V zimnom období máme radosť zo športu a radovánok, ktoré toto obdobie prináša, ale spolu s nimi je tu aj nepríjemné studené a sychravé počasie a čas kýchania, smrkania, opuchnutých nosov a chrípkových epidémií.
V zime nie sme častejšie chorí preto, že je okolo nás viac baktérií a vírusov než v lete. Pravým dôvodom je, že v zimnom období sa ľudia zdržiavajú a sústreďujú prevažne v interiéroch, veľmi často prekúrených, so suchým vzduchom, ktorý uľahčuje šírenie a prežívanie vírusov. K tomu pristupuje chlad, prudké zmeny teploty, nedostatok slnečného žiarenia, nedostatok pohybu a v neposlednom rade nevhodná výživa, ktorá sa významnou mierou podieľa na stave našej obranyschopnosti.Imunitný systém človeka sa zúčastňuje na vytváraní rovnováhy vnútorného prostredia, zabezpečuje integritu jednotlivca a k jeho základným úlohám patrí chrániť organizmus pred chorobami a nákazami. Každý človek si môže posilňovať imunitu priebežne po celý rok, no počas zimy je táto úloha mimoriadne aktuálna. Imunitný systém je veľmi citlivý a komplikovaný a funguje bez porúch iba vtedy, ak má na to vhodné podmienky. Ak chceme v zdraví prežiť chrípkové obdobie, mali by sme kriticky preskúmať svoju životosprávu.
Ako si môžeme zvýšiť imunitu?
Predovšetkým správnymi stravovacími návykmi. Správna výživa významne prispieva k zachovaniu a zvyšovaniu obranyschopnosti. Ak v potrave dlhodobo chýbajú niektoré dôležité živiny, minerálne látky alebo vitamíny, znižuje sa schopnosť imunitného systému a stúpa náchylnosť na infekcie. Všeobecne je na podporenie obranyschopnosti nutné zabezpečiť na jeseň zvýšený prísun vitamínov, bielkovín, vlákniny a stopových prvkov.Je známe, že adekvátna imunitná odpoveď súvisí s optimálnym príjmom bielkovín a energie. Znamená to, že nielen ich nedostatok, ale aj nadbytok negatívne ovplyvňuje obranyschopnosť organizmu. Názor, že keď je vonku zima, treba sa posilniť jedlom bohatým na tuky, neobstojí. Rovnako však v zime nie je vhodná beztuková diéta ani žiadne drastické odtučňovacie kúry. Nedostatok vitamínov rozpustných v tukoch (najmä vitamínov A a E) môže naopak spôsobiť poruchy imunitného systému. Treba si však vedieť správne vybrať a uprednostniť rastlinné tuky a zo živočíšnych najmä rybie ako bohaté zdroje veľmi cenných nenasýtených mastných kyselín.Viaceré vitamíny majú pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu – najmä vitamíny A, C, E a väčšina vitamínov zo skupiny B-komplexu. Získame ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny a ovocia a celozrnných obilnín. V súčasnosti je na trhu pestrá ponuka čerstvej zeleniny a ovocia po celý rok. Najvhodnejšie je vyberať si z nej druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu.Z minerálnych látok sa povzbudzujúci účinok na obranyschopnosť pripisuje najmä zinku, selénu, železu, ale aj mnohým ďalším (vápniku, horčíku, fosforu, draslíku a i.). Bohatým zdrojom zinku sú napríklad obilné klíčky, mak, ovsené vločky, orechy, strukoviny, ale aj mäso, pečeň a vaječný žĺtok; na selén sú bohaté najmä celozrnné výrobky, morské ryby, hríby. Železo obsahuje napríklad pečeň a iné vnútornosti, mäso, mak, orechy, strukoviny, kakao, vaječný žĺtok a iné.Na posilnenie obranyschopnosti organizmu veľmi priaznivo pôsobia aj probiotiká, teda živé mikroorganizmy v potrave, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru. Ide predovšetkým o baktérie mliečneho kvasenia, vyskytujúce sa najmä v kyslomliečnych výrobkoch a nápojoch, ale vynikajúcim prírodným zdrojom je aj bryndza, kvasená kapusta a kvasené uhorky.Viaceré potraviny obsahujú veľmi cenné tzv. fytonutrienty alebo fytoprotektívne látky, teda prírodné ochranné látky. K najznámejším patrí cesnak a cibuľa – potraviny, ktoré sa tradične spomínajú v súvislosti s prevenciou a „liečbou“ chorôb z prechladnutia a ktorým sa pripisujú mnohoraké účinky (protizápalové, antibiotické, protiplesňové, imunostimulačné a pod.).
Pitný režim
Vstupnou bránou pre vírusy a baktérie spôsobujúce chrípku, nádchu a iné ochorenia také typické pre zimné obdobie sú sliznice horných dýchacích ciest. Aby lepšie odolávali náporu choroboplodných zárodkov, musia byť neustále vlhké. A to dosiahneme dodržiavaním pitného režimu. Na dostatočný prísun tekutín musíme dbať aj v chladnejších mesiacoch. Potíme sa síce menej ako v lete, ale vo vykúrenom suchom vzduchu sa sliznice rýchlejšie vysušujú, preto piť tekutiny musíme aj vtedy, keď nepociťujeme smäd. Vyhnúť by sme sa mali alkoholu – jeho konzumácia, hlavne v nadmernom množstve, nielenže oslabuje organizmus, neprimerane ho zaťažuje, ale aj dehydratuje. Vhodnou prevenciou pred ochoreniami horných dýchacích ciest môže byť aj optimálne zvlhčovanie vzduchu v miestnostiach, kde sa dlhší čas zdržujeme, napríklad pracovne, obývačky či spálne.
Smiech a dobrá nálada
Okrem stravovania, ktoré zohráva v našom živote kľúčovú úlohu, môže obranyschopnosť organizmu významne ovplyvniť aj správna životospráva. Nadmerná záťaž stresom, fajčenie, sedavý spôsob života, nadváha alebo obezita, nedostatok spánku jednoznačne zhoršujú imunitu. A naopak – pravidelná a hlavne primeraná telesná aktivita, každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, zvládanie stresu a pokojný, harmonický život, dostatok spánku a celkový optimistický postoj k životu majú priaznivé účinky na odolnosť organizmu.
Otužovanie
Veľký význam v posilňovaní obranyschopnosti organizmu má aj otužovanie. Otužovanie znamená privykanie na náhle zmeny teploty bez ohrozenia zdravia, zvyšuje pohotovosť krvných ciev rýchlo a pružne reagovať na pôsobenie chladu a vedie k lepšej ochrane pred infekciami z prechladnutia. K otužovaniu patrí napríklad plávanie v lete vo voľnej prírode, častý pobyt vonku za každého počasia, studené alebo striedavé sprchy, časté vetranie, ktoré súčasne pomáha znižovať počet mikroorganizmov v uzatvorenom priestore, spánok pri otvorenom okne. Aj pravidelná návšteva sauny otužuje organizmus a zvyšuje odolnosť, ale do sauny by mali chodiť len skutočne zdraví ľudia.