Nech vás nepomýlia „hormóny šťastia“
Odvrátená tvár slnka
Slnečná letná atmosféra už zjari nás v posledných rokoch temer pravidelne zaskočí. Jarné šteklenie takmer neškodných slnečných lúčov vystriedali žiarivé horúce lúče a odhalená pokožka prezrádza, že mnohých už na opaľovanie zlákali. Bronzový kolorit kože naozaj nádherne vyniká v svetlom oblečení. Namieste však vyvstáva otázka, ako sa popritom staráme o zdravie našej pokožky. Častokrát červeno sfarbená koža prezrádza, že i napriek opakovaným radám na „bezbolestné“ opaľovanie mnohí tieto odporúčania nerešpektujú. Žiaľ, nesprávne návyky vedú k predčasnému starnutiu kože a vzniku kožných nádorov.V dávnej minulosti ľudia dávali slnko do súvislosti so vznikom svetla a tepla. Život bez slnka nejestvuje. Rôzne endokrinné či metabolické deje sa odvíjajú v závislosti od pôsobenia slnečných lúčov. Vieme, že človek je nielen fyzicky, ale aj psychicky závislý na slnečných lúčoch. Slnečný deň v nás vyvoláva pocit pohody. Tieto okolnosti sú podmienené zvýšením tvorby takzvaných hormónov šťastia.Dnes si však uvedomujeme aj obrátenú stranu mince. Príliš veľa slnka vysušuje, spôsobuje predčasné starnutie našej kože s tvorbou vrások, pigmentových škvŕn či rozšírených cievok. Slnko môže pokožku spáliť, vyvolať alergické reakcie a viesť k vzniku kožných nádorov. Nevýhodou slnenia je, že dlhodobé škody sa na našej koži často prejavia až o veľa rokov neskôr. Nežiaduce účinky slnečného žiarenia sú navodené v prevažnej miere jeho UV zložkou, teda ultrafialovým žiarením UVA a UVB. Ich účinky možno rozdeliť na včasné a neskoré. Opálenie kože s tvorbou pigmentu a zápal kože – sčervenanie až tvorba pľuzgierikov, imunologické zmeny, zhrubnutie pokožky, tvorba vitamínu D – patria do skupiny včasných zmien. K neskorým a priam neželaným zmenám v našej koži patrí „fotoageing“ a fotokarcinogenéza. Prvý z termínov označuje predčasné starnutie kože s tvorbou vrások, stratou odolnosti a pružnosti kože, s tvorbou rozšírených cievok a pigmentových škvŕn a so žltnutím pokožky. Druhý termín pomenúva stav vedúci k vzniku kožných nádorov, ktorého sa všetci najviac obávame.Z fyzikálneho hľadiska je slnečné žiarenie druhom elektromagnetického vlnenia. Väčšinu biologických účinkov dopadajúceho žiarenia má oblasť vlnových dĺžok od 280 do 800 nm, žiarenie s vlnovými dĺžkami nižšími ako 280 nm na zemský povrch nedopadá (jedná sa o oblasť krátkovlnového ultrafialového žiarenia UVC), pásmo 280 až 320 nm sa nazýva strednovlnovým ultrafialovým žiarením UVB, 320 až 400 nm dlhovlnovým UVA žiarením, pásmo 400 až 700 nm zodpovedá viditeľnej oblasti slnečného žiarenia.Správnu starostlivosť o pokožku v horúcom letnom období možno rozdeliť na starostlivosť pred a počas opaľovania a starostlivosť po opaľovaní.
Čo má obsahovať vaša opaľovacia kozmetická taštička?
K správnemu opaľovaniu potrebujeme vhodný opaľovací krém, tyčinku na pery s ochranným faktorom, okuliare s UV filtrom, slušivú šiltovku či klobúk so strieškou a biele bavlnené tričko.
Ako si vybrať vhodný opaľovací krém?
