Fajčenie je v spoločnosti vnímané ako niečo zlé, negatívne. Napriek tomu mnoho ľudí v stresových situáciách či v obave pred priberaním siaha po cigaretke. Inokedy je naopak cigareta vytúženým pôžitkom. O tom, čo znamená závislosť na fajčení a ako môžeme s týmto zlozvykom skoncovať, sme sa porozprávali s psychologičkou Karin Pribišovou.
Prečo podľa vášho názoru ľudia siahajú po cigaretách a z akých dôvodov začínajú fajčiť?
Myslím, že dôvody, prečo sa to stáva, nie je možné paušalizovať. Aspoň jednorazovú skúsenosť s cigaretou má v živote asi každý človek a to, či za tou prvou budú nasledovať aj ďalšie, určujú rôzne faktory. Z psychologického hľadiska je možné povedať, že fajčenie môže byť pôžitkom, obradom až ritualizovanou činnosťou, ale aj pohonným motorom na zmobilizovanie síl. Pre mnohých slúži aj ako uvoľňovač napätia a spôsob úniku z konfliktnej situácie. Nesmieme zabudnúť ani na to, že je akýmsi spoločenským aktom, hoci dnes už tento moment ustupuje do úzadia, pretože sa viac razí trend „nefajčiť je zdravé“. Odzrkadľuje sa to aj v podstatne nižšej tolerancii fajčiarov na verejných miestach a všade tam, kde sa koncentrujú ľudia. Ale fajčenie je samozrejme aj návykom, ktorý môže prerásť až do závislosti.Domnievam sa, že vek, kedy človek prvýkrát vezme do ruky cigaretu, býva pomerne nízky. U mladých ľudí hrá významnú rolu tendencia vyskúšať niečo nové, niečo, čo vidia okolo seba, a možno to považujú za prejav dospelosti, snaha napodobniť niekoho či už z reálneho života, alebo hrdinu z médií.Menej často sa stretnete s človekom, ktorý vám povie, že začal fajčiť po tridsiatke, štyridsiatke. Samozrejme, sú aj prípady, kedy začali fajčiť ľudia aj vo vyššom veku. Pracujem v zdravotníctve a nie raz som zažila situáciu, pri ktorej prvé slová pacienta, ktorému oznámili vážnu diagnózu, boli: Dajte mi cigaretu. Takúto reakciu však považujem skôr za prejav šoku na danú udalosť.Sú ľudia, ktorí začali fajčiť napríklad v pracovnom kolektíve. Tiež tu určitú úlohu môže hrať snaha zapadnúť a stotožniť sa s kolektívom, ale aj to, že cigareta sa pre pracovne vyťaženého človeka môže naozaj stať akýmsi pomocníkom na zvládanie stresu. Aspoň on to tak cíti.
Hodnotíte fajčenie skôr ako psychickú alebo naopak ako fyzickú závislosť?
Hoci nie je možné povedať, že na fajčenie sa nevytvára fyzická závislosť, predsa len iné druhy návykových látok, akými sú alkohol, farmaká či drogy, spôsobujú väčšiu fyzickú závislosť a najmä pri ich odňatí vidíme podstatne búrlivejšie a problematickejšie telesné príznaky v rámci abstinenčného syndrómu. Z môjho pohľadu je cigareta viazaná prevažne na závislosť psychického charakteru.Sama som bývalým fajčiarom a napriek tomu, že nefajčím už takmer dvadsať rokov, stále sa cítim ohrozená týmto neduhom. Vnímam sa podobne, ako keby som bola abstinujúcim alkoholikom. Viem, že si nemôžem dať ani jednu cigaretu, pretože by za ňou nasledovala stopäťdesiata. Netrpím však fyzicky, ale niekedy predstava, že si po dobrom obede, pri kávičke nemôžem zapáliť, hoci by som mala chuť, je pre mňa skôr psychicky zaťažujúca a musím zapojiť svoju vôľu a racionálne argumenty, aby som tak nespravila.
Ako hodnotíte z psychologického hľadiska fakt, že mnohé malé deti skúšajú tajne fajčiť?
