Čo je to alergia
Alergia je neprimeraná, prehnaná odpoveď na látky, s ktorými sa bežne stretávame vo svojom prostredí. Imunitný systém človeka odpovedá normálnou reakciou a tvorbou protilátok na vzniknuté antigény, ako sú baktérie, vírusy či škodliviny. U alergika reaguje imunitný systém prehnane a vyvoláva protilátky proti bežným látkam v prostredí. Tieto látky, zodpovedné za spustenie alergickej reakcie, sa nazývajú alergény. Imunitný systém má dobrú pamäť a vždy, keď sa ten istý alergén alebo antigén objaví v organizme, odpovedá už pripravenou špecifickou protilátkou.
Atopia
Atopia je dedične založený sklon k alergii, je to vrodená schopnosť tvoriť vo zvýšenej miere protilátky.U dieťaťa, ktorého jeden rodič trpí alergiou, je riziko vzniku alergického ochorenia 30 percent, ak sú alergikmi obaja rodičia, zvyšuje sa riziko na 60 percent. Alergia ale môže preskočiť jednu generáciu a objaví sa u vnúčat. V posledných desaťročiach dochádza k prudkému nárastu alergických ochorení u mladistvých. Alergia dosahuje minimálne postihnutie 30 percent svetovej populácie. Alergické ochorenie ako chronické ochorenie sa môže prejaviť v každom veku. Ako každé chronické ochorenie hlboko zasahuje do ďalšieho telesného a duševného vývoja dospievajúceho a narušuje životné plány mladého človeka. Tak ako pri každom ochorení aj na priebeh alergie majú vplyv psychické a stresové faktory.
Čo vyvoláva alergickú reakciu
Alergény zodpovedné za alergickú reakciu sa nachádzajú v okolitom životnom prostredí. Viac ako 90 percent ľudí je alergických na rovnaké inhalačné alergény.U malých detí sa ako prvá objavuje precitlivenosť na roztoče. Roztoče sú drobné, voľným okom neviditeľné článkonožce podobné kliešťom. Živia sa ľudskými lupinami a kožným odpadom. Látka, ktorá vyvoláva alergiu, je obsiahnutá vo výtrusoch roztočov. Roztoče sa najviac rozmnožujú v domácom prachu, v matracoch, vankúšoch, dekách, kobercoch, v čalúnení nábytku, plyšových hračkách a podobne. Vyhovuje im zvýšená vlhkosť vzduchu, teplo či nedostatočné vetranie.Ďalším z alergénov, vyvolávajúcich alergické ochorenia, sú spóry plesní. Plesne delíme na plesne domové a plesne vonkajšie. Domové sa vyskytujú vo vlhkom a nedostatočne vetranom prostredí, v zemi v kvetináčoch, pod tapetami.Vonkajšie plesne sa vyskytujú v ovzduší v neskorom lete a skorej jeseni v teplom a vlhkom počasí.V mnohých domácnostiach k alergénom pribúdajú ešte aj zvieracie alergény z domácich miláčikov. Sú obsiahnuté v slinách, moči, epitéliách, lupinách, kožných šupinách, výtrusoch a znečisťujú jemný prach, ktorý sa dostáva do dýchacích ciest. Najagresívnejšie pôsobia epitélie z kocúrov a mačiek. Mačacie alergény pretrvávajú v byte ešte niekoľko mesiacov po tom, ako mačku prestaneme chovať, a môžu sa prenášať na šatách z prostredia, kde tieto zvieratá žijú. Pri alergii na psa je jedno, či je krátkosrstý, alebo dlhosrstý. Pri alergii na vtáčiky ide v skutočnosti o alergiu na roztoče, ktoré žijú v perí.Najrozšírenejšiu skupinu alergénov tvoria sezónne alergény – pele. Aby sa pele stali alergénom, musia obsahovať antigény schopné senzibilizovať organizmus. Rastlina musí byť hojne zastúpená v danej lokalite a musí produkovať peľ vo veľkých množstvách. Aby sa peľ prenášal vzduchom v dostatočne dlhom čase, musí byť ľahký. Väčšie množstvo peľu uvoľňujú rastliny za teplého a suchého počasia, najmä nadránom. Peľovú sezónu v našich podmienkach delíme na tri obdobia: jarné obdobie, kedy sa v ovzduší vyskytuje najmä peľ drevín (kvitne breza, hrab, pagaštan, dub, cypruštek, javor, jaseň, lieska, orech, platan, lipa), letné obdobie s prevahou peľov tráv (kvitne pýr, reznačka, kostrava, medúnok, lipnica, mätonoh, kukurica, psiarka) a jesenné obdobie s peľom burín (kvitne palina, ambrózia, horčica, skorocel).Na zvýšenom výskyte alergických ochorení v lokalitách so znečisteným životným prostredím a vo veľkých mestách sa podieľa prítomnosť plynov v ovzduší – oxidov dusíka, síry, uhlíka, ozónu, prchavých látok, emisií z palív a kovov. Tieto škodliviny chronicky dráždia a poškodzujú sliznice dýchacích ciest. Navyše život vo veľkých kolektívoch prispieva k zvýšenému šíreniu infekcií. Cez poškodené sliznice ľahšie a hlbšie prenikajú aj alergény. Znečistené prostredie ovplyvňuje aj vlastnosti rastlín, ktoré produkujú väčšie množstvo alergénov. Taktiež v znečistenom prostredí prežívajú iba odolné druhy polinóznych burín. Zaujímavosťou je, že v mojej ambulancii väčšinou liečim pacientov pochádzajúcich z rôznych častí Slovenska, u ktorých dochádza k prejavom alergie po dvoch-troch rokoch pobytu v Bratislave.
