Starnutie je proces, ktorý je v živote človeka prirodzený. Zdravým životným štýlom, teda pohybom a zdravou stravou, ho môžeme spomaliť. Dôležitú úlohu však zohráva i genetika. O starnutí a jeho príznakoch sme sa porozprávali so zástupcom primára Kliniky geriatrie Fakultnej nemocnice Jána Adama Reimana v Prešove, s MUDr. Jozefom Maťkom.
Od akého veku môžeme hovoriť o starnutí?
Doposiaľ nevieme uspokojivo definovať starnutie, preto si pomáhame konvenciami. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vlastná staroba (sénium) je vek od 75 do 89 rokov. Nad touto hranicou je dlhovekosť a pod ňou od 60 rokov je vyšší vek.
Prebieha starnutie inak u mužov a inak u žien?
Proces starnutia závisí od pohlavia. Dokumentuje to aj priemerná dĺžka života, ktorá je u žien asi o 5 rokov dlhšia. Tento fakt dávame do súvisu s hormonálnou výbavou, spôsobom života, prácou a psychickým stresom. Zvlášť nápadná je vysoká úmrtnosť mužov v produktívnom veku, ktorú ženy dobiehajú až v poproduktívnom veku.
Pri ženách sa hovorí o prechode ako o menopauze. Je teda menopauza akýmsi medzníkom či krokom k starnutiu?
Menopauza je vyhasínanie hormonálnej činnosti vo vaječníkoch. Je to geneticky naprogramovaný proces, nie je to teda začiatok starnutia. Hormonálna činnosť je však naďalej zachovaná v nadobličkách, kde sa u obidvoch pohlaví produkujú mužské a ženské hormóny. Keďže odpadá strach z tehotnosti a libido je dobre zachované, je sexuálny život často kvalitnejší.
Existuje podobný proces i u mužov?
Áno. Nazýva sa andropauza (androgény sú mužské pohlavné hormóny) a je veľmi individuálny. Aj vo vysokom veku môže byť muž plodný, čo vidíme v praxi pomerne často. Traumatické alebo liečebné odstránenie semenníkov aj vo vyššom veku má neblahý vplyv na organizmus a jednoznačne akceleruje starnutie. Tejto androdeprivácii sa však často nevyhneme pri diagnóze karcinómu prostaty.
Môže spomaliť starnutie organizmu dobrá genetická výbava našich rodinných príslušníkov? Respektíve zohráva úlohu pri starnutí genetika?
Na starnutie vplýva životný štýl, kvalita okolia a hlavne genetická výbava. Dá sa povedať, že genetika je najdôležitejšia v procese starnutia. Pri odbere rodinnej anamnézy sa často informujeme o dĺžke života rodičov a v populácii je dobre známy termín dobrý rodinný koreň.
Aké sú vonkajšie, čiže na pohľad viditeľné sprievodné znaky starnutia?
Vonkajšie známky starnutia sú jednak psychické a jednak somatické.Z psychických dominujú poruchy pamäti, znížené psychomotorické tempo, nerozhodnosť, emocionálna labilita, sklon k úzkosti a depresii. Starnúci ľudia majú nižšiu fantáziu a vynaliezavosť. A práve tu môžeme vidieť relatívny fenomén starnutia. Veď je množstvo geniálnych artefaktov vytvorených v pokročilom veku, fenomén pamätať si veci dávno minulé je niekedy výrazne zachovaný. Z histórie je známy termín rada starších a pre mňa je fenomenálny príklad politika Winstona Churchilla.Somatickými znakmi starnutia sú najčastejšie kožné zmeny (vrásky, pigmentácie, vlasové zmeny), poruchy zmyslových orgánov, starecká kyfóza so znížením výšky človeka, charakter chôdze a mnoho ďalších.
Ktoré choroby starnutie znepríjemňujú?
Bez chronického ochorenia je vo veku 80 až 90 rokov iba 5 percent obyvateľstva. Americké štatistiky uvádzajú ako „zdravých“ iba 15 percent obyvateľstva vo veku nad 75 rokov. V starobe dominujú chronické ochorenia prenesené z mladosti, degeneratívne ochorenia kĺbov (z opotrebovania), choroby vízu a sluchu, demencie, choroby srdcovo-cievne. Zvláštnosťou chorôb je polymorbidita, ich vzájomná prepojenosť, sklon ku komplikáciám a hlavne úzka prepojenosť sociálnej a zdravotnej situácie.
Existujú teda ochorenia, ktoré vznikajú v dôsledku starnutia organizmu?
Klinické formy predčasného starnutia – progeria (Wernerov a Hutchinsonov syndróm) a choroby, ktoré sa vyskytujú výhradne vo vysokom veku (starecká hluchota – presbyacusus, šedý zákal šošovky – katarakta, zväčšenie prostaty, senilný pruritus kože, senilná demencia) sú typickým príkladom s priamym etiopatogenetickým vzťahom k starobe. Ďalej je tu veľká skupina chorôb, ktoré súvisia s vystupňovaným „fyziologickým“ starnutím, ako je napríklad senilná osteoporóza a ateroskleróza s mnohopočetným klinickým obrazom.
Platí pri starnutí pravidlo, že to, ako sa o svoj organizmus počas života staráme, sa nám spočíta v starobe?