Malé deti sú takí malí prieskumníci. V rámci svojich dobrodružných výprav chcú vyskúšať takmer všetko. A najmä to, s čím sú takmer denno-denne konfrontované a čo im je striktne zakazované. Niečo, čo patrí len dospelým. Myslím, že u úplne malých detí tento mechanizmus môže byť významným motívom. Zároveň sa domnievam, že tie prvé skúsenosti nebývajú pre ne najpríjemnejšie a vlastne deti samy zistia, že tá úžasná dymiaca vecička je štipľavá, páchne a v lepšom prípade sa po nej len rozkašlú…
Fajčí dospievajúca mládež z dôvodu, aby zapadla do kolektívu?
Mechanizmus napodobňovania a stotožnenia sa s pravidlami skupiny, do ktorej chcem patriť a byť prijatý, môže byť naozaj veľmi silným motívom, prečo dospievajúci začnú fajčiť. Nezanedbateľným faktorom môže byť potreba identifikácie sa s rovesníkmi, ktorí už fajčia, snaha zapadnúť do partie, byť „in“, respektíve nebyť iný. Často to môže súvisieť s tým, že mladí majú pocit, že budú takto ľahšie prijímaní komunitou, v ktorej sa pohybujú, budú ich viac akceptovať a brať ako svojich. Prekročením hranice toho, čo je zakazované, sa mladý človek môže vnímať ako odvážnejší, hrdinskejší. Samozrejme, má to blízko aj k tomu, že v tomto období si človek ešte formuje svoju osobnosť, sebavedomie a sebaistotu. Takýmto správaním sa mu môže zdať, že toto je spôsob, ako si zvýšiť svoj pocit dôležitosti a nadobnúť väčšiu vnútornú istotu. Je ťažké očakávať, že násťročné deti budú posudzovať fajčenie z hľadiska možných negatívnych perspektív pre ich budúcnosť, zdravie a podobne.
Mnoho ľudí fajčí, keď sa ocitnú v stresovej situácii. Môžu cigarety fungovať ako antistresový prostriedok?
Áno, ak sa na to pozrieme z toho hľadiska, že pre fajčiara sa zapálenie si cigarety stáva akýmsi rituálom, ktorý ho zbavuje napätia a vyvoláva v ňom pocit relaxácie, uvoľnenia. Určitý dynamický stereotyp, ktorý ho upokojí. Človek si po určitom čase zvnútorní túto svoju predstavu a prijme za fakt, že ak sa chcem uvoľniť, zmierniť stres, prípadne ho odbúrať, je pre mňa cigareta často tým prvým a najdostupnejším prostriedkom, po ktorom siaham. Fajčiar často pritom nerozmýšľa nad tým, či to tak naozaj je. Jednoducho tomu verí. A okrem toho, možno aj vy máte skúsenosť, že ak sa niekomu posťažujete, že vám niečo práve nevyšlo, že „máte nervy“ a podobne, dostane radu: Tak si zapáľ. Medzi ľuďmi funguje povedomie toho, že cigareta je tým najbežnejším prostriedkom, ktorý pomôže odbúrať stres. Málokedy vám niekto poradí, aby ste si išli zabehať alebo vyvinuli nejakú inú, užitočnú aktivitu. Cigaretka je poruke hneď a skoro vždy.
Myslíte si, že ten, kto chce prestať fajčiť, to silou vôle dokáže?
Hmm, položím vám protiotázku. Myslíte si, že každý, kto chce schudnúť, schudne? Boli časy, keď sa s obľubou hovorievalo, že pevná vôľa všetko zdolá. Samozrejme, že to nie je možné paušalizovať, tak ako nemôžeme všetkých ľudí hádzať do jedného vreca. Každý sme iný a samozrejme sú ľudia, ktorí to zvládnu, ale aj takí, ktorým sa to nepodarí. Vždy si nájdu dôvod, prečo to nejde, a dôsledky svojich zlyhaní si zracionalizujú. Netreba ich však odsudzovať. Každý máme svoje limity.Konkrétne pri fajčiarskom návyku sa mi v porovnaní s inými závislosťami zdá, že vôľová zložka by mohla byť významnou súčasťou pri oslobodení sa od fajčenia práve preto, že jej odňatie, ako sme už spomínali, nespôsobuje také výrazné a nepríjemné fyzické príznaky, ako je to pri iných závislostiach. Ale naozaj, každý máme svoje limity…
Mnohé ženy fajčia v ilúzii, že nepriberú na váhe. Ako hodnotíte toto zmýšľanie?