Výber opaľovacieho krému závisí od toho, akú krajinu sa hodláme navštíviť. Čím bližšie je krajina lokalizovaná k rovníkovej oblasti, tým vyšší ochranný faktor je potrebné zvoliť. Samozrejme, dôležité je poznať svoj kožný fototyp, čiže odpoveď našej kože na slnečné žiarenie. V našich podmienkach rozoznávame štyri kožné fototypy. Prvý a druhý fototyp je na slnečné žiarenie veľmi citlivý. Pokožka sa ľahko spáli a málo alebo vôbec nezhnedne. Osoby s týmto fototypom musia byť veľmi opatrné. Na kožu si musia nanášať krémy s vyššími ochrannými faktormi v porovnaní s osobami s tmavším typom pokožky. Pri výbere opaľovacieho krému možno rozlíšiť dva typy účinných látok. Chemické filtre v opaľovacích krémoch žiarenie absorbujú, fyzikálne filtre blokujú prienik slnečného žiarenia do pokožky. Malé deti a alergici by rozhodne mali uprednostniť prípravky na báze fyzikálnych filtrov.
Ochranný faktor (SPF). Čo vlastne znamená?
SPF (sun protecting faktor) je číslo, ktoré vyjadruje koľkokrát dlhšie sa môžeme opaľovať s naneseným krémom bez toho, aby sa naša pokožka spálila. SPF 10 napríklad znamená, že na slnku môžeme pobudnúť desaťkrát dlhšie, ako je prirodzená doba ochrany našej kože. Pri kúpe krému treba skontrolovať, či krém súčasne obsahuje UVA aj UVB filtre. Vzhľadom na to, že najmenej 40 % lúčov preniká až 50 cm pod hladinu vody, treba vedieť, že použitie krémov odolných voči vode nás chráni približne štyridsať minút počas pobytu vo vode. Opaľovacie krémy je potrebné nanášať minimálne dvadsať minút pred opaľovaním, v dostatočnom množstve a aplikáciu treba pravidelne opakovať. Najnovšie štúdie odporúčajú pri krémoch s extrémnou stálosťou aplikáciu tridsať minút pre začatím slnenia a opakovanú aplikáciu tridsať minút po začatí slnenia. Prípravky treba nanášať vždy v dostatočnom množstve, pretože len dostatočná dávka zabezpečí udávanú výšku fotoprotekcie.Pri nanášaní krému nezabúdajte natrieť naozaj všetky odhalené partie, teda aj ušnice či priehlavky nôh. Na nos, ústa a prominujúce lícne kosti aplikujte špeciálne ochranné tyčinky s vyšším ochranným faktorom.
Ostatné pravidlá správneho slnenia
Predovšetkým je to poznanie vlastného fototypu a s tým súvisiaci výber opaľovacieho krému so zreteľom na geografické podmienky. Obdobie medzi jedenástou a pätnástou hodinou by sme mali tráviť odpočinkom, pretože až 50 % UV energie z celkovej dennej dávky spadá práve do tohto obdobia. Slnečným lúčom sa treba vystavovať postupne, teda pozvoľne predlžovať čas trávený opaľovaním. Ľudia chorí, užívajúci lieky, citliví na pôsobenie slnečných lúčov či zaťažení pozitívnou rodinnou anamnézou by sa o svojom pobyte na slnku mali poradiť so svojím lekárom. Nikdy nezabúdajte na oči, pery a dostatočný príjem tekutín.
Čo sa stane, keď pravidlá nebudeme rešpektovať?
V prípade neprimeraného vystavovania sa slnečnému žiareniu (najmä UV lúčom) si ľahko môžeme pokaziť čas oddychu spálením pokožky. Spálenie kože sa prejaví štyri až šesť hodín po opaľovaní, s maximom prejavov po dvanástich až dvadsiatich štyroch hodinách, po sedemdesiatich dvoch hodinách začínajú prejavy postupne odznievať. Postihnutá koža je začervenaná, mierne opuchnutá, horúca na dotyk, neskôr sa môžu vytvoriť väčšie či menšie pľuzgieriky, následne mokvanie či tvorba chrastičiek, v záverečnom štádiu sa pokožka olupuje. V miernejších formách začervenanie plynule prechádza do olupovania. V prípade úpalu stav sprevádza zvýšená teplota, nevoľnosť a zvracanie, bolesti hlavy až obehový kolaps.Na zmiernenie prejavov sa v počiatočnom štádiu používajú púdre, hormonálne prípravky vo forme krémov, mlieka či peny, ako aj vlhké obklady. Zinková emulzia zmierňuje prejavy svrbenia a ochladzuje. Regeneračne pôsobia prípravky obsahujúce pantenol.
Ochráni ma pred spálením príprava v soláriu?
