Dôležitou schopnosťou každého zdravého organizmu je schopnosť brániť sa pred nežiaducimi ochoreniami. Imunita je pre mnohých pacientov synonymom zdravia a silného organizmu, no ešte aj dnes je stále malá informovanosť o tomto dôležitom medicínskom pojme. O imunite a spôsobe, ako ju získať a udržať si ju, sme sa porozprávali s alergo-imunologičkou MUDr. Katarínou Bergendiovou, PhD., z Pneumo-alergo centra v Bratislave.
Čo znamená pojem imunita z lekárskeho hľadiska?
Imunita je odolnosť organizmu proti patogénnym (ochorenie vyvolávajúcim) mikroorganizmom, ale aj schopnosť odolávať poškodeniu, teda napríklad ničiť aj vlastné pozmenené bunky, ktoré majú tendenciu zhubne bujnieť.Imunitný systém je zložený z primárnych a sekundárnych lymfoidných orgánov (slovo lymfoidný je odvodené od slova lymfocyt, čo je vlastne druh bielych krviniek, ktoré sa podieľajú na ničení choroboplodných mikroorganizmov v tele). Primárne orgány sú kostná dreň a týmus, sekundárne zase slezina, mandle (krčné aj nosné), lymfatické uzliny a niektoré ďalšie orgány. Pod povrchom slizníc vnútorných orgánov sa nachádza podslizničné lymfoidné tkanivo, ktoré je najrozsiahlejšie v črevách, a to predovšetkým v tenkom čreve. Hovoríme o slizničnom imunitnom systéme, ktorý zabezpečuje lokálnu (miestnu) imunitu a nemôžeme ho oddeliť od systémového imunitného systému, s ktorým je úzko prepojený.
Aké druhy imunity poznáme? Existuje vrodená alebo získaná imunita?
Imunitu pre názornosť môžeme rozdeliť na vrodenú (nešpecifickú) a získanú (špecifickú). Obidve formy závisia od genetickej výbavy každého jedinca a v skutočnosti ich nemožno rozdeľovať. Imunita je komplexná a zabezpečuje ju imunitný systém, inými slovami aj pohyblivý mozog, ktorý spolu s endokrinným a nervovým systémom tvorí jeden celok. Tento supersystém má za úlohu chrániť náš organizmus pred vplyvom vonkajšieho prostredia, ale aj pred zmenami v našom tele.
Znamená imunita fakt, že náš organizmus sa bráni pred negatívnymi látkami?
Funkciou imunitného systému nie je len ochrana pred infekciami, ale je to vlastne systém, ktorý nám slúži na rozpoznávanie škodlivého a neškodného, vlastného a cudzieho. Normálne fungujúci imunitný systém vie rozpoznať vlastné tkanivá a nezasahuje proti nim, čo sa nazýva tolerancia. Niekedy túto schopnosť stratí a imunitný systém reaguje na vlastné telové bunky, čím spôsobuje ťažké poškodenie rozličných orgánov a tkanív. Patria sem napríklad také ochorenia ako cukrovka, porucha štítnej žľazy, reumatoidná artritída a iné, ktoré sú vyústením tzv. autoimunitnej odpovede.Na druhej strane u niektorých ľudí – hypersenzitívnych – funguje imunitný systém až prehnane a reaguje na látky, ktoré väčšine ľudí neškodia. Vyvíja sa u nich alergická reakcia, ktorá vyvoláva množstvo rozličných príznakov v závislosti od toho, ktorá časť tela je postihnutá – napríklad senná nádcha, bronchiálna astma, potravinová alergia, ekzém…Ďalšou skupinou sú pacienti, u ktorých niektoré súčasti imunitného systému nefungujú správne alebo celkom chýbajú a vyvíja sa imunodeficientné ochorenie, čiže imunitná nedostatočnosť. Môže byť buď vrodená, alebo môže byť vyústením istých nepriaznivých okolností, ako sú choroba, podvýživa, stres a iné. Najznámejším príkladom poškodenia imunitného systému je ochorenie AIDS, pri ktorom vírus HIV zničí iba jeden druh pomocných lymfocytov a celý imunitný systém sa zrúti.
Ak lekár povie, že máme dobrý imunitný systém, znamená to, že naše telo sa dokáže dostatočne brániť pred vírusmi či rôznymi chorobami?
