Psychologička Katka Jandová - Ako žijeme, tak budeme starnúť

Ako vplýva starnutie na psychiku človeka?

Pretože starnutie je proces, ktorý prebieha v biologicko-fyziologickej, psychickej a aj v sociálnej oblasti, jeho vplyv na psychiku ide rôznymi smermi. Starnúci človek si uvedomuje, že po fyzickej aj psychickej stránke už nie je taký výkonný, ako bol zvyknutý, je napríklad väčší predpoklad výskytu rôznych chorôb, ktoré ho môžu obmedzovať, menšia mentálna výkonnosť, nezanedbateľný je aj vplyv už viditeľných kozmetických príznakov starnutia (vrásky, ochabovanie svalstva a pokožky, horšia kvalita vlasov a podobne). A nemožno zabúdať aj na fakt blížiaceho sa odchodu do dôchodku alebo priamo odchod do dôchodku a s tým spojený strach zo zúženia sociálnych kontaktov a zo zníženia finančného príjmu. Taktiež je významná prípadná strata životného partnera a zmeny rodinnej konštelácie (napríklad odchodom detí z domova). Toto všetko sa v psychike vo väčšej či menšej miere odráža. A takisto sa v zmenách psychického stavu často prejavuje starnutie samotného centrálneho nervového systému.

Mení sa vplyvom starnutia aj charakter či povaha človeka?

Čiastočne určite áno. Psychické starnutie sa často odráža v zmenách osobnostných čŕt, v zhoršení poznávacích schopností, v spomalení psychomotorického tempa, v zhoršení pamäti, v zhoršení schopnosti sústrediť sa, v schopnosti riešiť nové situácie.Vo vyššom veku sa veľmi často objavujú také povahové zmeny, ako napríklad sporovlivosť až lakomstvo alebo naopak pôžitkárstvo a utrácanie, snaha byť v centre pozornosti, nedôvera voči okoliu, svojhlavosť. Je častý zvýraznený záujem o svoj fyziologický stav (najmä trávenie, bolesti). Je tu aj riziko rozvoja abúzu alkoholu.
Vyšší vek je obdobím života, ktoré je charakteristické zvýšeným výskytom rôznych emočných porúch, ako je napríklad emočná labilita, striedanie nálad, zvýšená ovplyvniteľnosť alebo naopak podozrievavosť, sklon k úzkostným a depresívnym reakciám.Z ďalších zmien je časté zhoršenie vštiepivosti pamäti (zhoršenie novopamäti a zvýraznenie staropamäti), zmeny osobnosti (introvertnosť a samotárstvo alebo extrovertnosť a uvravenosť) a zhoršená schopnosť prispôsobiť sa.Ale aby sme neboli nespravodliví, psychické starnutie sa môže prejaviť aj v pozitívnom zmysle – – zvýšením vytrvalosti, stálosťou v názoroch a vo vzťahoch, múdrosťou a toleranciou, rozvážnosťou, trpezlivosťou.

Aké vonkajšie psychické prejavy môžeme pozorovať u starnúcich ľudí?

K typickým psychickým zmenám vo vyššom veku patrí spomalenie psychomotorického tempa, psychická únava, zhoršenie zmyslovej výkonnosti (čiže zhoršenie zraku, sluchu, chuti, hmatu, čuchu), ochudobnenie fantázie, nedostatok vôle rozvíjať sa, ustrnutie záujmov, úbytok schopnosti učiť sa nové, konzervativizmus v názoroch, postojoch i v rôznych postupoch riešenia problémov, pohodlnosť, sklon k spomienkam, odďaľovanie riešenia zložitých situácií, rutinérstvo, strata pružnosti (hlavne v myslení), rozvláčnosť reči, zabiehavé myslenie a iné.

Ako sa so starnutím vyrovnávajú ženy a ako muži? Sú v tom medzi nimi nejaké rozdiely?

Určité rozdiely tu iste sú. Predovšetkým v tom, že na prvé známky starnutia je pravdepodobne žena trošku vnímavejšia. Žijeme v období, v ktorom vládne kult mladosti, štíhlosti a krásy. Napríklad tie ženy, ktoré boli zvyknuté spoliehať sa na atribúty ženskej atraktivity, môžu kvôli prehlbujúcim sa vráskam začať podliehať obavám. Môže to tak byť aj u mužov, ale u žien je to trošku výraznejšie. Veľa ľudí týmto obdobím prejde elegantne, zvládnu ho dôstojne.Avšak mnohí ľudia – aj ženy, aj muži – si chcú svoju mladosť nasilu dokazovať rôznym, i neprimeraným spôsobom – prepínajú svoje športové sily, preháňajú to s módnymi výstrelkami, hľadaním mladších partneriek alebo partnerov, pretrhnú dovtedajšie pevné vzťahy alebo začnú žiť až priveľmi uvoľneným životom. Alebo, naopak, fakt starnutia nezvládnu, stiahnu sa do seba, prestanú chodiť medzi ľudí, na čo dovtedy boli zvyknutí. A to je veľmi dobrý krok k rozvoju depresie.

Ako by sa mali ľudia so starnutím vyrovnať?

Predovšetkým treba akceptovať fakt, že každý človek starne a že je to prirodzený biologický proces, ktorý má aj svoje psychické i sociálne zákonitosti. Keďže obdobie starnutia je rizikovým obdobím vo viacerých smeroch, bolo by dobré, keby sa človek na toto riziko pripravil, snažil sa ešte v mladšom veku znížiť vplyv tohto rizika. To je otázka najmä spôsobu života.

Aké aktivity sú vhodné, aby sme proces starnutia z psychického hľadiska vedeli spomaliť?

Určite už toľkokrát spomínaná správna životospráva. Najmä správne stravovanie, pravidelný šport (predovšetkým aeróbne aktivity, napríklad plávanie, dynamická chôdza v prírode), dostatok spánku, udržiavanie a pestovanie priateľstiev, aj s mladými ľuďmi – – aj tí môžu byť príkladom pre starších ľudí – a nielen stretávanie sa s ľuďmi v čakárni u lekára alebo v obchode, mentálny tréning (riešenie krížoviek, hra scrabble, pexesa s vnúčatami – znie to smiešne, ale podporuje to udržiavanie krátkodobej pamäti), čítanie dennej tlače, sledovanie televízie, proste všetko to, čo aktívne zamestnáva zmysly.

Kedy treba navštíviť psychológa?

Keď človek cíti, že má problémy, na ktorých riešenie už nestačí. Ľudia však za psychológom či psychiatrom prídu až vtedy (a ani to nie z vlastnej iniciatívy, ale z iniciatívy blízkych ľudí), keď sa im už naozaj vymyká všetko spod kontroly.

Aké psychické problémy sú spojené so starnutím?

Emočné poruchy, najmä úzkosť a depresia, jednak ako reakcia na fakt obdobia starnutia, ale aj ako súčasť klinického obrazu nejakého ochorenia alebo poruchy, ktoré sú už v tomto období častejšie. A taktiež problémy, ktoré môžu súvisieť so zhoršením mentálnej výkonnosti.

Myslíte si, že dedičnosť zohráva dôležitú úlohu pri procese starnutia?

Áno aj nie. Určite niečo dostaneme do vienka aj v génoch a proces starnutia je nezvratný jav. Starne každý. Ide však o to, ako žijeme. Tak budeme aj starnúť…