Ateroskleróza: Ako si chrániť srdce

Kameňom úrazu pri vzniku srdcovo-cievnych ochorení je široko-ďaleko známy proces nazývaný ateroskleróza alebo ľudovo „kôrnatenie ciev“. Zákernosť tohto procesu spočíva v tom, že sa roky rozvíja pomaly, nenápadne a v podstate bezbolestne. O to horšie sú však jeho prejavy! Podľa toho, ktoré cievy sú postihnuté, má ateroskleróza na svedomí celý rad vážnych ochorení a príhod. Z tých najzávažnejších spomeňme napríklad ischemickú chorobu srdca, vrátane takzvanej anginy pectoris, vysoký krvný tlak, srdcový infarkt, náhle cievne mozgové príhody či ischemickú chorobu dolných končatín. Príznaky a prejavy najčastejších z nich si môžete pozrieť v jednej z našich tabuliek, ktoré sme pre vás zostavili. Keďže hlavnou príčinou vzniku aterosklerózy je narušenie vnútornej steny ciev, je potrebné poznať, ktoré rizikové faktory sa na tomto poškodení podieľajú. Asi vás však neprekvapí, že ide o staré známe fakty. K rozvoju aterosklerózy totiž významnou mierou prispieva zvýšená hladina cholesterolu a tukov v krvi, obezita, vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie, sedavý spôsob života, ale aj vek, pohlavie a dedičnosť. Podstatnú časť týchto rizikových faktorov tvoria tie, ktoré môžeme úpravou svojho životného štýlu a výživy úspešne ovplyvniť. Konštatovanie, že prevencia je mnohokrát účinnejšia ako liečba, tak v tomto prípade platí viac ako dvojnásobne.

Od tukových prúžkov až po infarkt

Za normálnych okolností sú vnútorné steny tepien zdravých ľudí hladké a pružné, prúdi nimi krv, ktorá prenáša kyslík a živiny do celého tela. Hoci je známe, že pomalý rozvoj aterosklerózy môže začať už v pomerne mladom veku (pätnásť až dvadsaťpäť rokov), tento proces sa výrazne urýchli, ak dôjde k poškodeniu vnútornej výstelky ciev niektorými z vyššie spomínaných rizikových faktorov. Na samotnom začiatku to býva hlavne kombinácia nadmerného príjmu tukov a cholesterolu v strave, vysoký krvný tlak, fajčenie… Čo sa potom deje ďalej? V úvodnej fáze aterosklerózy vedie zvýšená hladina tukov a cholesterolu v krvi k vzniku takzvaných tukových prúžkov, malých usadenín v cievnej stene. Ak dlhodobejšie nedôjde k náprave, z tukového prúžka sa môže stať aterómový plát, pri ktorom už dochádza k strate elasticity cievy – kôrnateniu a jej postupnému zužovaniu. Ak tento nežiaduci proces pokračuje i naďalej, vnútorná stena cievy býva pôsobením tukových nánosov a následnej prestavby svalových buniek a okolitého väziva taká zúžená, že môže dôjsť až k ischémii – chvíľkovej nedokrvenosti tkaniva, najčastejšie srdca, ktorá býva v tomto prípade často sprevádzaná ostrou bolesťou v hrudníku, označovanou angina pectoris. Na takto poškodenej cievnej stene potom oveľa ľahšie vznikajú krvné zrazeniny, ktoré keď sa uvoľnia, môžu cievu čiastočne alebo úplne upchať. Následkom je zhoršenie alebo úplné zablokovanie prítoku krvi do niektorého orgánu, čo spôsobí odumretie tkaniva, v prípade srdca infarkt. Ak sa toto udeje na tepne zásobujúcej krvou mozog, môže nastať mozgová porážka. Zrejme uznáte, že toto už je pádny dôvod na to, prečo si udržať vznik a rozvoj aterosklerózy pod čo najväčšou kontrolou.