Rovnaký stupeň zhnednutia nadobudnutý v soláriu UVA lúčmi chráni v porovnaní s prirodzeným opálením len asi na polovicu. Podpisuje sa pod to rozdielne rozloženie pigmentácie v závislosti od typu UV žiarenia a rozličná hrúbka pokožky.
Ako sa prejavuje slnečná alergia?
V ambulancii kožného lekára sa v súvislosti so začiatkom opaľovacej sezóny najčastejšie stretávame s diagnózou polymorfnej svetelnej dermatózy, o ktorej sa vo všeobecnosti hovorí ako o slnečnej alergii. Vyskytuje sa najmä u ľudí I. a II. fototypu kože (svetlé typy pokožky), ale ochorenie sa môže prejaviť aj u osôb s tmavšou pleťou. Postihnuté sú najmä osoby mladších vekových skupín, ale vznik je možný v ktoromkoľvek roku života, aj v detstve. Zaujímavosťou je, že toto ochorenie je menej časté v oblastiach intenzívneho slnečného žiarenia, čo sa pripisuje otužovaniu voči UV žiareniu. Pri tomto ochorení vzniká výsev na koži najmä v exponovaných oblastiach – v oblasti výstrihu a horných plôch predlaktia. Pupence, menšie či väčšie pľuzgieriky, svrbenie, prípadne i iné prejavy vznikajú niekoľko hodín, niekedy však až dní po slnečnom ožiarení. Prejavy sa spontánne zahoja, ak nedochádza k opakovanému vystaveniu sa slnečnému žiareniu. Pri opätovnom vzniku prejavov sa na koži pacienta vytvára vždy rovnaký druh kožnej vyrážky. Tieto osoby by sa mali pred slnečným žiarením chrániť, mali by nosiť ochranný odev a používať ochranné krémy.S ďalšou chorobou, s ktorou sa v súvislosti so slnením kožný lekár stretáva, je urticaria solaris, ktorá sa manifestuje formou žihľavky. Vyskytuje sa zriedkavo, zvyčajne u osôb v dospelom veku. Na koži vzniká po niekoľkých minútach slnenia pálenie, napnutá koža, žihľavkový pupenec spojený s pocitom svrbenia. Prejavy sú na celom povrchu tela, aj na miestach, ktoré neboli vystavené slnečnému žiareniu. U niektorých pacientov sa môžu pridružiť aj celkové príznaky ako bolesti hlavy, pocit na zvracanie, obehové ťažkosti.Obe spomínané ochorenia vznikajú u inak zdravých osôb. V súvislosti so slnečným žiarením dochádza však i k prejavom iných druhov kožných ochorení, preto všetky ochorenia vznikajúce či zhoršujúce sa následkom expozície slnečného žiarenia, ich profylaxia a liečba, patria do rúk kožného lekára.
Aká je starostlivosť o pleť v lete?
Starostlivosť o pleť vychádza v každom ročnom období z typu našej pleti. Prípravky, ktoré v letnom období používame, kupujeme podľa toho, či sa jedná o suchú, normálnu či zmiešanú pleť, alebo o mastnú či aknóznu pleť, alebo o citlivý typ pokožky. Spoločná pre všetky typy pleti je solárna ochrana, čiže fotoprotekcia, ktorá závisí od geografických podmienok a fototypu kože, a dostatočná hydratácia. V súčasnosti sú na našom trhu dostupné prípravky, ktoré ako produkty určené na denné použitie zároveň obsahujú ochranný faktor – UV filter, preto nie je potrebné nanášať na pokožku tváre a krku dva druhy krémov. Úlohou hydratačných prípravkov je vytvoriť na povrchu kože bariéru, ktorá má zabrániť úniku vlhkosti. Naša pokožka tak získava zamatový vzhľad, na dotyk je hladšia a vláčnejšia.Formu telového hydratačného prípravku si vyberáme podľa typu pokožky nášho tela. Po zmytí nečistôt kúpeľom či sprchovaním pomocou čistiacich prostriedkov (mydlo, gély, peny, oleje a soli do kúpeľa) si pokožku tela len jemne vysušíme uterákom. Potom na vlhkú kožu nanášame hydratačný krém či mlieko.