Dobrý imunitný systém u dospelého človeka znamená, že takýto jedinec maximálne trikrát do roka dostane bežnú vírusovú infekciu, čo je absolútne prirodzené a treba sa na to pozerať ako na normálnu súčasť nášho života. Človek sa narodí s vrodenou imunitou, ale získanú si musí vytvoriť. Prvý kontakt s okolitým prostredím, napríklad príchodom dieťaťa do kolektívu, býva často sprevádzaný prekonávaním rôznych infekčných ochorení, horúčkou, hnisavými zápalmi a hnačkami. Je to normálny proces, ktorý obyčajne vedie k posilneniu imunity. Aj samotná horúčka je spojená so zvýšenou aktivitou imunitného systému a dochádza pri nej k usmrteniu mnohých patogénnych mikroorganizmov. Preto netreba hneď siahať po liekoch, ktoré by mohli tento proces zastaviť, ak teplota krátkodobo vystúpi na 39 až 40 °C.
Ako máme žiť, aby sme si svoju imunitu posilnili?
V poslednom období mnohí ľudia málo spia, nekvalitne sa stravujú, sú často stresovaní a majú nedostatočný pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu. Dôsledkom toho je znížená telesná zdatnosť, malá otužilosť, vyčerpanosť a znížená odolnosť proti chorobám. Zdravý životný štýl je alfou a omegou. To znamená, že prácu by sme mali kompenzovať piatimi známymi S: zdravou stravou, dostatkom spánku, smiechu, športu a spokojným životom v kruhu svojich blízkych. Čo sa týka stravy, v prvom rade by mali matky svoje deti plne dojčiť minimálne šesť mesiacov. Ak matka dojčiť nemôže a u jej dieťaťa je pozitívna alergická anamnéza, je dobré poradiť sa s pediatrom o používaní hypoalergénneho mlieka so štiepenou mliečnou bielkovinou. Nepovažujem za dobré ani to, že ľudia nemajú správne výživové návyky – uprednostňujú napríklad rýchle občerstvenie, takzvaný fast food, sú prísni vegetariáni či dokonca vegáni. Veľmi dôležitá je konzumácia čerstvej zeleniny a ovocia. Obsahujú enzýmy, ktoré spolupracujú pri transporte vitamínov, a tým sú tieto prírodné vitamíny v nich účinnejšie.Na regeneráciu tela a mysle je dôležitý dostatok spánku. Všetci vieme, že keď sa dobre vyspíme, cítime sa lepšie, sme veselší, aktívnejší, životaschopnejší. Ak budeme nedostatkom spánku trpieť dlhšie, môžeme si okrem zvädnutej pleti navodiť aj vážne zdravotné problémy, napríklad oslabenú imunitu, zvýšený krvný tlak, zvýšenú chuť do jedla s následným priberaním, poruchy v sexuálnom živote a mnohé ďalšie. Potreba spánku je individuálna, ale aby ľudský organizmus normálne fungoval, potrebuje dospelý jedinec priemerne aspoň päť až šesť hodín spánku, ideálom je sedem až osem hodín.Pocit pohody, ba dokonca eufórie, ktorý sa často dáva do súvislosti s pohybovou aktivitou, má podľa najnovších poznatkov svoj pôvod v intenzívnom vylučovaní hormónov nazývaných endorfíny, ktoré organizmus produkuje v priebehu každej činnosti vytrvalostného charakteru. Endorfíny sú látky podobné morfínu, ktoré sa uvoľňujú z hypofýzy v rozličných situáciách, vrátane intenzívneho pohybového zaťaženia. Majú priaznivý vplyv na prevenciu chorôb, pričom optimálny je pohyb na čerstvom vzduchu, kedy telo zároveň aj otužujeme, čo má pri liečbe porúch imunity a alergických ochorení veľký význam. Postupným otužovaním môžeme v slizniciach vytvoriť obranné mechanizmy, ktoré zmierňujú alebo regulujú alergie a výskyt častých ochorení horných dýchacích ciest.K tomu všetkému samozrejme patrí smiech a dobrá nálada a spokojný život v kruhu blízkych.
Ktorým veciam by sme sa mali v živote vyhnúť? Existujú nejaké aktivity, ktoré oslabujú náš imunitný systém?