„Dobrý“ a „zlý“ cholesterol

Ako môžete vidieť i z našej ďalšej tabuľky, najznámejším rizikovým faktorom „kôrnatenia“ ciev je zvýšená hladina cholesterolu v krvi. Nie je však cholesterol ako cholesterol. Prečo je takým strašiakom? Za normálnych okolností predstavuje druh tukovej látky, ktorú náš organizmus v určitom množstve nevyhnutne potrebuje. Je dôležitým stavebným prvkom buniek, podieľa sa na tvorbe žlče, vitamínu D, ale aj pohlavných hormónov. Len asi dvadsať percent cholesterolu v krvi pochádza priamo zo stravy, zvyšok sa tvorí najmä z prijatých tukov, takzvaných triglyceridov, v pečeni. Táto teda predstavuje akési skladisko cholesterolu jednak prijatého potravou a jednak vytvoreného samotným organizmom. Z pečene je potom potrebné dopraviť ho k jednotlivým bunkám organizmu a naopak. Ako sa to deje? Keďže krv sa skladá prevažne z vody, ktorá sa neviaže s tukmi, cholesterol sa v nej prenáša naviazaný na špeciálne bielkoviny, nazývané lipoproteíny. Tieto delíme na dva základné druhy: lipoproteíny s nízkou hustotou, LDL, prenášajúce takzvaný zlý cholesterol, a lipoproteíny s vysokou hustotou, HDL, prenášajúce takzvaný cholesterol dobrý. V čom spočíva toto rozdelenie? LDL lipopoproteíny fungujú ako akýsi „zásobovači“, pretože ich úlohou je transportovať cholesterol do tkanív k jednotlivým bunkám. Keď je však ich hladina v krvi príliš vysoká, zvyšuje sa riziko poškodenia ciev a vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Dlhodobo zvýšené množstvo LDL v krvi má totiž za následok prenikanie týchto častíc do cievnej steny, čo spôsobuje vznik aterosklerotických usadenín upchávajúcich cievnu stenu. Preto sa cholesterol umiestnený v časticiach LDL laicky nazývaj aj „zlý“ cholesterol. Jeho hladina v krvi by mala byť čo najnižšia. HDL lipoproteíny plnia zase úlohu akýchsi „upratovačov“, ktorí vychytávajú nadbytočný cholesterol a prinášajú ho späť do pečene, kde sa ďalej spracúva do žlče a využíva pri trávení tukov. HDL sa preto označuje aj ako cholesterol „dobrý“, teda chrániaci organizmus pred ochoreniami srdca a ciev. Čím je potom hladina HDL cholesterolu v tele vyššia, tým lepšie. Čo sa týka ostatných rizikových faktorov uplatňujúcich sa pri vzniku aterosklerózy, napríklad obezity, vysokého krvného tlaku, fajčenia atď., stretávame sa tu s javom, ktorý môžeme pokojne nazvať aj „začarovaným kruhom“. Obyčajne ide o pôsobenie viacerých faktorov naraz, kedy jeden z nich vyvoláva druhý, ten zase ďalší, a tak nastáva reťazová reakcia, plná neblahých následkov. Ak sa teda chceme srdcovo-cievnym ochoreniam brániť, nestačí minimalizovať len jeden z nich, ale pokiaľ možno obmedziť ich všetky naraz.

Ako ste na tom vy?

Ak vás zaujíma, v akom stave sú práve tie vaše cievy, nie je nič jednoduchšie, ako zistiť si to pri najbližšej návšteve svojho lekára. Po meraní hladiny cholesterolu v krvi tak dostanete údaje jednak o jeho celkovom množstve, jednak aj o hladinách cholesterolov LDL a HDL. Keďže v súčasnosti sa požiadavky na ich množstvá o niečo sprísnili, prinášame vám najnovšie poznatky o tom, ako by mal vyzerať ideál. Tu sú: celkový cholesterol v krvi by mal tvoriť maximálne 5,0 mmol/l, pričom hladina „zlého“ LDL cholesterolu by nemala presiahnuť 3 mmol/l. U žien by mala hladina „dobrého“ HDL cholesterolu dosahovať minimálne 1,2 mmol/l, u mužov najmenej 1 mmol/l. Hladina tukov, tzv. triglyceridov, by nemala presiahnuť 1,7 mmol/l. Ak by sa náhodou vaše hodnoty od tohto ideálu výrazne odlišovali, ponúkame vám účinné rady, ako so „zlým“ cholesterolom raz a navždy skoncovať.