Starostlivosť o vlasy a pokožku hlavy
I vlasy si vyžadujú v letnom období špeciálnu starostlivosť. Používajte šampóny a kondicionéry s UV filtrom. Ak vám rednú vlasy, chráňte si kožu pred pôsobením slnečného žiarenia. Lysinu si natierajte krémami s vysokým ochranným faktorom a nosievajte vzdušnú šiltovku či klobúčik so strieškou. Počas slnečných dní by sme sa mali vyvarovať používaniu alkoholových roztokov či prípravkov obsahujúcich bergamotové či iné éterické oleje. Pri ich používaní hrozí možnosť vzniku neželaných pigmentácií.V letnom období opatrne s peelingom. Chemický peeling založený na báze AHA kyselín a retinolu odložíme na neslnečné dni. V tomto období volíme jemnejšie druhy peelingu, ktoré pokožku nedráždia, pretože podráždená koža je vnímavejšia voči UV lúčom.Zatiaľ čo väčšina kozmetických prípravkov je určená na dennodenné použitie, pleťové masky aplikované periodicky patria k najobľúbenejším spôsobom starostlivosti o pleť. Najmä v letnom období je veľmi populárne nanášanie masiek z prírodných zdrojov. Typ masky volíme jednak podľa typu pleti a jednak podľa účelu, ktorý chceme dosiahnuť. Pri vhodnej aplikácii býva ich účinok rýchly a viditeľný. Problematika zloženia a aplikácie nie je jednoduchá, vyžaduje dôkladnú znalosť jednotlivých zložiek masky a typu pleti, ktorý ošetrujeme. Často sú považované za všemocný prostriedok, zmysel však majú iba ako doplnok pravidelnej starostlivosti. Efekt, ktorý chceme v tomto období dosiahnuť, zvyčajne býva regenerácia, hydratácia, upokojenie a osvieženie. O výbere pleťovej masky pre váš typ pokožky je vhodné poradiť sa s erudovaným personálom parfumérií, lekárnikom, najlepšie je však odovzdať sa do rúk školenej kozmetičky.
Ako sa starať o naše deti?
Opaľovanie v detskom veku má svoje špecifiká, tak ako aj detská pokožka. Deti do troch rokov by sme priamemu slnečnému žiareniu nemali vystavovať vôbec. Ak chodíte na prechádzky s dieťaťom v kočíku, tieň striešky by mal prekrývať celé telíčko dieťatka. Ak je tieň nedostačujúci, mali by ste súčasne používať slnečník. Na kúpaliskách či pri iných vodných plochách by ste kočík s dieťatkom mali umiestniť do tieňa. Nezabúdajte, že slnečné žiarenie pôsobí aj pri zamračenej oblohe.Dieťatko v letnom období odievame do ľahkého vzdušného odevu z prírodných materiálov (bavlna, ľan) bez použitia farbív. Ak už dieťatko sedí či začína chodiť, nezabúdajme na šiltovku. Šilt musí byť dostatočne široký, aby jeho tieň dostatočne prekrýval celú tváričku. V detskom veku sa uprednostňuje takzvaný legionársky typ klobúčika, ktorý okrem tváre chráni zároveň aj šiju.U detí by sme mali uprednostniť používanie ochranných krémov s fyzikálnym filtrom. Aplikácia fyzikálnych filtrov je na rozdiel od minulosti podstatne prijateľnejšia. V súčasnosti opaľovacie krémy na báze fyzikálnych filtrov zvyčajne obsahujú ako účinnú látku titanium dioxid.U detí vo veku nad tri roky platia rovnaké pravidlá slnenia ako u dospelých. Opaľujeme ich postupne a používame vhodný opaľovací krém. Výška ochranného faktoru má zodpovedať ich fototypu a miestu letoviska. Špeciálnu starostlivosť vyžadujú citlivé partie (ušnice, nos, líca…). Uprednostňujeme stále sunscreeny s fyzikálnymi filtrami, určené pre citlivú detskú pokožku. Opaľovacie krémy aplikujem opakovane, podľa typu prípravku, a v dostatočnom množstve, prvýkrát tridsať minút pred začatím slnenia. Čas medzi jedenástou až pätnástou hodinou sa deti majú zdržiavať mimo pôsobenia UV lúčov. Nezabúdajte na ochranu očí a dostatočný príjem tekutín. Pozor na užívané lieky!Nikdy nedopusťte, aby sa vaše dieťa spálilo. Viac ako 80 % celoživotnej dávky UV žiarenia získavame práve v detskom veku.Nejedna mamička vystavuje svoje dieťatko slnečným lúčom v domnienke, že je to tak správne. Myslí na jeho vývoj, na tvorbu vitamínu D. Vitamín D patrí k biologicky dôležitým vitamínom pre náš organizmus. Jeho úlohou je pôsobenie na metabolizmus vápnika. Nedostatok vápnika vedie u mladých ľudí k rachitíde. Vitamín D3 vzniká v koži pôsobením UV žiarenia z provitamínu D3. Štúdie však potvrdili, že k fyziologickej premene vitamínu D v koži stačí vystavenie sa UV lúčom po dobu asi desiatich minút denne pri jeho dostatočnom príjme potravou. Väčšmi ohrození sú teda starí ľudia pripútaní na lôžko a s nevhodným zložením stravy.