Máte pravdu, fajčia naozaj v ilúzii… Klamlivej a, samozrejme, nezdravej. Nehovoriac o tom, že dnes vládne kult nielen pekných tiel, ale aj tvárí bez vrások, sviežej a pružnej pleti. Toto všetko však cigarety uberajú. Áno, často počuť: Musela som zase začať fajčiť, pretože keď som prestala, začala som jesť a priberať. Samozrejme, istá súvislosť je tu pochopiteľná. Ak mám vytvorený nejaký rituál a stereotyp, o ktorý zrazu prídem, vyvolá to vo mne úzkosť. Ak ju chcem potlačiť, nahradím vylúčenú činnosť nejakou inou. A keďže som bola zvyknutá na takzvanú orálnu aktivitu, nahradím ju podobnou, takou, ktorá sa tiež realizuje cez ústa. Ale tá má väčšinou viac kalórií a kilá pribúdajú. Existuje dosť morbídnych vtipov a obrázkov o tom, ako fajčenie a cigarety spôsobujú chudnutie. Nemá to však nič spoločné so štíhlou líniou a predovšetkým so zdravým životným štýlom. Ten, myslím, je predsa len lepším tipom na zhodenie prebytočných kíl.
Myslíte si, že fajčenie má nejaký vplyv na psychiku človeka?
Neviem, aké vplyvy máte na mysli. Nikotín pôsobí priamo na nervové tkanivo, a preto aj fajčiar môže mať po zapálení si pocit, že cigareta má naňho povzbudzujúci účinok, na jeho myslenie a pracovný výkon. Zdá sa mu, akoby mu to lepšie „pálilo“. Efekt je však krátkodobý, a preto, ak ho chce znova dosiahnuť, musí znova a znova siahať po ďalšej cigarete. Je to vlastne začiatok vytvárania si závislosti. Samozrejme, aj relaxačné účinky sú skôr krátkodobé a to, že sa človek po cigaretke cíti dobre, je veľakrát spôsobené viac tým, že má svoju činnosť zritualizovanú a realizuje ju v čase, ktorý si vyhradí pre seba a svoj pokoj. Naopak, tí, ktorí siahajú po cigarete ako po „ukľudňováku“ pri množstve práce, môžu mať krátkodobo pocit upokojenia. Ak sa im z nejakého dôvodu nepodarí k cigarete sa dostať, napätie a nervozita vzrastajú.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí chcú s týmto zlozvykom skoncovať?
V prvom rade, aby sa úprimne porozprávali sami so sebou a uvedomili si, či naozaj chcú prestať. Aby si položili otázku, či snaha prestať fajčiť je ich zvnútornenou potrebou, alebo či o tom hovoria len vtedy, keď sa to stane témou v spoločnosti, alebo preto, že ich niekto iný k tomu motivuje a oni mu chcú vyhovieť. Myslím si, že ak človek sám neprijme myšlienku, že sa chce tohto návyku zbaviť a nie je sám presvedčený o správnosti a potrebe tohto kroku, tak aj motivačný faktor nie je taký silný, vôľa môže pokrivkávať a cieľ je vzdialenejší. S možnými recidívami… Samozrejme, dajú sa vyskúšať rôzne techniky, či už psychoterapia, alebo hypnóza, ak to človek uzná za vhodné. Dnes trh ponúka aj „barličky“ vo forme žuvačiek, náplastí, viem, že sa objavili aj lieky na riešenie tohto problému. Stoja síce veľa peňazí, ale v porovnaní s nákladmi na fajčenie to myslím nie je zlá kalkulácia. Na záver snáď len toľko. Niekomu sa to podarí na prvýkrát a naraz. Niekto má „viacero pokusov“ s opakovanými recidívami a s inou taktikou. Myslím, že naozaj dôležité je úprimne chcieť, pripraviť sa na možné prekážky aj zlyhania, ale hlavne sa nevzdať.