Čoho sa treba vyvarovať

Väčšina rizikových faktorov vzniku a rozvoja aterosklerózy súvisí s nesprávnou výživou a konzumáciou nevhodných potravín či jedál. Na čo sa treba pri úprave stravovania zamerať? Po prvé, treba mať pod kontrolou energetický príjem, pretože ak dlhodobo prijímame viac kalórií ako naše telo potrebuje, riskujeme tým vznik obezity a zvýšenej hladiny tukov v krvi. Prvoradou prevenciou voči ateroskleróze by tak mal byť normálny, primeraný prívod energie v závislosti od pohlavia, veku, pracovnej a pohybovej aktivity. S príjmom energie ďalej súvisí nadmerná konzumácia tukov a cukrov. Predchádzať srdcovo-cievnym chorobám môžeme teda tak, keď v čo najväčšej možnej miere nahradíme nasýtené, prevažne živočíšne tuky nenasýtenými. V praxi to znamená, že sa budeme snažiť obmedziť príjem tučného mäsa (bravčového, kačacieho, husacieho, jaterníc, slaniny, klobás, salámy atď.), bravčovej masti, masla, plnotučných a smotanových mliečnych výrobkov (napríklad šľahačky, tučných syrov, smotanových mliečnych dezertov), vaječných žĺtkov, majonézy, rôznych tučných krémov a plniek v cukrárenských výrobkoch, zákuskov, koláčov, sladkého pečiva, oblátok, ale aj palmového a kokosového tuku. Zvýšený príjem tukov z týchto potravín (triglyceridov) je totiž priamo zodpovedný za tvorbu zvláštneho druhu LDL cholesterolu, ktorý je oveľa agresívnejší ako bežný LDL a priam nebezpečne ľahko preniká do ciev. Čo sa týka samotného príjmu klasického cholesterolu z potravy, tento by nemal presiahnuť tristo miligramov denne. Možno vás prekvapí, že aj nadmerné pitie prekvapkávanej a tureckej kávy prispieva k zvýšeniu jeho hladiny v krvi. Majú to na svedomí látky, ktoré sa nachádzajú v kávovníkovom oleji. Ak ste však milovníkmi filtrovanej či instantnej kávy, môžete byť pokojní, pretože tu ich nenájdete. Na cukry je zase potrebné dávať si pozor preto, lebo nevyužitá energia z ich nadmerného príjmu sa mení práve na ten škodlivý tuk, o ktorého nepriaznivých účinkoch v procese aterosklerózy sme sa zmienili už vyššie. A napokon, vyvarovať sa treba aj konzumácii väčšieho množstva kuchynskej soli, ktorá je známa svojím nepriaznivým účinkom na vznik jedného z rizikových faktorov kôrnatenia ciev – vysokého krvného tlaku. Nejde pritom len o klasickú soľ na bežné dosáľanie jedál, ale aj soľ ukrývajúcu sa v rôznych potravinárskych výrobkoch. Toľko teda rady, ktoré by sme si mali vziať k srdcu. Čo by však v protiaterosklerotickom jedálničku naopak chýbať nemalo?

Balzamy na srdce

Doslova balzamom na srdce je v prvom rade strava bohatá na nenasýtené tuky – najmä v podobe morských rýb, olivového oleja, semiačok… Nenasýtené mastné kyseliny sú totiž známe svojimi priaznivými účinkami na srdcovo-cievny systém, tlak či zrážanlivosť krvi, čím nám pomáhajú chrániť sa pred kardiovaskulárnymi chorobami. Za všetky spomeňme vzácne nenasýtené mastné kyseliny tzv. radu n-3, ktoré zvyšujú pružnosť tepien a zároveň zabraňujú ich zužovaniu. Každodennou samozrejmou súčasťou našej výživy by tiež malo byť aspoň päť porcií čerstvého sýto sfarbeného ovocia a zeleniny denne. Tieto potraviny obsahujú veľa prírodných antioxidantov (hlavne vitamín C, E, beta-karotén) a vlákniny, ktoré účinne pomáhajú v boji proti ateroskleróze. Mechanizmus ich ochranného účinku spočíva v tom, že ochraňujú LDL cholesterol pred okysličením, oxidáciou, tým, že neutralizujú voľné radikály vznikajúce napríklad pri fajčení cigariet. Okysličený LDL cholesterol sa totiž považuje za jeden z najagresívnejších činiteľov pri tvorbe tukových plátov na cievach. A napokon ostávajú obilniny (jačmenné klíčky, ovsené vločky, celozrnné pekárenské výrobky, müsli atď.) a strukoviny, ktoré sa vďaka vysokému obsahu vlákniny považujú za významný ochranný faktor pred kôrnatením ciev. Ako to funguje? Vláknina sa v čreve viaže so žlčou a následne je vylúčená von z tela stolicou. Pečeň si potom túto stratu žlče kompenzuje tvorbou väčšieho množstva žlčových kyselín, na ktorých tvorbu potrebuje cholesterol, ktorý si berie z krvi. Vláknina sa tak stáva vynikajúcim prostriedkom na znižovanie cholesterolu. Keďže navyše podporuje pocit sýtosti a predchádza tak prejedaniu, odporúča sa skonzumovať jej asi tridsať gramov denne. Z tých zásadnejším úprav jedálnička ešte spomeňme správnu prípravu jedál. Ľudia náchylní na srdcovo-cievny ochorenia by mali uprednostňovať grilovanie, pečenie na teflónovej panvici, varenie vo vode či v pare, pričom by sa striktne mali vyhýbať vyprážaniu! Ak tieto výživové odporúčania skĺbime s obmedzením spotreby cigariet a dostatkom primeranej fyzickej aktivity, naše srdce sa nám určite poďakuje. Súčasné štúdie totiž ukazujú, že každé zníženie hladiny cholesterolu o jedno percento vedie k dvojpercentnému poklesu rizika jeho ischemickej choroby. Čím skôr teda zmeníme spôsob života a stravovania, o to väčšie sú naše šance dožiť sa vysokého veku v dobrom zdraví.