Aké sú prejavy inhalačnej alergie
Najčastejším prejavom je alergická nádcha, ktorá sa prejavuje svrbením nosa, kýchaním, vodovým výtokom z nosa. Komplikovaná môže byť stratou čuchu, chuti, postihnutím prínosových dutín, zápalom hrdla, svrbením očí. Alergická nádcha sa vyskytuje celoročne pri alergii na roztoče, prach, zvieracie alergény. Môže sa tiež vyskytovať ako profesná v určitom prostredí – postihuje pekárov, chemikov, maliarov. Najznámejšia je sezónna alergická nádcha, čiže polinóza. Najvyšší výskyt ochorenia je medzi desiatym až štyridsiatym rokom života, no neustále sa posúva do nižších vekových skupín. Polinóza je na rozdiel od nádchy celkové alergické ochorenie. Okrem príznakov na nosovej sliznici sa objavuje aj zápal spojiviek, opuch viečok, sušenie a škriabanie v hrdle, svrbenie a výtok z uší, prípadne aj príznaky v dolných cestách dýchacích ako dráždivý kašeľ, záchvaty astmy, ktoré má až 40 percent polinonotikov. Najmä v peľovej sezóne reagujú mnohí pacienti na všetky dráždivé inhalačné podnety (prach, parfumy, cigaretový dym, výfukové plyny), ako aj na fyzickú námahu. Vyskytujú sa aj rôzne kožné prejavy – svrbenie po dopade peľu na kožu, vyrážky, žihľavka, opuchy. Môžu sa objaviť aj ťažkosti s trávením – hnačky, bolesti brucha, kŕče, nafukovanie. Sú spôsobené slinami a takto sa dostávajú do tráviaceho traktu. Časté sú aj prejavy skríženej reakcie organizmu na alergény niektorých potravín. Typické sú ťažkosti pacientov precitlivených na peľ brezy po konzumácii jabĺk, čerešní, nektáriniek, kivi, lieskovcov, mandlí, orechov, rajčín, melónov, orieškov podzemnice. Pacienti alergickí na peľ paliny reagujú na koreňovú zeleninu – zeler, petržlen, mrkvu, koreniny – aníz, majorán, tymian, fenikel, koriander, rascu, kôpor, papriku. Udávajú sa ťažkosti po požití nerafinovaného slnečnicového oleja a jadierok slnečnice. Pri precitlivenosti na peľ ambrózie môžu spôsobovať ťažkosti banány, melóny a iné tekvicové plody. Ťažkosti sa vyskytujú po zjedení surovej zeleniny a ovocia s výnimkou zeleru, ktorý aj po uvarení ostáva alergénom. Niekedy stačí iba manipulácia s potravinami, napr. šúpanie zemiakov, jabĺk. Pri uvedenej skríženej reakcii nevznikajú len tráviace ťažkosti, ale aj svrbenie a pálenie slizníc, typické prejavy polinózy a kožné prejavy ako žihľavka a opuch. Alergické prejavy sa môžu objaviť aj po jedení medu, obsahujúceho peľové alergény (hlavne z púpav), a po vypití čaju s obsahom kvetov (napríklad harmančekového).Nakoľko polinóza je celkové ochorenie organizmu, prejavuje sa u pacientov zvýšená únavnosť, celková podráždenosť, zhoršená schopnosť koncentrácie a učenia, zhoršená kvalita spánku, fyzická a psychická ochabnutosť a zvýšené teploty. Počas peľovej sezóny sú polinotici vnímavejší na vírusové a bakteriálne infekcie dýchacích ciest.