Takmer všetky metódy založené na prevenciu starnutia sú metódou spomalenia aterosklerotického procesu ciev. Už v minulosti uznávaný nemecký lekár Virchow predniesol teóriu, že organizmus je taký starý, ako sú staré jeho cievy. Proces arterosklerózy začína už v detstve a je výrazne akcelerovaný fajčením, obezitou, hypertenziou a sedavým spôsobom života. Klinický obraz vyvrcholenia tohto procesu je infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda a ischémia dolných končatín. Tieto diagnózy sú zvlášť aktuálne pri terajšom predlžovaní strednej dĺžky života. Cievna chirurgia zaznamenáva rozsiahly nárast a nemusí sa obávať o svoju existenciu. Medzi takzvané geriatriká si razia cestu lieky znižujúce hladinu cholesterolu (statíny), ktoré spomaľujú proces aterosklerózy, dokonca robia regresiu aterosklerotického plátu a zdá sa, že spomaľujú aj proces demencie.Malé množstvo alkoholu, teda 2 dcl vína u mužov a 1 dcl denne u žien, je prospešné. Tento poznatok sa dlho tajil pre možnosť zneužitia. Väčšie množstvo má škodlivý vplyv na pečeň a má negatívny aj iný spoločensko-zdravotný rozmer. Drogová závislosť so sebou zase prináša otázky zníženej imunity, prenosných ochorení a výraznú psychickú ujmu.
Veľmi nepríjemne je ochorenie starších ľudí s názvom osteoporóza. Ako sa dá proti tejto chorobe preventívne bojovať a ako sa dajú zmierniť jej účinky?
Očakávaný pozitívny efekt hormonálnej substitúcie na osteoporózu bol odsunutý do úzadia pre jej škodlivý účinok na kardiovaskulárny systém. Je všeobecne akceptovaný názor, že na hustotu kostí má priaznivý vplyv dostatočný príjem kalcia, vitamínu D a fyzickej záťaže, ktorá stimuluje ukladanie vápnika, teda osteogenézu. Prevencia stareckej osteoporózy teda spočíva v dostatočnom spevnení kostí počas aktívneho života. V jednom litri mlieka je asi 1 000 mg kalcia, čo je dostatočná denná dávka. Treba zabezpečiť racionálne opaľovanie a aktívny pohyb aj v starobe.
Veľa starých ľudí má problémy so srdcom. Akú prevenciu, prípadne liečbu odporúčate?
Aká dôležitá je prevencia aterosklerózy, som už spomenul. Ukázalo sa, že aj vo vyššom veku je najlepšou prevenciou tohto ochorenia normalizácia hodnôt cholesterolu a správna liečba vysokého krvného tlaku spolu s udržiavaním telesnej hmotnosti. V liečbe sa zdôrazňujú už spomínane statíny, acylpyrín a stále častejšie rôzne výkony na srdcových cievach, ktoré sú už dobre prístupné aj pre staršiu generáciu.
Ako vplýva psychický stav na zdravie starých ľudí?
Vplyv psychiky na zdravie najlepšie dokumentuje fakt, že rezistentné hypertenzie, ktoré nezaberajú na klasickú liečbu, sa rýchlo zlepšujú po medikamentóznom upokojení pacienta. Rozhovor s geriatrickým pacientom a nahliadnutie do jeho duše je často viac ako predpisovanie ďalších liekov. Starších ľudí často trápia problémy s deťmi, zdravotný stav manžela, depresia a úzkosť. Následne prezentované somatické ťažkosti iba zakrývajú pravú podstatu veci. Riešenie tejto psychickej nepohody alebo len vypočutie pacienta má veľmi dobré výsledky.
Čo by mali starší ľudia robiť pre to, aby boli čo najdlhšie samostatnými a nezávislými na cudzej pomoci?
Nezávislosť a samostatnosť je podmienená jednak relatívne dobrým zdravotným stavom a jednak závisí od psychického stavu. Zdravotná starostlivosť u nás nie je diskriminovaná vekom, a rozvojom gerontológie a geriatrie je aj úzko špecializovaná a dostupná. Potreba rozvoja tohto odboru podľa demografických štatistík je zrejmá.Niektorí v starobe zanedbávajú svoj zovňajšok (Diogenov syndróm), a tak sa izolujú od okolia. Iní majú často sklon nechať sa obsluhovať, tendenciu k pasivite a závislosti. Všetko to je len krôčik k strate samostatnosti a k rozvoju patologického starnutia.
Myslíte si, že je na Slovensku dostatočná informovanosť verejnosti o chorobách starších ľudí?
Som optimista a podľa môjho názoru nezaostávame za svetom. Rozvoj internetu umožňuje prístup k novým poznatkom. Mladšia generácia to využíva a informuje aj svojich blízkych, ako som mal možnosť niekoľkokrát sa o tom na našej klinike presvedčiť.
Aký je váš osobný recept na udržanie sa vo výbornej kondícii aj v staršom veku?
Výborná kondícia v staršom veku, to je predovšetkým zdravý duch v zdravom tele. Rád cestujem, poznávam nové krajiny a lokality. V lete preferujem pobyt pri mori, ešte nikdy som nebol na tom istom mieste dva krát, často lokality mením aj so stanom v aute. V zime rád lyžujem, hoci pohybu mám viac v lete. Je to jednak práca v záhrade, kde vykonávam takmer každú činnosť sám, rád chodím na huby, vyhľadávam turistiku. Predpokladám, že aj svoj zdravotný stav mám zmapovaný.