 310 nm) a UVC žiarenia (200 – 280 nm). UVC žiarenie je absorbované atmosférou a na zemský povrch dopadá UVA a UVB žiarenie. Ale poďme preč od fyziky a vráťme sa k účinkom slnečného žiarenia na náš organizmus. Najprv k tým pozitívnym. UVB žiarenie stimuluje syntézu vitamínu D v pokožke. Vitamín D je dôležitý pri hospodárení nášho organizmu s vápnikom. Malé dávky slnečného žiarenia majú pozitívny vplyv na niektoré ochorenia. Psoriáza, ekzémy, ale aj depresívne stavy sa vplyvom slnečného žiarenia zlepšujú. Takáta „slnečná terapia“ však patrí do rúk lekára, ktorý by mal vždy zvážiť, či je prínos liečby väčší ako riziko, ktoré pacient pri nej podstúpi.
Aké sú ďalšie účinky UV žiarenia
Myslím, že každý Stredoeurópan spálenie slnkom zažil. Pokožka najprv sčervená, pri dlhšom pobyte na slnku potom pociťujeme intenzívne pálenie, vznikajú pľuzgiere a pokožka bolí. Tento stav má na svedomí UVB žiarenie. Najintenzívnejšie je medzi jedenástou a pätnástou hodinou. Ďalším „suvenírom“ z pobytu na slnku sú slnečná alergia a fototoxické reakcie.Typickými miestami prejavu slnečnej alergie sú najmä tvár a dekolt. Rôzne lieky (antibiotiká, lieky proti zápalu), ale aj bylinky (najznámejší je ľubovník) môžu spôsobiť neželané prejavy na pokožke. Nesmieme zabúdať ani na parfumy, ktoré vplyvom slnečného žiarenia môžu zapríčiniť vznik pigmentových škvŕn alebo začervenania. Kto z nás netúži po dokonalej a večne mladej pokožke bez vrások? Slnečné žiarenie (najmä UVA) je však nepriateľom mladistvého vzhľadu pokožky. Spôsobuje jej predčasné starnutie. Pokožka stráca svoju pružnosť a pevnosť, je dehydratovaná. Kolagénové vlákna sa rozpadajú a vznikajú predčasné vrásky. Koža je dôležitý orgán aj nášho imunitného systému. Slnečné žiarenie má na ňu imunosupresívny vplyv. Koža nie je schopná plniť si imunitné funkcie. Hádam ten najnebezpečnejší efekt slnečného žiarenia je vznik rakoviny kože. Melanóm kože je veľmi agresívny nádor, na ktorý sa pri včasnom nezachytení a liečbe zomiera.Nielen náš mozog si toho veľa pamätá. Aj koža má pamäť. Výskumy dokázali, že aj jedno jediné spálenie v detstve alebo mladosti môže v dospelosti spôsobiť rakovinu kože. Na to by sme nikdy nemali zabúdať. Stačí jeden jedinýkrát „zhorieť“ na slniečku a môže to mať veľmi zlé následky. Téma škodlivosti slnečného žiarenia je vážna a týka sa nás všetkých. To si uvedomuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá už v roku 1992 vytvorila projekt Intersun. Jedným z jeho cieľov je spolupráca s odborníkmi pri poskytovaní informácií o vplyve slnečného žiarenia na naše zdravie.
Ako sa pred slnečným žiarením chrániť
Počas evolúcie si náš organizmus vypracoval ochranné mechanizmy proti slnečnému žiareniu. Je to produkcia kožného farbiva melanínu v melanocytoch, ktorý predstavuje akoby ochrannú fóliu. Ďalšou časťou prirodzeného ochranného systému je rohová vrstva kože, ktorá časť žiarenia odráža, časť absorbuje a časť rozptyľuje. Schopnosť produkcie melanínu, a teda aj sfarbenie pokožky sú u každého iné. Vo všeobecnosti rozlišujeme fototypy od nula až po šesť. Fototyp nula predstavujú albíni, ktorí nemajú pigment. Fototyp šesť sú černosi. Mali by sme vedieť, aký sme fototyp, pretože od toho sa odvíja používanie ochranných opaľovacích prostriedkov a aj dĺžka nášho pobytu na slnku. Čím sme nižší fototyp, tým vyšší ochranný faktor používajme.Čo najvyšší ochranný faktor by mali používať aj ľudia s množstvom materských znamienok, pigmentovými škvrnami, akné a rosaceou (červená pokožka a žilky), pretože slnečné žiarenie ich stav len zhoršuje. Dnes sú už v lekárňach dostupné aj špeciálne produkty na každý z týchto problémov. Nemali by sme však zabúdať, že detičky sú výnimka. Deti do troch rokov by sme nemali vystavovať priamemu žiareniu. Mali by mať vždy pokrývku hlavy a tričko. U detí je dobrá iba maximálna ochrana.