Existujú dve základné hypotézy, ktoré hovoria o tom, ako vonkajšie prostredie ovplyvňuje výskyt alergií a opakovaných infekcií dýchacích ciest. V prvom rade sú to nové rizikové faktory, často označované „západný štýl života“. Patrí sem napríklad vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov a budov, kde trávime deväťdesiatpäť percent svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Veľmi nepriaznivo pôsobí aj klimatizácia v miestnostiach. Jej zásluhou vzniká v danom priestore doslova semenisko choroboplodných zárodkov. Teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím je zároveň pre horné dýchacie cesty veľkou záťažou a u mnohých ľudí sa práve tým oslabuje ich obranný systém.Na druhej strane k zvýšenej vnímavosti na vznik alergického ochorenia a recidivujúcich infekcií dýchacích ciest vedie (podľa hygienickej hypotézy) aj absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl. Stačí spomenúť sterilné prostredie, menší počet detí v rodinách či prehnanú a neraz zbytočnú liečbu antibiotikami. To všetko znižuje stimuláciu imunitného systému, a tak spôsobuje nárast alergií. Dnes už vo svete prevláda názor, že ak deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (teda v prostredí typickom pre hospodárske dvory, v akom vyrastajú deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný aj nižší výskyt alergií. Nadmerná liečba antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale narušuje aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z najdôležitejších faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.
Aké choroby nám hrozia, ak máme oslabenú imunitu?
Prevažná väčšina chorôb, ako je i alergia, poruchy imunity, autoimunitné ochorenia, ale aj onkologické choroby, je multifaktoriálna. Na ich vzniku sa podieľa veľmi veľa faktorov, medzi inými aj imunitný systém, a prejavia sa len vtedy, keď sa poruší rovnováha týchto činiteľov. Imunita má za úlohu imunitný dozor nad bunkami zmenenými buď vírusovým, bakteriálnym, alebo onkologickým ochorením. Ak dochádza k súčinnosti viacerých faktorov a aj k oslabeniu imunitného dozoru, ochorenie prepukne v plnej miere. V dôsledku zmien v imunitnom systéme, ale aj v životnom prostredí sa prejavuje nárast počtu aj alergických ochorení, ktorých výskyt v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol asi 5 až 10 percent, teraz je to okolo 40 percent jedincov.
Sú v súčasnej dobe na trhu prípravky či lieky posilňujúce imunitu?
Preparáty ľahko dostupné v lekárňach sa odporúčajú na posilnenie imunity u pacientov s miernymi infekciami a na prevenciu bežných nachladnutí. K tým najznámejším patria najmä výťažky z echinacey alebo prípravky z hlivy ustricovej (imunoglukán). Obsahujú prírodný polysacharid stimulujúci imunitný systém človeka, ktorý je v lekárskych kruhoch známy už niekoľko desaťročí a získava sa z rôznych prírodných zdrojov, napríklad aj z pekárenských kvasiniek, ovsa či húb. Okrem toho sa v poslednom čase veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu tzv. probiotikami. Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov. Najčastejšie sú to laktobacily, bifidobaktery a iné, ktoré normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobej štúdii má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám. Ak je však dieťa častejšie choré, prípadne má nevysvetliteľnú nádchu, kašeľ, časté infekcie dýchacích ciest, nemožno sa spoliehať len na tieto prípravky. Treba vyhľadať lekára a dieťa nechať dôkladne vyšetriť.
Vplýva nejakým spôsobom na našu imunitu naše zmýšľanie či postoj k životu? Zvykne sa hovoriť, že ľudia, ktorí svoje pocity dusia v sebe, majú sklon k rakovine.
Je dobré si uvedomiť, že na imunitný systém vplýva množstvo faktorov a jedným z veľmi významných je aj duševná rovnováha. Dnes dokonca hovoríme o jednom neuro-endokrinno-imunitnom supersystéme, ktorý má za úlohu chrániť náš organizmus pred vplyvom vonkajšieho prostredia, ale aj pred zmenami v našom tele. Množstvo stresu, silný psychický nátlak, ale pri chorobe aj strach zo smrti môžu veľmi významne oslabiť imunitu organizmu. Na druhej strane dodržiavanie správnej životosprávy piatich S a následné vyplavovanie hormónov šťastia – endorfínov, enkefalínov a vnútorných opioidov – – môže posilneniu imunitnej odpovede napomôcť.