Lekári definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu proti rôznym ochoreniam. Imunita je schopnosť organizmu, ktorá tvorí základnú obrannú líniu nielen proti väčšine choroboplodných mikroorganizmov, ale napríklad aj proti nádorovému bujneniu.
Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom. To sú mikróby (drobné infekčné organizmy, ako baktérie a vírusy), ale i parazity a huby. Úlohou imunity je i kontrola a odstraňovanie nádorových buniek. Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, môže vyvolať rôzne ochorenia: časté prechladnutie, chrípku, alergiu, zápal kĺbov (artritídu), ale aj rakovinu. Základom funkcie imunity je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Pri kontakte s telu cudzou látkou imunitné bunky začnú produkovať chemické látky. Tieto látky umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické, postihnuté miesta. Orgány imunity sú rozmiestnené v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku. Základom imunitného systému je teda schopnosť organizmu rozlíšiť telu vlastné a telu cudzie bunky a primerane na ne reagovať. Ak funguje imunitný systém normálne, imunitné obranné bunky sa aktivujú len v prípade, že objavia telu cudzie látky. Čokoľvek, čo môže spustiť obrannú reakciu imunitných buniek, sa nazýva antigén. Antigénom môže byť napríklad baktéria, vírus alebo len jeho časť.
Ako to ,,funguje“
Neznáme patogény, napríklad vírusy či baktérie, vniknú cez kožu, dýchací či zažívací trakt do ľudského organizmu. V prvej obrannej fáze začne nešpecifická imunitná obranná reakcia, aktivujú sa imunitné faktory. V tomto štádiu sa začínajú tvoriť obranné látky, organizmus začína byť ohrozený, no ochorenie sa zatiaľ neprejavuje.Všetky nasledujúce deje majú za úlohu spôsobiť zničenie patogénu, teda škodlivín ich neutralizáciou a ostatnými spôsobmi. V tejto fáze je už choroba aktuálna, tvoria sa obranné imunoglobulíny a takzvané pamäťové bunky. Pri novom či opakovanom kontakte s pôvodcom nákazy potom vzniká rýchlejšia, intenzívnejšia a najmä cielenejšia obranná imunitná reakcia.
Bližšie o našom imunitnom systéme
Pri kontakte človeka s prostredím obsahujúcim množstvo choroboplodných zárodkov nepríde hneď k aktivácii celého arzenálu dostupných obranných mechanizmov. Prvé obranné pásmo tvoria vrodené obranné mechanizmy. Hoci sa tieto obranné pochody nazývajú tiež nešpecifické, sú pre našu ochranu veľmi dôležité.
Obranná bariéra
Pod tento pojem nezahŕňame iba kožu, ale aj všetky sliznice, vrátane slizníc vnútorných orgánov. Táto bariéra má veľa fyzikálnych i chemických možností. Patrí medzi ne tvorba kožného či ušného mazu, slzy obsahujúce lyzozým, sliny, nosný hlien, rohovinová vrstva kože, pot, enzýmy, kyselina žalúdočná, vylučovanie moču.Po náhodnom preniknutí cez vonkajšiu obrannú bariéru sa začnú patogény v mieste vniknutia premnožovať. Organizmus sa začne aktívne brániť. Slúžia mu na to okrem iného aj nasledovné možnosti: 1. Bunková (celulárna) obrana, pri ktorej pôsobia najmä prirodzené zabíjače, takzvané NK bunky. 2. Fagocytóza – fagocyty pohltia patogény a doslova ich strávia. 3. Makrofágy sa zhlukujú okolo patogénu, obklopia ho, splynú s ním do jednej veľkej bunky a zničia ho. 4. „Smetiari”– zberači odpadu – makrofágmi zničené pohltené mikróby vylučujú z organizmu.
Prirodzená imunita
Akúsi prvú obrannú líniu tvorí prirodzená imunita, ktorá je daná geneticky. Vrodená imunita človeku od narodenia umožňuje brániť sa proti škodlivinám vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom. Základnú bariéru s vrodenou obrannou schopnosťou tvorí koža a sliznice. Prirodzenej imunite pomáhajú i niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde telu cudzí mikroorganizmus uvedenými bariérami prenikne.