Správna ochrana
Používajme kvalitné slnečné ochranné prostriedky s kvalitnými UVB aj UVA filtrami. Faktor proti UVB žiareniu sa označuje ako SPF faktor. Neoznačuje, koľkokrát môžeme byť na slniečku dlhšie, ale akú vyššiu dávku UVB žiarenia môže naša pokožka dostať bez toho, aby sa spálila. Teda čím vyšší faktor, tým lepšia ochrana. Možno si pamätáte na krémy s faktorom 70 či 60, to je však minulosť. Všetky prostriedky s faktorom vyšším ako 50 sa označujú 50+, majú teda vysoký stupeň ochrany.Kvalitný krém má obsahovať nielen UVB faktor, ale aj ochranný UVA faktor, ktorý býva označený aj PPD. V Európe sa hodnotenie tohto filtra robí metódou COLIPA. COLIPA je európska asociácia kozmetického priemyslu. Pri testoch účinnosti a výšky filtrov, ktoré táto organizácia robí, sa používajú krémy v množstve 2 mg na cm2. Ak to prerátame vzhľadom na povrch nášho tela, vyjde nám číslo asi 30 až 40 g. A to je množstvo krému, ktoré by sme mali použiť na jedno natretie nášho tela, ak chceme dosiahnuť ochranný faktor uvedený na obale. V tomto prípade sa teda šetriť vôbec nevypláca. Filtre, ktoré sa nachádzajú v kréme, nie sú účinné večne. Takže ďalšou zásadou pri používaní krémov je pravidelné opakovanie ich nanášania minimálne každé tri hodiny.
Dodržiavajte zásady pri slnení!
Nechoďte na slnko bez ochrany. Používajte radšej vyššie ochranné faktory.Nezabúdajte, že slnečné žiarenie preniká aj cez oblaky. Ani pod slnečníkom nie sme absolútne chránení a vo vode tiež nie.Oči sa nedajú natrieť, takže si ich chráňte slnečnými okuliarmi s UV filtrom.Po kúpaní sa utrite dosucha. Kvapôčky vody sú ako lupa a pomáhajú prenikať žiareniu do pokožky.Nevystavujte sa slnečnému žiareniu medzi jedenástou a šestnástou hodinou. Nezabúdajte na pitný režim.Ak sa však dohneda opálenej pokožky z dovolenky nechcete vzdať a zároveň však chcete byť dostatočne chránení, aj tu je riešenie v podobe produktov, ktoré majú vysoké ochranné faktory a zároveň urýchľujú tvorbu pigmentu, a teda podporujú zhnednutie pokožky.Ako si teda vybrať ten správny krém či mlieko? Ak si nie ste istí, radšej zájdite do lekárne a dajte si poradiť. Nezabúdajte, že vysokým faktorom nič nepokazíte.
Namiesto záveru
Mnoho ľudí sa spolieha na betakarotén ako na zázračný prostriedok v príprave na opaľovanie. Betakarotén je dobrý pomocník, ale sám nemusí stačiť. Pôsobí ako antioxidant, teda vychytáva voľné radikály. Aby si plnil svoju ochrannú funkciu tak, ako má, je vhodné doplniť ho aj o iné antioxidanty, ako sú selén, vitamín E či vitamín C. A nezabúdajme ešte na jedno: k prevencii patrí aj pravidelná kontrola znamienok a zmien na pokožke, pretože skoré odhalenie rakoviny nám môže zachrániť život. Návštevu kožného lekára pri akomkoľvek podozrení nikdy neodkladajme.