Z praxe
Nie každé ranné smrkanie, zatekanie hlienov a kýchanie je alergického pôvodu. Kýchanie je obranný reflex tak isto ako zvýšená tvorba hlienov. Organizmus sa bráni pred znečisteným životným prostredím. Pomáha každodenná ranná sprcha nosnej sliznice fyziologickým roztokom – po vyčistení nosa si nalejte trošku roztoku do dlane a vdýchnite.
Rady alergikom
Pri alergii na prach je vhodné z miestnosti odstrániť všetky lapače prachu – koberce, záclony, plyšové hračky – a vymeniť páperové paplóny a vankúše za syntetický materiál. Denne treba vysávať a utierať prach navlhko. Pri alergii na roztoče je vhodné ranné vyvetranie posteľnej bielizne, hlavne v zime. Pre polinotika je najdôležitejšie obmedziť kontakt s peľom. Najlepšie je naplánovať si pobyt pri mori alebo v horách v období zisteného peľu v prostredí. Na to slúži sledovanie správ peľovej informačnej služby, ktorá na Slovensku pôsobí od roku 1994. V prípade suchého či vetristého počasia treba obmedziť pobyt v prírode, v miestnostiach zatvárať okná popoludní a nadránom, kedy je najvyššia koncentrácia peľu v ovzduší. Po príchode domov sa treba osprchovať, umyť si vlasy a vymeniť šatstvo. Ďalšie odporúčanie je nefajčiť a nezdržiavať sa v zafajčenom prostredí. Vhodné sú práčky vzduchu, zvlhčovače, ionizátory. Počas celej peľovej sezóny je nutné dodržiavať rady lekára a pravidelne užívať lieky. Nepoužívať nadmerne nosné kvapky, ktoré poškodzujú sliznicu.
Priedušková (bronchiálna) astma
Po vdýchnutí alergénu vzniká v prieduškách zápalová reakcia. Prejavuje sa zúžením priedušiek, opuchom slizníc a nadmernou tvorbou hustého hlienu. Stiahnuté priedušky bránia prúdeniu vzduchu pri dýchaní, čím organizmus dostáva menej kyslíka. Počas dýchania je sťažený výdych s pískaním, suchým kašľom a ťažobou na hrudníku. Najčastejšie sa sťažené dýchanie objaví v noci, nadránom či po telesnej námahe. Záchvat astmy môžu tiež vyvolať silné emócie, úzkosť, plač, ba aj smiech.Akútny záchvat začína postupne zhoršovaním stavu v priebehu niekoľkých minút alebo hodín. Je mimoriadne dôležité, aby sa astmatici naučili spoznávať prvé varovné príznaky astmy a reagovali na ne príslušnými liečebnými zásahmi, vopred dohodnutými s lekárom. Za posledných dvadsaťpäť rokov stúpol výskyt astmy paťnásobne, v niektorých ekologicky postihnutých oblastiach až sedemnásobne. Až 50 až 60 percent detí s atopickým ekzémom a 30 až 40 percent detí s peľovou nádchou bez pravidelnej liečby prechádza do astmy.
Rady astmatikom
Pravidelne užívať inhalačné lieky a vždy mať pri sebe svoj sprej.
Nezdržiavať sa v zafajčených priestoroch a, samozrejme, nefajčiť.
Dodržiavať zásady správnej životosprávy, pravidelné stravovanie, pitný režim najmä v letných mesiacoch, dostatok pohybu a spánku.
Vhodné je športovanie – plávanie, vodné športy, dychové cvičenia, posilňovanie, joga.
V byte udržiavať primeranú teplotu a vlhkosť, bezprašnosť, nechovať zvieratá, nepoužívať silné vône.
Pomocou relaxačných a dychových cvičení sa usilovať zvládať stresové situácie a mať napamäti, že psychická pohoda priaznivo ovplyvňuje priebeh ochorenia.