Ako sa starať o pokožku po slnečnom kúpeli?
Po opaľovaní je potrebné pokožku natrieť hydratačným zvláčňujúcim prípravkom. U niektorých osôb je ešte stále zakorenený názor, že pre „dokonalé“ zhnednutie je potrebné aspoň trošku sa spáliť. Koža je potom začervenalá, opuchnutá, citlivá na dotyk, máme pocit pálenia, svrbenia a postupne vznikajú drobné či väčšie pľuzgieriky. Chladivé prísady v poopaľovacích prípravkoch pomáhajú tieto nepríjemné pocity utíšiť. Lokálne prípravky s obsahom pantenolu sú určené na stimuláciu hojenia solárneho poškodenia. Beta-karotény pôsobiace proti negatívnemu účinku voľných radikálov majú mierny fotoprotektívny účinok, pôsobiaci najmä v UV oblasti zodpovednej za začervenanie kožného povrchu. Výraznejší efekt sa dosahuje v súčinnosti vitamínov E a C.
Je beta-karotén vhodným prostriedkom na ochranu kože?
Beta-karotén sa zaraďuje medzi antioxidanty vychytávajúce voľné radikály. Voľné radikály sú látky, ktoré reagujú s rôznymi biologickými štruktúrami v našom organizme. Väčšinou hovoríme o reaktívnych formách kyslíka a dusíka. O ich existencii sa dlho pochybovalo. Od šesťdesiatych rokov, kedy boli dokázané Fridowichom a Cordom, sa stali oblasťou záujmu nielen biochemikov, ale aj lekárskeho výskumu. Voľné radikály sú totiž látky, ktoré za určitých okolností pôsobia toxicky na náš organizmus a sú schopné poškodiť jeho funkcie.UV žiarenie indukuje tvorbu voľných radikálov, pôsobiacich na nukleové kyseliny, tuky, bielkoviny a cukry. Koža je vybavená prirodzenými ochrannými systémami pôsobiacimi proti fotochemickému oxidačnému stresu. Patrí sem rohovatenie kože s tvorbou pigmentu, antioxidačné enzýmy, kyselina urokanová, vitamíny a iné látky. Ak býva prekročená dávka UV žiarenia, voči ktorej sa už náš organizmus nedokáže svojimi obrannými mechanizmami brániť, dôjde ku klinickému poškodeniu kože. Práve tieto okolnosti vedú k tomu, že sa v súčasnosti niektoré vitamíny využívajú ako antioxidanty v kozmetických prípravkoch alebo ako doplnky výživy. Tieto látky nielenže ochraňujú naše bunky, ale zároveň pôsobia aj ako spomaľovače starnutia.V súvislosti s opaľovaním sa ako antioxidanty využívajú najmä vitamín C, E, A. Beta-karotén chráni bunky pred účinkami slnečného žiarenia najmä v oblasti vlnových dĺžok okolo 400 nm. Výraznejší efekt je však práve pri spolupôsobení vitamínov E a C. Vitamín C je potrebný pri syntéze kolagénu v koži, ktorého v procese starnutia kože ubúda. Prítomnosť vitamínu A je nutná na normálnu funkciu buniek epitelu, zvyšuje odolnosť kože voči infekcii, napomáha normálnemu rohovateniu kože.
Na záver
Známe porekadlo vraví: všetko s mierou! Prirodzené obranné mechanizmy chránia našu kožu pred pôsobením slnečného žiarenia len do určitej miery. Bez dostatočnej ochrany pokožky a prevencie pred pôsobením neviditeľného ultrafialového žiarenia môže dôjsť k vzniku nezvratných zmien. Naša koža si pamätá všetko, aj keď my sme už dávno zabudli.