Získaná imunita
Na základe kontaktu s cudzorodými látkami (napríklad baktériami), ktoré nezasiahla prvá – – prirodzená obranná línia, vzniká získaná imunita. Fungovanie získanej imunity zaisťuje zložitá sústava buniek a rôznych látok. „Výkonnými orgánmi“ tohto systému sú špecializované bunky a bielkoviny – protilátky. Po prvom stretnutí s novým mikróbom špecializované bunky (tzv. B-lymfocyty) sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celý rad mechanizmov, ktorých výsledkom je pohltenie a likvidácia telu cudzích buniek. Tento proces sa nazýva fagocytóza a zabezpečujú ho dôležité bunky imunitného systému, tzv. makrofágy. B-lymfocyty majú „pamäť“ a pri ďalšom kontakte sú schopné reagovať rýchlejšie. Zložka imunity, ktorá je založená na tvorbe protilátok, sa nazýva humorálna imunita. Druhú zložku, bunkovú imunitu, zabezpečujú dva typy buniek, tzv. T-lymfocyty, pomáhačské bunky („helpers“), ktoré rozpoznajú „votrelcov“, a zabíjačské NK-bunky („natural killers“), ktoré ich zlikvidujú. NK-bunky sú významné najmä v obrane proti vírusom a nádorom.
Čím si oslabujeme imunitný systém
Každá prekonaná infekcia znižuje prirodzenú odolnosť organizmu. Imunitný systém sa však neformuje len vplyvom infekcií. V dnešnej dobe na nás pôsobí celý rad negatívnych faktorov, ktoré prispievajú k oslabeniu imunitného systému. Patrí medzi ne napríklad životné prostredie znečistené toxickými látkami, opakovaný či dlhodobý stres, negatívne emócie, nesprávna výživa a životospráva, nedostatok spánku, užívanie nadmerného množstva omamných látok (alkoholu, cigariet, drog), nadmerné a časté užívanie antibiotík, rôzne druhy žiarenia. Posledné výskumy v imunológii potvrdili aj úzke prepojenie medzi psychikou a imunitou. Stresové, frustrujúce a konfliktné situácie môžu vyvolať patologické reakcie alebo rozličné ochorenia. Stres má negatívny vplyv na zvyšovanie krvného tlaku, na zvýšenie pravdepodobnosti vzniku infarktu, na vývoj aterosklerózy, ako aj na ochorenie končatinových ciev. Stres taktiež vplýva na vznik vredových chorôb, na vyvolanie cukrovky u osôb s dispozíciami, na poruchy zažívania, na vznik nádorov. Vplyv týchto negatívnych faktorov sa znásobuje a spôsobuje preťaženie a rôzne poruchy funkcie imunitného systému. Výsledkom je zvýšený výskyt opakovaných či chronických infekčných chorôb i onkologických ochorení. Poruchy imunity môžu postihnúť bunkovú aj humorálnu zložku imunitného systému.
Autoimúnne ochorenia
Keď je funkcia imunitného systému narušená, môže imunitný systém omylom považovať vlastné bunky za nevlastné a napadnúť ich. Tento stav sa označuje ako autoimúnne ochorenie. Sú ním napríklad i niektoré formy artritídy a cukrovky.
Prejavy oslabeného imunitného systému
Nedostatočná funkcia imunitného systému sa môže prejavovať celkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, zhoršeným hojením rán, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zníženým počtom bielych krviniek, zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam a pod.
Dôležitá je prevencia
V súčasnosti trpí poruchou imunitného systému každý tretí človek, z nich 70 percent má rôzne alergické ochorenia. V dnešnej dobe sa preto stáva nevyhnutnou prevencia, a to formou otužovania, užívania vitamínov a rôznych doplnkov výživy na podporu imunity, napríklad prípravkov s obsahom betaglukánov.