Kožné alergie
Atopický ekzém je geneticky podmienené ochorenie a patrí k najčastejším kožným ochoreniam detí. Môže sa objaviť v ktoromkoľvek veku. Často sa príznaky udržia po celý život, s výraznými zlepšeniami až vymiznutím hlavne v letnom období a zhoršením v chlade, vlhku, vplyvom hormonálnych zmien, pri strese. Atopický ekzém dospievajúcich sa zriedka objaví ako nové ochorenie, najčastejšie ide o pokračovanie ochorenia z detstva. Prejavuje sa na tvári okolo očí a úst. Koža na krku je suchá a hrubá. Nepríjemným spoločníkom je svrbenie kože, vyvolávajúce nervozitu, podráždenosť až agresivitu. Ekzematik sa musí o svoju kožu starať vo zvýšenej miere. Treba ju udržiavať čistú, bez alergénov a neustále premasťovať, aby nevysýchala. Postihnutý sa nesmie kúpať v horúcej vode, ideálna je vlažná sprcha, nesmie používať bežné mydlá a po každom umytí používa špeciálne mlieka a masti. Odporúča sa nosiť bielu bavlnenú bielizeň a obliekať sa primerane počasiu, pretože potenie dráždi kožu. Ďalej treba pestovať primeraný šport a vyhýbať sa stresovému prostrediu. Celkovej starostlivosti o kožu pomáha okrem slanej morskej vody a slnka aj solárium v zimných mesiacoch.Žihľavka – urtikária – je veľmi rozšírené ochorenie kože, ktoré minimálne jedenkrát počas života prekoná okolo 20 percent populácie. Prejavuje sa výsevom mimoriadne svrbiacich pupencov červenej farby na ktorejkoľvek časti kože, veľkosti od jedného milimetra až do jedného centimetra. Prejavy ustúpia po štyroch až dvadsiatich štyroch hodinách, výsev však môže pokračovať ďalej na iných miestach. Žihľavku môže sprevádzať opuch viečok a pier. Vačšina prípadov prebieha akútne a ustúpi v priebehu niekoľkých dní, maximálne do šiestich týždňov. Táto forma sa najčastejšie vyskytuje u mládeže. Asi 5 percent prípadov prechádza do chronickej žihľavky, trvajúcej viac ako šesť týždňov, pri ktorej nepoznáme príčinu jej vzniku.
Príčiny žihľavky
Liečivá – antibiotiká, acylpyrín, analgetiká.
Potraviny – orechy, ryby, vajcia, čokoláda, alkohol, mlieko, jahody.
Infekcie – bakteriálne, vírusové.
Inhalačné alergény – pele, spóry, srsť zvierat.
Kontaktné látky – textil, kovy, chemikálie, kozmetika.
Hmyz – roztoče, blchy, ploštice.
Vnútorné choroby – ochorenie spojiva, štítnej žľazy.
Fyzikálne príčiny – teplo, chlad, tlak, slnko, voda, fyzická námaha.
Psychogénne príčiny – stres (zhoršuje priebeh ochorenia).
Alergia na poštípanie hmyzom je nepríjemná, až život ohrozujúca reakcia. Môže ísť o lokálnu reakciu väčšieho rozsahu, pretrvávajúcu dni, alebo o celkovú reakciu. Charakterizujú ju vyrážky, opuchy, zvracanie, nádcha, astmatický záchvat až ťažký, život ohrozujúci stav. Pri zistenej alergii na hmyz musí mať alergik neustále pri sebe pohotovostný balíček a preukaz alergika.
Rady
Osy a sršne sú veľmi agresívne, zvlášť na jeseň. V prírode sa treba pohybovať opatrne, nenosiť pestrofarebné oblečenie, nepoužívať parfumy, nejesť a nepiť sladké nápoje, nebehať bosý a vyhýbať sa osím hniezdam v starých stromoch a pňoch. Treba sa správať pokojne, nedráždiť osy pohybom, kontrolovať, či na stoličke, alebo na sedadle v aute nesedí osa alebo včela.
Liečba
Po zistení príčiny alergie je najideálnejšou liečbou vylúčenie kontaktu s alergénom. Jediná účinná liečba je špecifická imunoterapia. Jej cieľom je znížiť precitlivenosť pacienta na príčinný alergén a zvýšiť celkovú imunitu pacienta. Na potlačenie prejavov alergie sa používajú antihistaminiká. Pri veľmi silnej astme sa užívajú protizápalové lieky.Nie každému zaberá ten istý liek. Preto nepoužívajte osvedčené lieky priateľov či známych, ale poraďte sa vždy so svojím lekárom. Ten niekedy až po dlhšom hľadaní nájde ten správny liek na úľavu od alergických prejavov.
.
Pripravené v spolupráci s Inštitútom pre alergiu UCB